INŠPIRATÍVNA MAMA – Lucia Benková

V kategórií Inšpiratívna mama nám nesmie chýbať rozhovor s charizmatickou a mimoriadne láskavou žienkou, matkou, ktorá vďaka veľkej túžbe pomôcť svojmu synčekovi napísala knihu. Rozprávková kniha nakoniec nepomohla len jemu, ale tisícom slovenských detí. V dnešnom rozhovore bližšie spoznáte Lucku Benkovú, autorku bestsellerov, detských kníh Úsmev na dobrú noc a Paleta života zajačika Čudovačika.

 

Lucka, ty si začala vymýšľať príbehy veľmi netradične, ako pomoc pre svojho synčeka. Tvoj prvorodený synček sa totiž po príchode súrodenca prestal smiať a neskôr prestal prijímať potravu. Lekár ti odporučil nadviazať so synom komunikáciu prostredníctvom príbehov. Ty si ich začala písať a tak sa z „obyčajnej“ mamičky razom stala autorka.  Kedy sa to dialo a ako si na toto obdobie spomínaš?

Bolo to obzvlášť náročné a bolestivé obdobie pre celú rodinu. Náhle umrel môj ocko, milovaný dedo, o tri mesiace nato pribudol do našej rodiny malý braček a po pár týždňoch sme zažili neopísateľný strach o nášho prvorodeného, vtedy 3 ročného syna. Stratil svoje záujmy, prestal sa smiať, prestal s nami komunikovať. Videli sme, že veľmi trpí, ale nedokázali sme mu nijako pomôcť.

Nezaberali ani sľuby, ani vyhrážky, vôbec, vôbec nič. Medzičasom ako prestal dokonca prijímať potravu sme už navštívili psychológa, ktorý podal jednoznačné stanovisko: dieťa je zdravé, ide o výchovný problém, prejavujúci sa panovačným správaním u dieťaťa. Lekár nám odporučil nadviazať so synom komunikáciu prostredníctvom príbehov a nám sa vďaka nim časom podarilo synovi vyčarovať opäť úsmev na tvári.

Premýšľala si už niekedy predtým, že by si napísala knihu, alebo bolo dianie so synčekom úplne prvý impulz?

Niekde som čítala, že každý druhý človek túži vydať knihu. Tak ja som tam rozhodne nepatrila. Nikdy som nerozmýšľala nad napísaním knihy až do momentu, kedy mi manžel povedal, ako veľmi by sme tým mohli pomôcť mnohým rodičom. Keďže panovačnosťou u detí trpí až 80% rodín, čo môžeme považovať už za spoločenský problém – nevedomá výchova k egoizmu, nevedomé pestovanie závislosti od moci u detí, kedy ak nemajú niečo po vôli veľmi trpia, môžu sa správať neprimerane buď voči rodičom, alebo voči veciam, ba dokonca voči sebe.

Nie vždy sa jedná o agresívne prejavy správania. Náš syn nebol agresívny, ale naopak, uzavrel sa. Deti treba viesť k porozumeniu seba samých, ale aj k porozumeniu ostatných – k empatii. Emočný vývoj detí zohráva veľkú rolu pri posudzovaní školskej zrelosti pri nástupe do školy.

 

 

Z tvojich príbehov vznikla špeciálna knižka. Dnes ju poznáme pod názvom Úsmev na dobrú noc. Viem, že ste so synčekom prežili ťažké obdobie. Dosť ste sa ako rodičia natrápili a doslova ste si nevedeli dať rady s akýmsi pochmúrnym stavom, v ktorom sa syn nachádzal. Napokon pomohli tvoje príbehy. Ako si vysvetľuješ, že ste sa ako rodičia nevedeli dostať k jeho detskej dušičke, ale prostredníctvom tvojich príbehov, sa to podarilo?

Požiadali sme o pomoc odborníka, detského psychológa, pani doktorku PhDr. Renatu Melicheríkovú. ktorá nás upovedomila na výchovný problém vedúci k panovačnému správaniu. Dieťa v rannom veku ešte nedokáže rozpoznať a pomenovať svoje emócie a práve prostredníctvom príbehov so zajačikom Čudovačikom majú možnosť naučiť sa vysvetliť, čo cítia, prežívajú, ako aj oboznámiť sa s príčinami a následkami konania.

Dieťa môže počas čítania zhodnotiť zajkove správanie a emóciu, ktorú pri tom pociťuje pomocou obojstrannej edukačnej hračky. Jedna strana stvárňuje zajačikovu emóciu HNEV často sprevádzanú vzdorovitým správaním. Strana s úsmevom znázorňuje emóciu RADOSŤ. V príbehoch sa dieťa stretáva s ďalšími emóciami ako sú SMÚTOK, STRACH, PREKVAPENIE či NECHUŤ, ktoré výrazne ovplyvňujú naše správanie. V predškolskom veku si dieťa rozvíja sociálne a intelektové emócie ako SÚCIT a EMPATIA.

Za spomínanú doterajšiu tvorbu si získala literárne ocenenie, ktoré si si preberala s pánom prezidentom Slovenskej republiky Rudolfom Schusterom a profesionálnym spisovateľom Jozefom Banášom. Ako si sa cítila? 

Cítim sa veľmi poctená. Občianske združenie Benedikt počas V. ročníka podujatia Literárne Bojnice, dňa 22. 11. 2019, udeľovalo v Zlatej sále Bojnického zámku literárne ceny. Laureátmi oceňovania Zlaté pero Ladislava Ťažkého sa stali bývalý pán prezident Slovenskej republiky Rudolf Schuster a pán spisovateľ Jozef Banáš. Za doterajšiu tvorbu som získala Čestné uznanie Zlaté pero Ladislava Ťažkého za originálnu tvorbu vo výchovno-vzdelávacej oblasti pre deti a rodičov.

Od vydania tvojich kníh je to už pár rokov. Koľko majú tvoji chlapci teraz rokov a aký máš s nimi vzťah?

Naše knihy nie sú žiadnou novinkou, ale spracovaná téma na podporu rozvoja emocionálnej inteligencie u detí, alebo nadčasovo zapracovaná problematika ponúkajúca riešenie klimatickej a energetickej krízy, spracovanej rozprávkovo pre detského čitateľa, posúva naše publikácie k neustále žiadaným titulom.

Áno, rôčky pribúdajú a s manželom si užívame nádherný čas rodičovstva, kedy máme možnosť zažívať naše doslova druhé detstvo spolu s našimi chlapcami, deväťročným Peťkom a šesť ročným Kevinkom. Trávime spolu veľa času, veľa sa rozprávame, športujeme, cestujeme, čítame, tvoríme a objavujeme svet. Máme s deťmi krásny vzťah naplnený dôverou a porozumením.

 

Ako by si sa definovala ako mama? (Áno, túto otázku pokladáme mamičkám v tejto rubrike pravidelne a je „veľmi obľúbená“ :))

Rolu matky sa snažím vykonávať čo najlepšie. Vždy si rada deti vypočujem, pohladím, objímem, povzbudím, navediem. Som milujúca, akčná, bláznivá, ale aj prísna mama, vnímajúca potreby seba, ako aj blízkych. Snažím sa naučiť deti  vnímať, rozpoznať, cítiť farby hoc i čiernobielych obrazov. Zato aká som mama vďačím mojim rodičom ale hlavne človeku, s ktorým si našu rodičovskú cestu vychutnávame spoločne, môjmu láskavému manželovi.

 

Čomu sa momentálne venuješ? Môžeme sa tešiť do budúcna na ďalšiu knihu?

Dlhšiu dobu pracujem na viacerých projektoch, v literárnej ale aj výtvarnej oblasti, a neustále sa vzdelávam. Moja tvorba je cielená na spracovanie výchovno-vzdelávacej tematiky opierajúcej sa o globálnu problematiku ekológie, komunikácie, asertivity…

 

Aké je to byť knižným autorom na Slovensku? Je to podľa teba niečo, čo ťa môže živiť, alebo by sme to po odpočítaní všetkých nemalých nákladov na tlač a marketing mali radšej nazývať koníčkom?

Pokiaľ robíme čokoľvek so srdcom a dokážeme priniesť radosť a pomoc ostatným, každé remeslo sa môže stať živobytím, a darom je, ak môžeme povýšiť svoj koníček v remeslo.

 

Okrem knižných diel sa môžeš pochváliť aj množstvom obrazov. Nehovoríme pritom len o voľnočasovej aktivite, tvoje diela sme už mohli vidieť aj na výstavách. Maľuješ len pre seba, alebo sa dajú tvoje diela aj niekde kúpiť?

Syn Peťko je spolu ilustrátorom knihy Paleta života zajačika Čudováčika a výtvarné nadanie sa objavuje aj u syna Kevinka. Naše ilustrácie ale aj obrazy tešia ľudí na viacerých kontinentoch. Moje maľby nájdete na Obecnom úrade v našej krásnej obci Kocurany, na Cypre v reštauráciách, pár obrazov zdobí Bojnický Sladký Dvor nad Bojnickým zámkom
s možnosťou zakúpenia, ako aj na ďalších zaujímavých miestach.

Je autor zároveň vášnivý čitateľ? Máš teraz niečo rozčítané?

Čítam veľa a vždy, keď mám možnosť, každú voľnú chvíľku. Považujem za veľmi dôležité neustále vzdelávanie sa, a preto každú tú svoju chvíľku využívam na dohľadávanie informácií. Väčšinou listujem v odbornej a vzdelávacej literatúre. Momentálne čítam publikáciu Všestrannosť od Davida Epsteina, Nadaný žiak na základnej, strednej a vysokej škole z vydavateľstva Iris od doktorky Jolany Laznibatovej, a Talenty cez palubu od Miroslava Musila.

 

Lucka, ďakujeme ti za mimoriadne inšpiratívny rozhovor. Prajeme ti veľa úspechov v pracovnom živote a naďalej tak harmonické rodinné vzťahy, aké máte v rodine aj v súčasnosti.

Luckine knižky si môžete objednať na jej oficiálnej webovej stránke www.luciabenkova.com