Tinka má na sociálnych sieťach viac ako 250 000 sledovateľov, no sama seba by influencerkou pravdepodobne nenazvala. Prostredníctvom profilu Tinkine recepty zdieľa svoju lásku k vareniu a ukazuje, že aj klasické, zdanlivo obyčajné jedlá sa dajú pripraviť jednoducho, rýchlo – no s výnimočným výsledkom.
Autorka siedmich kuchárskych kníh a jednej detskej, Moje modlitbičky, si svojich fanúšikov získava nielen receptami, ale aj výnimočnou charizmou. Z jej slov cítiť lásku, vďačnosť i pokoj. V súkromí je Tinka Karmažín manželkou a mamou dvoch detí. Aj o tejto stránke svojho života rozpráva v nasledujúcom rozhovore.
Prvá otázka snáď ani nemôže byť iná. Kde sa vzal tvoj vzťah k vareniu? Si vyučená kuchárka alebo ťa učil variť niekto z rodiny?
K vareniu ma priviedla moja maminka, ktorá ma vždy zapájala do diania v kuchyni. Teraz som už maminou ja a uvedomujem si, aké je to dôležité viesť deti od malička do kuchyne pod zámienkou „hry“. Na jednej strane sa tak budujú zdravé stravovacie návyky, na druhej strane je to krásny spoločný čas. Keď sa povinnosť z varenia zmení na radosť, hru a kopec smiechu. Áno, deti nás v procese trochu spomalia a nie všetko bude dokonalé na 100 %. Ale práve to je ten najkrajšie strávený čas.
Vo varení som samouk – učila som sa najmä z receptov mojej mamičky a babičky, veľa som skúšala aj sama. Vzdelaním som však žurnalistka a marketérka. Takže som zostala vo svojom odbore – mojím povolaním je písanie kníh a mám vlastné vydavateľstvo.
Tinka, na úvod sme písali, že by si sa napriek obrovským dosahom zrejme sama nenazvala influencerkou. Je to tak? Ako vnímaš to, že tvoj účet Tinkine recepty sledujú státisíce ľudí a niektoré tvoje posty majú tisícky zdieľaní?
Áno, úprimne nemám rada toto pomenovanie v súvislosti s mojou osobou. Aj keď ak si slovo influencer preložíme doslovne, znamená to „inšpirovať“. A to vlastne dennodenne robím – je to moja práca aj koníček. Snažím sa cez sociálne siete vzbudiť v ľuďoch vášeň k vareniu. Prilákať ich do kuchyne vôňou a chuťou zdravého jedla, zlepšovať im receptami zdravie, aby trávenie nebolo trápenie. Uľahčujem čas v kuchyni jednoduchými postupmi, používam lokálne suroviny a väčšinu z nich majú ľudia bežne doma. Veľmi ma teší, že sa obsah, ktorý tvorím, ľuďom páči.
Bežní influenceri využívajú svoje dosahy na reklamu a zarábanie cez zľavové kódy. U teba je takáto spolupráca skôr výnimkou. Máš v tejto oblasti nejaké zásady?
Mne sa páči rôznorodosť. Každý si dnes môže vybrať svoju cestu. Nemyslím si, že som bežný influencer, pretože mňa živí predaj mojich kuchárskych a detských kníh – a to je to, čo ma baví. Vytvárať a tvoriť kvalitný obsah. Nezameriavam sa na predaj priestoru na sociálnych sieťach a fanúšikov nechcem predávať tretím stranám. Veľmi si ich vážim a znamenajú pre mňa veľa.
Nedokázala by som propagovať niečo, s čím nie som stotožnená, len kvôli peniazom. Radšej hľadám iné cesty vo vlastných projektoch. Možno si niekto povie, že je škoda, že s mojimi dosahmi to nerobím – veď sa na tom dajú zarobiť tisíce eur. Ja si však vážim priazeň a dôveru svojich fanúšikov. Zľavové kódy dávam veľmi málo a len malým firmám, s ktorými mám priateľský vzťah. Neberiem za to žiadnu províziu. Teší ma, keď môžem pomôcť firmám v ťažkých časoch a privediem k nim zákazníkov, ktorí hľadajú kvalitu.
Projektu Tinkine recepty sa venuješ už 11 rokov. Napĺňa ťa to ešte stále? Čo pre teba toto prostredie znamená?
Je neuveriteľné, ako ten čas letí. Niekedy sa mi ani veriť nechce. Za tie roky ma to veľmi veľa naučilo. Som za svoju komunitu nesmierne vďačná. Každý deň ma to napĺňa šťastím.
Beriem to ako požehnanie, že v dnešnej negatívnej dobe mám taký nádherný pozitívny priestor. Na sociálne siete idem s radosťou. Teším sa na komunikáciu s každým jedným človekom a mám pocit, že mi ich Pán Boh posiela do cesty. Učia ma väčšej vďačnosti, pokore, láske. Sú mojím zrkadlom a takým malým nebom tu na zemi. Denne mi dokazujú, že na svete je veľa dobrých a láskavých ľudí a že ako ľudstvo máme nádej.
Som veľmi sebakritická a svojim deťom sa často ospravedlňujem, keď cítim, že som nebola dobrou mamou. Myslím, že dôležité nie je byť dokonalá, ale vedieť si priznať chybu.“
Poďme ťa našim čitateľkám predstaviť aj v trochu inom svetle. Si mamička dvoch detí. Chlapec je školák na II. stupni a mladšia dcérka bude mať dva roky. Toto je naozaj zákerná otázka (smiech), no ako by si sa definovala ako mama?
Ani neviem, čo napísať. Slovo „mama“ je nesmierne silné. Obsahuje všetko – nekonečnú lásku, radosť, šťastie, požehnanie, ale aj strach, zlyhania, slzy a častokrát hnev. Takýto kokteil emócií som nikdy predtým nezažila. Je to pre mňa nikdy nekončiaca škola života. Keď ako rodič zistíš, že to vlastne deti učia teba, nie naopak. A neustále skúšajú, kde siahajú hranice tvojej trpezlivosti. Je to každodenná dobrodružná cesta plná vzletov a pádov. Niekedy aj sedemkrát za deň vyletím do vesmíru a späť – a tie pristátia nebývajú vždy mäkké.
Som veľmi sebakritická a svojim deťom sa často ospravedlňujem, keď cítim, že som nebola dobrou mamou. Myslím, že dôležité nie je byť dokonalá, ale vedieť si priznať chybu. Pretože nie som neomylná, som len človek. A nie je možné, aby som všetko urobila správne, len preto, že som rodič a autorita.
Vo vzťahoch je najdôležitejšie vedieť sa ospravedlniť – aj deťom. Prísť a povedať: „Prepáč, prehnala som to. Záleží mi na tebe, mrzí ma to.“ Dve jednoduché vety. To je pre mňa najdôležitejšie vo výchove. Odpustiť a poprosiť o odpustenie uzdravuje telo, dušu aj vzťahy. Prinavracia lásku do rodiny. A vtedy môžeme zažívať malé kúsky neba už tu na zemi.
V čom si na seba v oblasti materstva hrdá a naopak, kde potrebuješ ešte popracovať?
Som veľmi šťastná, že vo výchove sa podieľame rovnakým dielom s mojím manželom. Všetko je zdieľané – šťastie aj trápenie. Teší nás, že sme deti naučili komunikovať. Vedia, aký dôležitý je rozhovor vo vzťahoch. Vedia sa úprimne a bez útoku „vyrozprávať“, vysvetliť si chyby a hľadať riešenia.
Môj manžel je úžasný diplomat, pokojný a pokorný človek. S veľkou trpezlivosťou všetko vysvetľuje našim deťom – a to sa od neho snažím učiť. Nie vždy sa mi to darí, pretože som veľmi emocionálna a impulzívna. Chcela by som sa naučiť viac počúvať svoje deti a byť trpezlivejšia. V dnešnom rýchlom svete, kde sa zdá, že deň má málo hodín, je to naozaj veľká výzva.
Netúžim robiť viac a viac – túžim sa viac venovať deťom.“
Máš doma aktívne batoľa a školáka, s ktorým sa treba učiť. Vydala si už osem kníh, najnovšiu detskú Moje modlitbičky. Ako vyzerá tvoj bežný deň? Stíhaš sa ešte venovať vareniu a pridávaniu receptov?
Neviem, ako to majú iné mamičky, ale ja mám pocit, že nič nestíham. Je toho naozaj veľa – rodina, dom, práca. Najťažšie je pri deťoch vôbec niečo si naplánovať. Často síce plánujem, ale realita je úplne iná. Žijeme zo dňa na deň. Pracujem už 11 rokov nonstop, takže klasickú materskú dovolenku som v podstate nezažila. Snažím sa však prácu nastaviť tak, aby som mala veľa času na rodinu.
Netúžim robiť viac a viac – túžim sa viac venovať deťom. Neodkladáme ich nikam, trávime s nimi všetok čas. Mám doma aj aktívneho futbalistu, takže veľa cestujeme. Je to náročné skĺbiť, ale veľmi ma napĺňa, že môžem moju prácu prepájať s rodinou a že to, čo žijem, sa odráža aj v mojej tvorbe. Som za to nesmierne vďačná.
Možno je lepšie chcieť v dnešnej dobe o trochu menej – nemať všetko dokonalé, ale mať pokoj v srdci a šťastnú rodinu.“
Na internete vyzerá byť všetko akési ľahšie a krajšie. Máš však aj ty dni, kedy máš pocit, že už nevládzeš?
Samozrejme, som žena a mama ako každá iná. Takmer každý deň mám pocit, že sa zrútim (úsmev). Som stále unavená. A keby som si mala vybrať jednu vec, ktorú by som si dopriala, bola by to možnosť týždeň v kuse len spať a nevyjsť z postele. Ale späť do reality. Dnešné mamy na seba kladú veľmi vysoké nároky – pretože nás k tomu tlačí svet a sociálne siete. Tam vyzerá byť všetko dokonalé, ale je to len ilúzia. Jedna mama stíha toto, druhá iné, tretia ďalšie – ale neexistuje, aby všetko stihla jedna jediná žena. Upratané, navarené, napečené, ručné výrobky, venovať sa deťom, domácnosti, záhrade, manželovi a ešte aj sebe… to sa jednoducho nedá.
Každá máme rovnaký počet hodín a vždy je to na úkor niečoho. Aj pre mňa je to ťažké, pretože milujem poriadok, chcem byť dobrou mamou aj manželkou a zároveň by som sa chcela viac starať o seba a vzdelávať sa. Človek však musí spomaliť a naučiť sa povedať aj „nie“, aby telo nevypovedalo službu. Možno je lepšie chcieť v dnešnej dobe o trochu menej – nemať všetko dokonalé, ale mať pokoj v srdci a šťastnú rodinu.
Čo ti pomáha, keď sa cítiš vyčerpane?
Veľmi mi pomáha moja viera. V nej vždy nájdem útočisko a spomalenie. Modlitba mi prináša pokoj, vypnem hlavu od všetkých vplyvov tohto sveta. V kostole načerpám sily, dobijem baterky a povzbudená duchovne pokračujem ďalej. Bez Boha a viery by som tu už dávno nebola. On robí v mojom živote každodenné zázraky – a ja ich vidím, prežívam a dojímajú ma. Ak by som mala odovzdať deťom jednu jedinú vec, bola by to práve viera. Pretože človek je telo, duch a duša – a len s Bohom sa cíti celistvo a naplnený. Bez viery mu stále niečo chýba.
Veľmi prosím Pána Boha o vnuknutia, aby som mohla o viere svedčiť iným a pomôcť im nájsť v nej pokoj a naplnenie. Verím, že aj moje deti si vieru zachovajú do dospelosti a bude im pomáhať zvládnuť všetko, čo ich v živote čaká.
Len nedávno ti vyšla nová knižka. Je však celkom iná ako ostatné. Povieš nám o nej viac?
Áno, vydala som svoju prvú knižočku pre deti s názvom Moje modlitbičky. Sme veriaca rodina a každý večer sa spoločne modlíme. Je to pre mňa veľmi krásny, emotívny okamih, keď vidím manžela modliť sa v pokore pred našimi deťmi a ony prednášajú svoje prosby Ježišovi – ďakujú za deň, prosia za seba aj za iných, dokonca aj za nepriateľov.
Učiť deti viere považujem za nesmierne dôležité. Ony sú naša nádej a ich modlitba má veľkú silu. Hlavným hrdinom knižky je Pán Ježiš, ktorý deti sprevádza ich každodenným životom – doma, v škole, medzi kamarátmi – a povzbudzuje ich konať dobro. Knižka obsahuje známe aj starodávne modlitby, ale najmä učí, ako sa modliť vlastnými slovami – prosiť aj ďakovať, odpúšťať a vedieť poprosiť o odpustenie, byť láskavý a pomáhať iným. Pri každej modlitbe nájdu deti aj citát zo Svätého písma. Knižka je vhodná aj pre prvoprijímajúce detičky.
Pracuješ momentálne aj na nejakej novej knižke?
Áno, ak mi bude dopriate, v novembri vyjde moja druhá detská knižočka s názvom Vianočný príbeh. Advent je čas stíšenia a očakávania, keď by sme mali spomaliť, zastaviť sa a v modlitbe sa tešiť na príchod radosti. Táto knižka má byť inšpiráciou a povzbudením, aby sme advent prežívali pokojnejšie. Aby aj deti spoznali skutočný príbeh Vianoc, ktorý sa nezačína a nekončí len na Štedrý večer pri darčekoch. Obsahuje biblické príbehy od adventu až po krst Pána Ježiša. Príbehy sú písané jednoduchým detským jazykom, v kresťanskom duchu, popretkávané symbolikou Vianoc, krátkymi vysvetleniami, citátmi z Písma a úprimnými modlitbičkami detských srdiečok.
Kde sa dajú tvoje knižky objednať?
Všetky moje knižky – detské, kuchárske aj bylinkové – sa dajú objednať za najvýhodnejšie ceny aj s darčekmi zdarma cez náš e-shop: tinkinerecepty.sk/obchod.
Tinka, nemôžeme vynechať otázku: aké jedlo miluješ a ku ktorému máš vyslovene odpor?
Riadim sa heslom, že neexistuje jedlo, ktoré by nám nechutilo – len sme ho ešte nenaučili pripraviť tak, aby nám chutilo. Ja som si zatiaľ nenašla cestu k španielskemu vtáčiku, ani klasickému, ani tzv. „rozlietanému“. Neobľubujem veľmi mastné, ťažké či údené jedlá. Inak jedlo vnímam ako dar z neba a snažím sa ním neplytvať. Som vďačná, že žijeme v krajine, kde máme dostatok jedla a rôznorodosť lokálnych surovín – čo mnohí považujeme za samozrejmosť, hoci inde to tak nie je. Za jedlo by sme mali viac ďakovať.
Materstvo nie je súťaž o to, kto má krajšie a múdrejšie deti, čistejšiu domácnosť a dokonalejší život. Materstvo je vaša jedinečná cesta s vašimi deťmi.“
Ak by si na záver mohla dať našim čitateľkám len jednu radu z pohľadu mamy, ako by znela?
Materstvo nie je súťaž o to, kto má krajšie a múdrejšie deti, čistejšiu domácnosť a dokonalejší život. Materstvo je vaša jedinečná cesta s vašimi deťmi. Žite ju tak, ako to cítite vy – nie tak, ako od vás očakáva okolie. Nesnažte sa zapáčiť iným. Na konci dňa tu budete vy – v objatí so svojimi deťmi – a poviete si: „Urobila som to najlepšie, ako som vedela.“ Ale najmä z lásky. Úprimne vám to prajem.
