Mama Beáta: Bez syna som takmer 7 rokov. Chodím sa na neho pozerať pred školu

Predstavte si, že vám vezmú dieťa a vy s tým nič neurobíte. Ste jeho matka, ale nemôžete ho objať, rozprávať sa s ním, dokonca ho ani vidieť. Prechádzajú týždne, mesiace, roky a vám ostáva len zúfalstvo a nádej, že možno raz…

Zrazu ste vymazaný rodič. Nie je to začiatok amerického filmu. Je to každodenná realita maminy Beáty. Paradoxom celej situácie je, že je jej krutý príbeh dokonca verejne známy, no napriek tomu s tým nedokáže nič urobiť.

 

Beáta, ako dlho ste nevideli vlastného syna a koľko má teraz rokov?

Tu treba rozlišovať dva pojmy, a to vidieť syna a mať s ním umožnený styk, aspoň minimálny, ktorý by mal garantovať súd. Čo sa týka vídania môjho syna, chodím sa na neho pozerať pred základnú školu, čo trvá jednu, maximálne dve minúty, pokiaľ nenastúpi k ex-partnerovi do auta. Čo sa týka styku so synom, od roku 2018 mi môj ex-partner neumožnil ani jedenkrát styk v zmysle platného uznesenia, podľa ktorého mám právo, aby bol u mňa syn minimálne každý druhý víkend aj s prespaním. Tento styk mi neumožňuje doteraz, a to aj napriek už právoplatnému rozsudku. Začalo sa to keď mal 3 roky a v súčasnosti má 11 rokov.

 

Váš príbeh je na Slovensku už mnohým ľuďom známy. Pre tých, ktorí o vás, ani o iniciatíve vymazaných rodičov ešte nepočuli, sa vráťme na začiatok. Po rozchode s bývalým partnerom pridelil súd vaše dieťa do jeho, najprv dočasnej, a neskôr výhradnej starostlivosti. Takýto postup v súdnictve nie je bežný. Aké bolo odôvodnenie rozhodnutia súdu?

Vôbec nie je bežné, aby po 5 dňoch od podania na súd zverili dieťa jednému rodičovi, a to bez toho, aby sa tvrdenia zakladali na pravde. Vraj som bránila v styku syna s mojím ex-partnerom, pričom pravda je taká, že sme si nášho syna pravidelne striedali. Ďalších 84 mesiacov mi neprezverili dieťa ani na základe podložených 8x nálezov Ústavného súdu a 3x rozsudkom Európskeho súdu pre ľudské práva o neumožňovaní žiadneho styku. Pri tomto súdnom konaní 38P/60/2017 neplatí ani dvojaký meter, tu je to jednoznačne „predplatená záležitosť“.

 

Existuje objektívny dôvod, prečo by ste nemohli mať svojho syna v starostlivosti vy?

NEEXISTUJE žiaden dôvod neprezverenia môjho syna do mojej starostlivosti, práve naopak, EXISTUJE 1000 podložených dôvod na bezodkladné prezverenie. Som jasnou obeťou sekundárnej viktimizácie zo strany justície a štátnych inštitúcii.

 

Podľa vašich slov v tomto prípade nad právami matky víťazí korupcia a kontakty na najvyšších miestach našej politickej scény. Uveďte prosím nejaké konkrétne situácie, kedy súd postupoval neobjektívne alebo v rozpore zo zákonom.

Súdy postupujú nezákonne od úplného začiatku konania. Od začiatku o mne pojednávala zaujatá sudkyňa, ktorú vystriedala druhá zaujatá sudkyňa. Úprimne, je pre mňa veľmi obtiažne konkrétne popísať 8,7 roka beštiálnej šikany, pričom spis má už teraz viac ako 15 000 strán (pre predstavu, veľkosť spisu je porovnateľná s kauzami, kde je usvedčená celá organizovaná zločinecká skupina a pri mne ide len o jednoduchú úpravu práv a povinnosti k maloletému). Za všetko hovorí v súčasnosti 8 nálezov Ústavného súdu, 1 rozsudok Najvyššieho súdu, 3 rozsudky Európskeho súdu pre ľudské práva o porušovaní základných ľudských práv mňa a môjho maloletého syna a viacerých článkov Ústavy SR a porušovaní Medzinárodného dohovoru o právach dieťaťa. Napriek tomu, dieťa pri sebe nemám.

Podľa právoplatného rozhodnutia súdu máte nárok vidieť syna aspoň cez víkendy. Ako je možné, že sa tak nedeje?

Áno, od roku 2018 až doteraz môj ex-partner zmaril vyše 468 stykov, nerešpektuje ani jedno doteraz vydané uznesenie ani rozsudok v mene SR. Možné to je preto, lebo sudkyne si nevymáhajú žiadnymi právnymi prostriedkami svoje rozhodnutia na ten účel prijaté.  Za 8,7 roka sudkyňa Mgr. Žabková iba jedenkrát, aj to teraz v marci 2025 vyzvala otca na dobrovoľné plnenie styku bez toho, aby mu udelila nejakú pokutu. V iných prípadoch bežne udeľuje pokuty a dokonca mení starostlivosť.

 

Vnímate to ako nejakú pomstu bývalého partnera za obdobie, kedy ste tvorili pár?

Ak by sa už mal niekto pomstiť, tak by som to mala byť ja. Môj ex-partner, v tom čase generálny riaditeľ štátneho podniku Vodohospodárska výstavba a.s., mal pomer so svojou asistentkou. Bolo to aj medializované. Vtedy ma zo dňa na deň vyhodil na ulicu s tým, že šaty mi pošle po služobnom šoférovi, dieťa ostáva uňho a nemusím mu nič platiť. To bolo všetko z jeho strany a bez dohody. Všetko mal premyslené, keďže si už mesiac predtým podal bez môjho vedomia na súd žiadosť o zverenie syna do jeho výlučnej starostlivosti. Keď jeho pomer po polroku skončil, naliehal, aby som sa k nemu vrátila. Vtedy som odmietla a odvtedy mám peklo na zemi.

 

Mnoho rodičov si možno teraz povie, že by urobili aj nemožné a za svoje dieťa by bojovali ako levy. Vy to robíte už roky. Nekonečné súdy, prieťahy, byrokracia, listy najvyšším predstaviteľom štátu, dokonca viacero žiadostí o prijatie u prezidenta. Všetko márne. Takmer 7 rokov ste vymazaný rodič. Máte ešte stále nádej, že raz svojho syna objímete?

Samozrejme, že áno! Verím, že čoskoro idem do finále. Ja už sa nemám kam posunúť, keďže som usvedčila nielen súdy, ale aj štátne inštitúcie. Na rade je prezverenie syna a všetkých zúčastnených z nášho spisu zn. 38P/60/2017 musí „vyzbierať“ UBOK (Útvar boja proti organizovanej kriminalite), lebo tu ide o jednoznačne koordinovaný účelový postup ma úplne vymazať zo života môjho syna a zlikvidovať ma nielen psychicky, finančne, ale možno aj fyzicky, keďže poukazujem na celý ohavný „poručenský systém“. Títo ľudia sa neštítia ničoho, keď dokážu ničiť životy desaťtisícom detí, ich nezastaví nikto a nemajú žiadne zábrany.

 

Rodičia majú v živote dieťaťa dôležitú a zodpovednú úlohu. Predsa len, partnerský vzťah vyjsť nemusí, ale rodičmi ostávajú obaja už navždy. Emócie z nevydareného vzťahu často prehlušia zdravý rozum a partneri na seba vzájomne pred deťmi hovoria urážlivo. Váš prípad je však oveľa extrémnejší. Premýšľate niekedy nad tým, aký obraz o vás podsúva bývalý partner vášmu synovi?

Samozrejme, viem si to predstaviť, keďže so synom nemám žiaden kontakt od roku 2018, a to býva o 3 ulice ďalej. Niečo som sa dozvedela z psychologickej správy. Náš syn podlieha kompletne otcovej manipulácii, nepozná vlastnú matku, preto sa jeho názor nemôže brať do úvahy, ako jeho názor. Najprv musí spoznať vlastnú mamu a sám si na ňu utvoriť názor. Ako to píšem, zdá sa vám to ako sci- fi? Toto je 21. storočie, právny štát na Slovensku.

 

Ak sa váš syn raz dostane k tomuto rozhovoru, čo by ste mu chceli odkázať?

Si jedinou láskou môjho života. Vždy tu budem pre Teba– čakať, veriť, dúfať a milovať Ťa. Bez konca. Som na teba veľmi pyšná, aký si statočný.

 

Váš prípad, bohužiaľ, nie je ojedinelý. Na Slovensku sa pre takéto prípady ustálil slovný pojem „vymazaný rodič“. Jedná sa o rodičov, ktorí boli zbavení rodičovských práv alebo ktorých rodičovské práva boli obmedzené. V čom z vášho pohľadu v tomto smere zlyháva súdny systém?

Na Slovensku skolaboval právny systém. Ide o svojvoľné a nezákonné rozhodnutia sudcov na dennom poriadku, ktoré nemajú oporu ani v zákone o rodine, ani v Ústave SR a sú v rozpore s Medzinárodným dohovorom o právach dieťaťa a Európskom dohovore o ľudských právach. Zároveň neexistuje žiaden disciplinárny postih týchto sudcov a už vôbec trestnoprávna zodpovednosť. Do funkcií, ktoré majú dosah na agendu maloletých sú dosadzovaní priamo „naši ľudia“, ktorí si schvaľujú zákony na mieru, upratujú po sebe zločiny a podnety a sťažnosti končia odložené v koši, ako SKUTOK SA NESTAL. Ale pravda je taká, že SKUTOK SA STAL. Deje sa to desaťtisícom detí dennodenne za zatvorenými dverami súdnych siení. Korupcia, konexie a nevymožiteľnosť práva.

 

Môžeme uviesť nejaké linky, prípadne kontakty pre ľudí, ktorých zaujíma váš príbeh a chcú sa dozvedieť viac?

FB: www.facebook.com/vymazanyrodicia

Mail: vymazanirodicia@gmail.com

Spustila som aj web, ktorý odpočítava ako dlho som bez syna. Rok, mesiac, deň, hodinu, minútu a sekundu: https://www.beatajanockova.sk/

 

Máte na záver nejaký odkaz pre čitateľov?

Mám jednu veľkú prosbu a odkaz pre všetkých rodičov – ak vám nie je umožnený styk s vaším dieťaťom, hovorte o tom nahlas. Zdieľajte svoju skúsenosť, hľadajte pomoc, poukazujte na nespravodlivosť. Lebo mlčanie je ticho, na ktoré sa niektoré súdy spoliehajú. Ticho neochráni naše deti. Ticho len umožní, aby sa krivda opakovala znova a znova. Tým, že prehovoríte, neútočíte – bojujete za právo milovať svoje dieťa. A za právo dieťaťa milovať oboch rodičov. Nejde o pomstu. Ide o lásku. O väzbu, ktorú by nemal nikto bezdôvodne trhať. Nie všetci máme rovnaké podmienky, ale všetci máme hlas.

Ďakujem vám, že ma počúvate. Že sa dívate. Že veríte, že láska rodiča k dieťaťu by nikdy nemala byť potláčaná systémom.