Matky urobia pre svoje deti všetko. Luckin synček sa jedného dňa, po príchode súrodenca prestal smiať a neskôr prestal prijímať potravu. Lekár odporučil mamičke nadviazať so synom komunikáciu prostredníctvom príbehov a tak sa z „obyčajnej“ mamičky razom stala autorka. Z jej príbehov vznikla špeciálna knižka. Taká, ktorá bola písaná s odhodlaním pomôcť a s láskou akú môže cítiť len matka k svojmu dieťaťu. Luckin synček sa dnes opäť usmieva a my veríme, že pri čítaní jej knižky Úsmev na dobrú noc sa začnú usmievať aj tie vaše deti.
Úsmev na dobrú noc
Kniha mamičky a dnes už aj autorky Lucky Benkovej prináša 16 úsmevných edukačných rozprávok, ideálnych na čítanie pred spaním. Detičkám hravou a zrozumiteľnou formou vysvetľuje pravidlá slušného a primeraného sociálneho správania, ktoré ste ako rodič už možno vysvetlili 100x, no bez požadovaného výsledku. Dieťa sa najľahšie učí keď sa hrá a zabáva a preto sú edukačné knižky výborným pomocníkom každého rodiča. Knižka je mimoriadne vhodná aj pre deti predškolského alebo ranného školského veku, ktoré prechádzajú obdobím vzdoru.
Lucka Benková urobila obrovský kus práce a strávila stovky hodín vymýšľaním a písaním. Vám už stačí len párkrát kliknúť a počkať si v pohodlí domova na knižku, ktorá príde pomôcť až ku vám domov. Cena knižky je 15,90€.
Kúpiť ju môžete na https://www.codokazemama.sk/
2 komentáre
Dobrý deň uvítala by som nejakú ukážku z obsahu knihy. Utcitr by som sa vedela skor rozhodnúť pri kúpe knihy. Ďakujem Marhefkova
Dobrý deň pani Marhefková,
vyberáme ukážku z kapitoly „Škatuľa“a so súhlasom autorky uverejňujeme. Je o tom ako si vážiť hračky:
„Čudovačik, čo sa stalo? Prečo si taký nahnevaný hneď z rána?“ prihováral sa chlapec nazlostenému zajkovi.
„Ja nie som nahnevaný, ale smutný!“ zamrmlal zajačik Čudovačik.
„A prečo?“ čudoval sa chlapec.
„Lebo sa nemám s čím hrať“ odvrkol zajačik Čudovačik.
„Ach tak. A čo tá izbička plná hračiek?“ krútil chlapček neveriacky hlavou.
„Som veľmi smutný“ chcem nové hračky! S týmito starými sa už nechcem hrať!“ zlostil sa Čudovačik ďalej.
Zajačik sa zahnal a drevené kocky lietali po celej izbe. Aby toho nebolo málo odhodil do kúta gumeného dinosaura a už chcel kopnúť do autíčka, keď v tom ho chlapček zastavil.
„Dosť!“ hneval sa chlapček. „To sa smie? Hračky si treba vážiť!“ S hračkami sa treba pekne hrať, inak by sa mohli pokaziť! A to by bolo už naozaj smutné.“
„No a čo? Mňa už nebaví sa s nimi hrať, ja chcem nové hračky!“ zlostne kričal zajko.
Chlapček zvážnel a vyzval Čudovačika:
„Poď! Mal by si si hračky upratať, keď si si ich už narozhadzoval!“
„Nechce sa mi! Neupracem!“ odvrkol Čudovačik.
„Keď sa ti nechce hrať a ani upratať, mám nápad!“ povedal chlapec.
Zajačik sa zatváril začudovane.
„Nápad? Aký?“ vyzvedal
Hračky, s ktorými sa nehráš, môžeš uložiť do tejto škatule. Darujeme ich deťom, ktoré sa s nimi budú pekne hrať,“ zdôraznil chlapček a položil pred zajačika Čudovačika prázdnu škatuľu.
Chytil škatuľu a rozmýšľal, ktoré hračky daruje deťom. No škatuľa bola stále prázdna…
Rozprávka pokračuje tým, že kto si neváži staré hračky, nezaslúži si ani nové. Zajačik nakoniec skutočne vytriedil staré hračky, s ktorými sa už nehrá, pretože je na ne už veľký a daroval ich deťom do škôlky. Ostatné hračky upratal. Veľmi sa tešil keď videl ako sa iné detičky z hračiek tešia a sľúbil, že už sa bude k hračkám správať pekne a upratovať ich.