Každá mama raz bola malým dievčatkom. A pretože tento dievčenský svet veľmi dobre poznáme a je nám vlastný, je nám výchova dievčat prirodzenejšia než výchova chlapcov. Napriek tomu si často kladieme otázku, ako vychovávať dievča, aby sa možno vyvarovalo našich chýb, aby rástlo v spokojnosti sama so sebou a stalo sa dobrým človekom? Pre naše dcéry si predsa želáme len to najlepšie.
Dievčatá vydržia viac, sebavedomie im však chýba
Dievčatá sú odmalička odolnejšie. Vydržia toho viac, nezosypú sa pri prvom náznaku choroby:) Lepšie znášajú napríklad aj bolesti sprevádzajúce prerezávanie zúbkov, či horúčky. Dievčatká sú spravidla rýchlejšie na svete, a pôrod prebieha menej komplikovane. U dievčat dochádza v porovnaní s chlapcami menej často k potratom, aj úrazov a chorôb je u dievčat menej. Samozrejme, neplatí to na každé jedno dievčatko, ale vo všeobecnosti to tak je. Prečo? Odpoveď nie je úplne jednoznačná, ale pravdepodobne za tým stoja hormóny kortizol (stresový hormón) a testosterón.
Dievčatká sú od útleho detstva „maminky“ starajúce sa o svoje bábiky, čím sa v nich pestujú zvyklosti, ktoré si potom so sebou nesú celý život. Vidia svoju mamu, ako sa stará o mladších súrodencov, pozorujú bábätká v parkoch a na ihriskách, preberajú vzorce správania, ktoré uplatňujú nielen pri hre s bábikami a plyšákmi, ale aj neskôr, keď sa samy stanú mamami. Keď teda ako mamy riešime tému ako vychovávať dievča, nemali by sme zabúdať ani na to, aký vzťah máme samy k sebe. Nízke sebavedomie, tendencia kritizovať sa za chyby alebo za svoj vzhľad v zrkadle je totiž tiež niečo, čo sa naše dcéry od nás naučia.
Začínajú skôr rozprávať, sú samostatnejšie
Rozdiely medzi chlapcami a dievčatami nie sú iba fyzické odlišnosti. Už na bábätkách si môžeme všimnúť, že dievčatá napredujú o niečo rýchlejšie. Rýchlejšie priberajú a rastú, prejavujú väčší záujem o dianie vôkol seba, reagujú skôr na očný kontakt a oslovenie. Menej plačú a vedia sa utíšiť a upokojiť aj samé, napríklad mojkáčikom, alebo palčekom. Aj v oblasti reči a pohybu sú dievčatá o krok vpred pred chlapcami. Naučia sa rozprávať a chodiť skôr ako chlapci. Podobné je to aj v prípade učenia sa na nočník.
Dievča sa lepšie prispôsobí
V porovnaní s chlapcami sú dievčatá prispôsobivejšie. Obdobie vzdoru u nich rýchlejšie odznie, po treťom roku života majú už malé slečny scén a záchvatov hnevu menej, ako chlapci. Rýchlejšie sa adaptujú v novom prostredí, čo je výhoda najmä pri nástupe do škôlky. Avšak mať doma „poslušné dievča“ by nemalo byť našou prioritou. Samozrejme, každá mama a otec je rád, keď ho deti poslúchajú, ale dievča, ktoré je vždy a všade potichu, v úzadí a poslušne urobí, čo sa od nej žiada, v dnešnom svete ďaleko nezájde. Je dôležité nechať dieťaťu priestor aj na prejavenie jeho vlastnej vôle, a to tak u dievčat, ako aj u chlapcov. Schopnosť presadiť sa je v živote veľmi potrebná.
Ako vychovávať dievča s ohľadom na jeho potreby
Výchova dievčaťa je v niektorých oblastiach odlišná od výchovy chlapcov. Rozdiely sú, samozrejme, najzreteľnejšie v školskom a tínedžerskom veku, ale aj malé batoliace sa princezné nás vedia niekedy poriadne potrápiť. Výchova totiž nie je iba o tom, naučiť dieťa čo sa smie a čo nie. Je to celý komplex budovania osobnosti, osvojovania si návykov, zvyklostí a vzorcov správania, ktoré sa do dieťaťa a neskôr do mladého človeka zapíšu natrvalo. Teda, ako vychovávať dievča, aby sme prihliadali na jeho prirodzené špecifické potreby?
Čo potrebujú dievčatá
Každé dieťa, či už je to chlapec alebo dievča, túži predovšetkým po láske a bezpodmienečnom prijatí. Dievčatá potrebujú cítiť bezpečie a istotu, uistenie, že sú dostatočné práve také, aké sú a nemusia sa kvôli iným meniť.
Počas svojho detstva a dospievania prechádzajú postupne 4 obdobiami. Každé je v niečom špecifické. Je to obdobie objavovania, dobrodružstiev, narcizmu a obdobie autonómie.
Potreba lásky, dôvery, spolupráce
Pre obdobie objavovania, ktoré trvá od narodenia do približne piatich rokov, je charakteristický najmä vývoj dieťaťa. Dievčatá túžia po láske a blízkosti, chcú nám pomáhať, byť prítomné pri všetkom, čo robíme, spolupracovať s nami aj na domácich prácach a pri varení či pečení. Rodič má v tomto období veľmi dôležité poslanie, veď on je prvý človek, ktorý svoju dcéru učí deliť sa, dôverovať, plniť sľuby, byť milou k ostatným a pomáhať im. Dôvera medzi dcérou a rodičmi hrá významnú úlohu. Dcéra získava istotu, že mama a otec sú tam a môže sa na nich spoľahnúť. Že budú pri nej, aj keď niečo vyvedie a že im preto nemusí klamať. Ak rodič svoje sľuby neplní, spojenie medzi ním a dcérou padá do nedôvery a už teraz sa dievča učí, že ľuďom veriť netreba, z čoho v budúcnosti plynie aj problém s udržaním vzťahov.
Podporte samostatnosť detí. Začať môžete v kuchyni
Potreba bezpečia, rozvoj zručností
Obdobie dobrodružstiev (6 – 11 rokov) prebieha v živote dievčat rôzne. Niektoré sú divoké, iné pokojnejšie. Dievčatá už vedia lepšie zvládať svoje emócie, objavujú svoju jedinečnosť. Môžu sa začať báť, najmä večer pred spaním, a to v dôsledku nepríjemných udalostí, ktoré zažili počas dňa, alebo o ktorých sa dopočuli. Potrebujú vedomie toho, že majú pri sebe niekoho, kto ich ochráni.
V tomto veku sa dievčatá naučia mnohým zručnostiam, či už v oblasti športu, umenia, alebo kreatívnej činnosti. Čo sa naučia teraz, k tomu sa v budúcnosti omnoho ľahšie vrátia. Napríklad ak sa sedemročné dievčatko učí hrať na husle, pôjde mu to jednoduchšie, než keby s tým začalo v sedemnástich.
Poučenie z vlastných chýb
Ruka v ruke s množstvom aktivít, ktorým sa dievčatá venujú, prichádzajú aj sklamania a prehry. Nie vo všetkom sa nám predsa vždy darí. Rodičia v tomto môžu svoje dcéry podporiť tak, že poukážu aj na vlastné zlyhania, neúspechy alebo sklamania. Ako vychovávať dievča? Povedzme mu, že vo všetkom zlom, čo prežívame, sa dá nájsť aj niečo dobré – hoci neraz je to iba ponaučenie do budúcnosti. Dieťa potrebuje, aby sme ho počúvali a pýtali sa ho na to, čo prežíva. Môžete sa rozhodnúť vyhradiť si na to spoločný čas napríklad večer pri ukladaní vašej dcéry do postele. Pýtajte sa napríklad na jej kamarátky, možno zažila nejaké odmietnutie z ich strany (čo je medzi dievčatami pomerne časté), a teraz je z toho nešťastná. Ukážme jej, že sme tu a že ju chápeme. Pomôžme jej nájsť správny smer, ako sa cez to dostať.
Kľúčové je vštepiť našim dcéram, že urobiť chybu je ľudské a prirodzené a že je správne chyby si priznať. Vyzdvihujme to, v čom sú dievčatá dobré a umožnime im to rozvíjať.
Potreba slobody a nezávislosti, odpútania sa od rodiča
Ďalším vývinovým štádiom v živote každej mladej slečny je obdobie veku 12 – 15 rokov, ktoré sa nazýva aj obdobím narcizmu. Tento názov dostalo podľa toho, že dievčatá sú teraz zaujaté samé sebou. Potrebujú nezávislosť, slobodu a chcú sa odlíšiť najmä od svojich rodičov či súrodencov. A to skoro vo všetkom. Často dochádza k vzájomnému nepochopeniu medzi rodičmi a dcérami v tomto veku. Rodičia sa môžu cítiť odmietaní, nerešpektovaní, ba dokonca aj nemilovaní zo strany ich dcéry. Majme na zreteli, že je to len obdobie, hoci to môže byť náročné. Vyzbrojme sa trpezlivosťou.
Ako vychovávať dievča, ktoré sa nám vzďaľuje? Okrem veľkej dávky trpezlivosti by sme však nemali šetriť ani empatiou. Keď sa dokážeme vcítiť do toho, čo naša dcéra prežíva a čo všetko musí spracovať, pomôže nám to ľahšie pochopiť jej správanie alebo jej názory. V tomto období sa totiž dievča mení, a to v značnej miere aj kvôli hormónom, ktoré robia svoju prácu. Aj keď dievča neraz narazí na odpor z našej strany, udržme si svoje hodnoty a hranice. Áno, bude sa patrične hnevať. Nemávnime nad tým rukou, ale vždy si nájdime čas na rozhovor. Komunikácia je veľmi dôležitá. Rozprávajme sa s dcérou, vysvetlime jej, prečo jej niečo nechceme alebo nemôžeme dovoliť, pýtajme sa, čo potrebuje a ako jej môžeme pomôcť. Spoločné hľadanie riešenia je tou správnou cestou.
Krása a vzhľad, vzťahy s chlapcami, potreba niekam patriť
Vo veku 16 – 19 rokov potrebujú dievčatá ešte väčšiu slobodu. Rodičia môžu z hraníc trochu popustiť, ale nemali by sme úplne stratiť autoritu. Umožnime našej dcére formovať a žiť svoj vlastný život. Chce byť nezávislá a samostatná, odpútať sa od rodičov a patriť k nejakej partii mladých, ale v kútiku duše cíti potrebu mať domov a zázemie, kam sa môže vždy vrátiť. Je dôležité ukázať dievčaťu, že mu veríme.
V tomto období dievčaťu veľmi záleží na tom, ako vyzerá. Venuje sa svojmu vzhľadu, túži byť prijímaná a milovaná taká, aká je. Pre dievčatá je veľmi dôležité počuť najmä od otca slová uznania. Otec je predsa prvým mužom v živote dievčaťa, zohráva veľmi významnú rolu v celom jeho prežívaní. Úlohou otca i mamy je pomôcť dievčaťu pochopiť pravdu o tom, kým je, a to bez ohľadu na zovňajšok, vzhľad, typ postavy či farbu vlasov.
Je prirodzené, že dievčatá v tomto období túžia po láske, chcú nadväzovať vzťahy s chlapcami, zažívať tie motýle v bruchu, radosť a spontánnosť. Kamarátky sa medzi sebou o chlapcoch rozprávajú a dievčatá, ktoré ešte nemajú skúsenosť napríklad s bozkávaním, sa môžu cítiť menejcenné. Mnohé sa dokonca za to hanbia. V rozhovoroch s našimi dcérami by sme nemali obchádzať ani túto oblasť. Ukážme im, že sme tu pre ne vždy, keď to potrebujú.
