Nerozpráva správne? Nevie povedať „l“ alebo „r“ prípadne šušle, zajakáva sa alebo ste postrehli inú rečovú vadu. Možno je najvyšší čas, aby sa na vaše dieťa pozrel špecialista. Kedy ísť s dieťaťom k logopédovi?
Poruchy reči nepodceňujte
„Veď je ešte malý, naučí sa. Aká je zlatá, keď tak šušle. Tak natešene mi chce niečo povedať, až sa zajakáva“… takéto a mnoho iných viet počuť z úst rodičov malých detí. K vlastným deťom sme viac zhovievaví a domnievame sa, alebo presviedčame samých seba, že dieťa všetko dobehne a časom sa poriadne rozprávať naučí. Poruchou reči však nie je iba zlá výslovnosť písmenka „r“. Rozhodne by sme nad chybnou výslovnosťou a nad nesprávnym spôsobom rozprávania našich detí nemali mávnuť rukou. V dnešnej dobe detí s poruchami reči pribúda a návšteva detského logopéda predsa nie je žiadna hanba.
Kedy ísť s dieťaťom k logopédovi
Čistý prejav by dieťa malo mať do veku, kým nastúpi do prvej triedy základnej školy. Konzultácie u logopéda však môžu absolvovať už ročné deti. Vo všeobecnosti sa za akúsi hranicu, kedy ešte nad výslovnosťou dieťaťa môžeme bez obáv prižmúriť oko, považuje vek tri roky. Do tohto veku ešte dieťa nemusí byť schopné správne vyslovovať všetky slová. Avšak ak ani po tretích narodeninách dieťa nevie tvoriť jednoduché vety, má chybnú výslovnosť hlások, nepoužíva predložky alebo je celkovo jeho reč nezrozumiteľná, namieste je návšteva detského logopéda. To, kedy ísť s dieťaťom k logopédovi, závisí od viacerých faktorov. V prvom rade by sa rodičia mali poradiť s ošetrujúcim pediatrom dieťaťa, ktorý môže logopéda odporučiť, prípadne určí, že ešte má dieťa čas. Netreba však čakať pridlho. Čím skôr sa začne dieťa učiť rozprávať správnym spôsobom, tým lepšie.
Potrebuje moje dieťa logopéda? Toto si všímajte
Komunikácia nie je iba o reči. Je to celok, ktorý zahŕňa tiež neverbálne prejavy. Preto si rodičia musia všímať nielen to, ako dieťa rozpráva, ale ako sa celkovo prejavuje a správa. Všímajte si hlavne:
– ako a či vôbec dieťa udržiava očný kontakt, keď sa s vami rozpráva
– či sa nevyhýba rozhovoru
– ako sa správa, keď sa s ním chcete rozprávať, či sa kvôli tomu hnevá
– slovná zásoba sa nerozširuje
– nevie povedať „r“ a „dz“ ani po piatom roku života
– nekladie logické otázky (vo veku 3 roky a viac)
– či vie prerozprávať krátky príbeh
Ako sa vyvíja detská reč
Deti sú rôzne a každé začína rozprávať v inom veku. Niektoré deti sa rozrozprávajú skôr, iným to trvá dlhšie. Faktom však je, že dieťa „nasáva“ všetko, čo vôkol seba počuje. Nové slová, vety, výrazy, a dokonca aj neverbálnu komunikáciu. Tak ako všetko ostatné, aj reč sa dieťa musí naučiť. Vývoj reči sa deje vo viacerých obdobiach postupne, ako dieťa rastie a dozrieva.
Od narodenia po 1 rok
V tomto období dieťa ešte nerozpráva, preto sa nazýva tiež predverbálne. Bábätko sa učí komunikovať od svojich najbližších, ktorí sú s ním najčastejšie. Obsahu slov ešte nerozumie, ale veľmi citlivo vníma melódiu hlasu. Rozumie jednoduchým príkazom, ako napríklad pošli pusinku, zamávaj pá-pá. Asi v 6. -8. mesiaci sa objavuje džavotanie. A práve toto je základ pre neskoršiu reč.
1. rok
Po prvých narodeninách dieťa tvorí jednoslovné vety, aby vyjadrilo, čo chce alebo potrebuje. Taktiež napodobňuje zvuky zvierat, pomenúva členov rodiny. Vytvára svoju prvú „reč“ tvorenú najmä skomoleninami, ktorým rozumejú iba rodičia – a niekedy ani oni nie J
1,5 – 2 roky
Dieťa dokáže aktívne používať asi 50 slov, pričom pasívna slovná zásoba obsahuje zhruba 200 – 300 slov. Ide predovšetkým o podstatné mená – zvieratká, veci, členovia rodiny a ľudia v okolí. Slovosled vety dieťa ešte nepoužíva správnym spôsobom.
Označovanie detského oblečenia – 5 tipov, ako deťom označiť veci do škôlky a školy
2. rok
V tomto období dieťa prechádza procesom sebauvedomovania. Začína vyjadrovať odmietanie a používať slová ako nie, nechcem, nebudem. Objavujú sa otázky čo je to, kde je to, kto je to? Gramatika nie je správna, ale dieťa už rozumie významu slov. Vo vetách dieťa už používa aj predložky (v, na, do). Na konci druhého roku života dieťa prestáva o sebe hovoriť v tretej osobe a namiesto toho začína používať slovo „ja“.
3. rok
Keď dieťa dosiahne vek tri roky, nastupuje do škôlky. Toto preň znamená obrovskú zmenu a aj posun vpred, čo sa týka slovnej zásoby. Trojročné dieťa komunikuje dlhšími vetami, tvorí tiež súvetia a nové predložky či spojky. Postupne je dieťa schopné prerozprávať príbeh, ako aj rozprávať o tom, čo prežilo v škôlke, aký malo deň doma , čo robilo na výlete.
4. rok
Hovoríme o tzv. období intelektualizácie. Dieťa aktívne používa asi 1500 – 2000 slov, jeho pasívna slovná zásoba obsahuje zhruba 2500 – 3000 slov. Dieťa dodržiava slovosled, skloňuje, časuje, uvedomuje si, že existuje vykanie. Dokáže opisovať aj to, nad čím premýšľa a ako sa cíti, nielen svoje zážitky. Zapája sa do dialógu, dokáže vytvoriť jednoduchý rým.
Rečové vady u detí – Kedy ísť s dieťaťom k logopédovi?
Navštíviť detského logopéda by sme mali vždy vtedy, ak máme nejaké pochybnosti, alebo ak vnímame, že naše dieťa v reči zaostáva za rovesníkmi vo viacerých bodoch. Môže ísť o nasledujúce poruchy reči:
Dyslália – Dieťa s dysláliou rozpráva nezrozumiteľne, nesprávne vyslovuje hlásky. Túto poruchu môžeme označiť aj ako detskú hatlavosť. Ide o najčastejší problém, ktorý privádza rodičov s deťmi do ambulancie logopéda.
Neprávne skloňovanie – Dieťa skloňuje, prípadne i časuje nesprávne. Hovorí napríklad „ja išiel“ alebo „ty dať“.
Používanie agramatických výrazov – Dieťa nerozpráva gramaticky správne, tvorí nespisovné slová, nezopakuje po rodičoch slová bezchybne.
Zamieňanie slov – Dieťa vo vete zamieňa slová, môže používať aj významovo úplne iné výrazy.
Neporozumenie kontextu – Dieťa neporozumie celkom tomu, čo sme mu povedali alebo prečítali, má problém prepojiť súvislosti.
Slabá pasívna slovná zásoba – Slová, ktorých významu dieťa rozumie, ale aktívne ich často nepoužíva, označujeme ako pasívna slovná zásoba. Keď je nedostatočná, aj tu je namieste vyhľadať logopéda.
