Sebaláska – čo to vlastne je a prečo mnohým chýba?

Autor: spokojná mama

Posledné roky sa o nej hovorí veľmi veľa. Pojem sebaláska je v rôznych podobách hlavnou témou väčšiny motivačnej literatúry či podcastov venovaných osobnému rozvoju. Napriek tomu mnohí z nás nevedia, ako tomuto slovu rozumieť a ako sebalásku v obyčajnom, každodennom živote uchopiť.

 

Sebaláska – aké sú dôvody, že v mojom živote chýba?

Možno vás to prekvapí, ale vzťah k samému sebe si začíname tvoriť už v prenatálnom období. Ako sa matka správa počas tehotenstva? Teší sa a láskavo sa prihovára dieťaťu, alebo je naopak emóciou, ktorú sprostredkuje aj dieťaťu napätie a strach? Vzťah matky ku svojmu tehotenstvu, a teda k dieťaťu už počas tehotenstva, ovplyvňuje náš budúci vzťah k samým sebe.

Ďalej naša sebaláska v zásadnej miere súvisí s našim detstvom. Dieťa, na ktoré rodičia nemajú čas a neustále ho od seba odháňajú napríklad so slovami „Nezavadzaj tu, choď preč“, môže mať aj v dospelosti skutočne pocit, že každému zavadzia a kdekoľvek sa nachádza, je tam jednoducho navyše. Rovnako pôsobia neustále rodičovské pripomienky typu „Ty vždy niečo pokazíš, nič neurobíš dobre“. Dieťa to postupne môže začať vnímať ako objektívnu pravdu, v ktorej vyrastá a neskôr dospieva. Dobrou správou je, že aj hlboko zakorenené vzorce z detstva dokážeme postupne meniť. Niekomu môže na ceste za sebaláskou stačiť postupná zmena svojich návykov a postojov, pre iných je už vhodnejšou alternatívou forma vedenej terapie s odborníkom.

 

Čo je sebaláska?  6 jednoduchých príkladov

 

1. Idem na záchod, keď potrebujem/Napijem sa, keď som smädná

Pripadá vám to ako úplná hlúposť? Tak porozmýšľajte, ako často „držíte“, keď vám už naozaj treba, pretože chcete niečo dokončiť, alebo ako často cítite smäd, no odkladáte tak jednoduchú a základnú potrebu. Predtým, ako sa vydáte za hľadaním sebalásky do Tibetu, alebo zaplatíte drahé duchovné kurzy, začnite tými najjednoduchšími krokmi, ako sú počúvanie vlastného tela a napĺňanie jeho potrieb. Áno, aj to je sebaláska.

 

2. Starám sa o svoje telo

Často sa ku svojmu telu správame ako k odpadkovému košu. Sebaláska je aj o tom, dopriať si pestrú stravu, pohyb a dostatok spánku. Občas to môže byť tak jednoduché, ako zahnať chuť na sladké miskou jahôd namiesto keksíka, ktorý nemá pre naše telo žiadnu hodnotu.

 

3. Psychohygiena

Moderná doba nás všetkých pomaly zomieľa, a mnohí z nás si skutočne nevedia urobiť čas na dlhé prechádzky lesom, pravidelné cvičenie, alebo hodiny kreatívneho tvorenia. Psychohygienou pre nás môžu byť akékoľvek činnosti, pri ktorých cítime, že v našej hlave prestávajú víriť neustále myšlienky a my sa jednoducho s úsmevom na perách oddáme danej činnosti. Psychohygienou môže byť aj to, keď vymeníme cestu autom za prechádzku. Čo tak skúsiť sa nikam neponáhľať a užiť si cestou obyčajný štebot vtákov.

4. Dokážem komunikovať svoje potreby/pocity

Kto som? Čo mám skutočne rád/a? Čo ma napĺňa a čo je mi v živote nepríjemné? Či už sa jedná o vzťah partnerský, pracovný alebo vzťah s našimi deťmi, mali by sme dokázať nacítiť samy seba a svoje potreby, a následne vedieť komunikovať, čo sa nám nepáči, čo si neprajeme,  a čo nám nie je príjemné. S tým ide ruka v ruke aj schopnosť dokázať povedať „NIE“.

 

5. Myslím v prvom rade na seba

S týmto bodom majú problém predovšetkým ženy.  Sme zvyknuté uprednostňovať naše deti a často aj našich mužov. Postarať sa najprv o svoju rodinu a až potom o seba? Nie, skúste to naopak. Nie ste ten človek na poslednom mieste, ale ten na prvom. Najdôležitejšia úloha je naplniť svoje potreby a byť šťastná. To je sebaláska. Až potom môžeme byť dobrou mamou či dobrou manželkou.

 

6. Oceňujem svoje dary, prímam svoje tiene

Sebaláska ide ruka v ruke so sebahodnotou. Viem, kto som a aké sú moje dary, ale aj „temné“ strany, ktoré prijímam a rešpektujem. Neznamená to, že na sebe nechcem pracovať, lebo všetko prijímam. Znamená to, že mám so sebou súcit v situáciách, kedy sa prejavujú moje tiene a ja sa začínam samú seba negatívne hodnotiť.  Znamená to pracovať na sebe, no neobviňovať sa a nezúfať. Samozrejme by sme mali vedieť oceniť aj svoje dary a schopnosti, a to nielen samy pred sebou, ale aj nahlas v spoločnosti pred rodinou či priateľmi.

 

Dôležitým faktorom pri všetkých vyššie uvedených bodoch je uvedomovanie. V mysli, či nahlas si pri akejkoľvek činnosti môžeme povedať: Toto robím pre seba, mám sa rád/a. Toto sa mi podarilo, na ceste za sebaláskou robím pokroky.

 

Sebaláska a sebaúcta – vzťah so sebou je základom pre všetky naše ostatné vzťahy. Vždy platí rovnica, že aký máte vzťah k sebe, také máte vzťahy aj so svojim okolím. Neviete sa oceniť? Neviete sa pochváliť? Zrejme teda neviete nahlas pochváliť a oceniť nikoho iného. Máte problémy v partnerskom vzťahu, hádate sa s deťmi? Sebaláska je odpoveďou, ako to všetko zmeniť k lepšiemu.

Pridať komentár

Mohlo by sa ti páčiť