Vedomé rodičovstvo – Cesta k deťom cez nás samých

Chcem k deťom pristupovať inak, než ku mne pristupovali moji rodičia, a k nim zase ich rodičia. Aj takto sa dá opísať vedomé rodičovstvo. Je to uvedomenie si, že naše súčasné prežívanie situácií a naše reakcie pramenia z toho, ako sa správali k nám, keď sme boli ešte malé deti. A následná práca na sebe, aby sme k deťom pristupovali čo najviac podporujúco.

 

Vedomé rodičovstvo

Ešte pred samotným narodením bábätka majú azda všetci rodičia nejakú predstavu o tom, ako budú vychovávať svoje dieťa. Ako k nemu budú pristupovať, čo budú robiť a, naopak, zaprisahávajú sa, čo nikdy robiť nebudú. Až život s dieťaťom však ukáže, či to, čo sme si naplánovali, je pre nás skutočne to pravé orechové. Hľadáme spôsoby, ako vychovávať deti, ktoré sú nám i našim deťom najprirodzenejšie. Mnoho rodičov dnes vo svojom vnútri cíti, že výchova, ktorú poznajú zo svojho vlastného detstva, nie je tá, akú by chceli pre svoje deti – aspoň teda nie vo všetkom. Jednou z ciest, ako z toho von, je aj vedomé rodičovstvo.

Ako už zo samotného názvu vyplýva, ide o spôsob výchovy, ktorý stojí na uvedomelom rodičovi. Rodič si je vedomý nielen svojej roly mamy alebo otca, ale aj zodpovednosti, ktorú má, a to nielen vo vzťahu k deťom, ale najmä k sebe samému. Uvedomenie si svojich vlastných pocitov a potrieb, ku ktorým pristupuje láskavo, s pochopením a rešpektom, aby následne mohol s rovnakou láskavosťou a rešpektom pristupovať k pocitom a potrebám dieťaťa, je základom vedomého rodičovstva. Vedomé rodičovstvo je teda štýlom rodičovstva, ktorý sa viac zameriava na rodiča. Sebareflexia je v tomto smere kľúčová.  Z nej následne vyplývajú reakcie rodiča na správanie dieťaťa, či už ide o prejavenie porozumenia, uznanie pocitov a emócií dieťaťa, prípadne zdieľanie radosti z úspechov.

Rodičom sa staneme narodením dieťaťa. Vedomým rodičom prácou na sebe

Dnes sa na rodičov doslova valia informácie zo všetkých strán. Existuje množstvo typov výchovy, výchovných podcastov a kurzov určených na zlepšenie vzťahu s deťmi, police kníhkupectiev sa prehýbajú pod kvantom kníh pre rodičov. Je vôbec potrebné vzdelávať sa v oblasti rodičovstva? Rodič sa predsa všetko dokáže naučiť, ako sa hovorí „za pochodu“. Stačí, keď budeme konať intuitívne – Aj tieto názory sa stavajú do opozície vedomého rodičovstva. V určitom zmysle je však vzdelávanie namieste. Predovšetkým preto, že doba sa zmenila.

To, čo možno platilo kedysi, dnes už nemusí byť aktuálne. Vývoj všetkého na svete ide dopredu, a teda nielen technológie zažívajú rozmach, ale aj rodičovské prístupy a výchova. Naši rodičia a starí rodičia robili všetko tak, ako najlepšie vedeli. V tej dobe sa však nikto nesústredil na to, ako pristupovať k deťom z pohľadu ich emočného prežívania. Jednoducho k tejto téme neboli informácie. Vtedajší rodičia malých detí skrátka nevedeli, že na niektoré veci dieťa ešte nie je zrelé, že jeho mozog ešte nie je určitých reakcií schopný a že to nezmenia, keď na jeho plač zareagujú krikom alebo bitkou. Nemali informácie o tom, že namiesto impulzívnej prudkej reakcie sa treba zastaviť, byť prítomný pre dieťa a pomôcť mu sa cez náročnú emóciu preniesť.

Vedomé rodičovstvo teda nie je niečo, k čomu by sme boli vedení. Mnoho ľudí skrátka vnútorne cíti, že niektoré veci nechcú robiť tak, ako ich rodičia. Vzorce správania, ktoré sme zažívali ako deti, sú v nás hlboko vpísané, je však možné ich zmeniť – prácou na sebe. Práve preto sa dnes toľko ľudí vzdeláva aj v oblasti rodičovstva.

Základom je bezpodmienečná láska

Keď chceme v našom rodičovstve k deťom a sami k sebe pristupovať vedome, musíme mať na mysli, že základom všetkého je bezpodmienečná láska. Deti potrebujú vedieť, že sú prijaté a milované bez ohľadu na to, ako sa cítia a ako sa správajú. Že nemusia byť vždy tie dobré dievčatá a dobrí chlapci, aby sme ich mali radi. Bezpodmienečná láska znamená ľúbiť dieťa už len preto, že je. Dieťa si lásku rodiča nemusí zaslúžiť.

Vedomé rodičovstvo pracuje s myšlienkou, že všetky deti sú od prirodzenosti dobré. To, čo sa nám môže zdať ako zlé, sú nepríjemné prejavy emócií, ako napríklad hnev, plač, krik, vzdor. Uvedomelý rodič však oddeľuje dieťa od jeho správania. Dieťa je dobré, správanie možno v danej chvíli nie. Aj toto vedomie nám rodičom môže pomôcť pristupovať k dieťaťu s láskou aj vo vypätej situácii.

 

 

Vedomé rodičovstvo – Zastav sa a počkaj

Jedným z prvých krokov, a azda ten najdôležitejší pri snahe vychovávať dieťa rešpektujúco, je zastaviť sa a dopriať si čas. To znamená nereagovať na dieťa hneď, ale počkať. Samozrejme iba v situáciách, kedy nejde o život. Nebudeme predsa čakať, keď dieťa beží na cestu, ale zasiahneme ihneď. Pri iných okolnostiach nemusíme reagovať hneď a dovoliť tak starým vzorcom správania prejaviť sa. Často nám totiž intuitívne nabehne reakcia ako je krik, alebo capnutie dieťaťa – to, čo sme si sami zažili, keď sme boli malí. Keď sa však dokážeme zastaviť, a teda vedome stopnúť svoju reakciu, ktorú by sme neskôr ľutovali, je to prvý krok k úspechu.

Niekomu pomáha napočítať do desať, inému zhlboka sa párkrát nadýchnuť. Následne si treba uvedomiť, čo vlastne chcem urobiť, respektíve čo som v sebe cítil ako prvú reakciu. Mohol to byť krik na dieťa, alebo odvrknutie, prípadne facka. Vedieť sa zastaviť, zvedomiť si svoju situáciu a túžba vyhnúť sa starým spôsobom výchovy nám pomôžu reagovať s rešpektom a porozumením. Nie je to jednoduché a chce to tréning. Ale dobrou správou je, že je možné dostať si túto „stopku“ pod kožu, ako sa hovorí, a potom už budeme schopní zastaviť sa a zostať pokojní.

Ako vedome pracovať s emóciami dieťaťa?

Keď sa nám podarí zastaviť sa, čím sa sami dokážeme upokojiť, obráťme pozornosť k dieťaťu a počúvajme ho. Ak ešte nevie rozprávať, alebo nám nechce povedať, čo cíti a prečo plače, prečo sa hnevá a podobne, buďme empatickí a načúvajme celej vzniknutej situácii. Možno mu predtým všetky deti na pieskovisku brali hračky a teraz, keď vystrojil scénu v obchode, ide už o povestnú pretečenú kvapku pohára trpezlivosti, ktorá vyvolala obrovskú frustráciu.

V žiadnom prípade by sme nemali zľahčovať pocity dieťaťa. To, čo dieťa prežíva, má rovnakú váhu, ako naše pocity. Mnoho rodičov nad detským plačom mávne rukou so slovami, že ide o obdobie vzdoru, pocity dieťaťa neriešia, zahriaknu ho, aby bolo ticho a idú ďalej. Vedomé rodičovstvo sa, naopak, snaží prijať detské emócie, uznať ich a pomenovať a prejaviť im porozumenie. Dieťa tak cíti, že rodič je na jeho strane, cíti sa bezpečne, pretože v rodičovi má istotu. Následne treba dať dieťaťu priestor na vyriešenie situácie, samozrejme s ohľadom na vek. Často deti samé navrhnú riešenie, ktoré nás nebude stáť veľa úsilia, ale im pomôže zvládnuť a „zažehnať“ celú situáciu. Veľakrát stačí iba pozvať deti k takejto spolupráci.

Aj rodičia robia chyby. Buďme trpezliví

Už sme spomenuli, že vedomé rodičovstvo je najmä o snahe pracovať so svojimi emóciami a s pocitmi dieťaťa. Môžeme ešte dodať, že je to vlastne ochota pristupovať k deťom tak, ako sa vyvíjajú, vidieť ich také, aké sú a všetko toto prijímať. Tento prístup si vyžaduje veľkú dávku trpezlivosti – jednak vo vzťahu k deťom, ale aj k svojmu vnútornému dieťaťu, ktoré si nosí v sebe každý z nás. Sme len ľudia a robíme chyby. Chýb vo výchove sa dopúšťame všetci, a nie je ich veru málo. Dokonalý rodič skrátka neexistuje. Mať so sebou súcit je preto viac než potrebné.