Viesť deti v štýle Montessori alebo Waldorf nie je len prácou pedagógov v škôlkach a na školách s týmto zameraním. Stačí pripraviť vhodné prostredie v duchu princípov tejto metódy a môžete sa s deťmi realizovať aj u vás doma. Nepotrebujete k tomu nič špeciálne – postačí mať otvorené oči a srdce pre našich najmenších.
Montessori a Waldorf metóda – o čo vlastne ide?
Montessori a Waldorf výchova sú dnes často skloňované pojmy. Riadi sa nimi mnoho rodičov pri výchove svojich detí. Majú veľa spoločného, ale nájdeme medzi nimi aj rozdiely. O čo teda vlastne ide a ako môžeme tieto princípy uplatňovať u nás doma?
Výchova v štýle Montessori – Samostatnosť a poriadok
Montessori pedagogika vedie deti k samostatnosti, spolupráci a logickému mysleniu. Vzišla z myšlienky Márie Montessori, ktorá presadzovala názor, že výchovou môžeme formovať sebavedomé, slobodne zmýšľajúce a tvorivé deti. Ide v podstate o to, že dieťa vedieme k samostatnosti. Necháme ho, aby spoznávalo svet cez svoje vlastné skúsenosti. V praxi to znamená, že deťom umožňujeme podieľať sa napríklad na domácich prácach, dovolíme im skúšať rôzne veci pri varení v kuchyni, a podobne. Montessori princíp hovorí: Pomôž mi, aby som to dokázal sám. Rodič má byť sprievodcom dieťaťa, nemal by mať autoritatívny prístup v zmysle príkazov a zákazov. Rešpektujúca komunikácia je pri tomto type výchovy kľúčovou, rovnako tak pripravené prostredie, v ktorom sa deti môžu bezpečne pohybovať bez nutného zásahu dospelých.
Waldorfská pedagogika – Všestranný a harmonický rozvoj detí
Alternatívny vzdelávací systém Waldorf založil Rudolfom Steiner, ktorý ním upriamil pozornosť na harmonický rozvoj tela, duše a ducha. Prvú školu tohto typu založili v roku 1919 v Stuttgarte. Bola určená pre deti robotníkov z továrne Waldorf-Astoria, od ktorej je odvodený aj samotný názov tejto výchovnej metódy. Hlavným cieľom Waldorfu je rozvoj dieťaťa ako celistvej osobnosti, pričom rovnakú váhu pripisuje citovej aj praktickej stránke. Nesnaží sa teda rozvíjať iba intelekt, ale tiež kreatívnu oblasť a fantáziu.
Montessori a Waldorf doma – Ako to skĺbiť a využiť na maximum?
Páčia sa vám princípy, ktoré vyznáva Montessori a Waldorf metóda? Ak sa vám ich doma podarí skĺbiť a pristupovať k deťom v tomto duchu, budete ich rozvíjať naozaj po každej stránke. Zatiaľ čo Montessori vedie deti k samostatnosti a reálnemu svetu, Waldorf chráni krehkú detskú dušu, rozvíja fantáziu, kreativitu a emócie. Obidva smery zdôrazňujú prepojenie s prírodou. A hoci sa to teraz po teoretickej stránke môže zdať príliš náročné, v praxi to vyzerá ako normálny život s deťmi plný radosti, vzájomného rešpektu a spoločných aktivít. Nie je to žiadna veda. Stačí si osvojiť princípy, na ktorých obidve pedagogiky stoja a už ich len potom uplatňovať v každodennom živote s vašimi deťmi.
Ako bolo v škole a škôlke? Tipy na otázky, ktoré nám prezradia viac
Základom je pripravené prostredie
Montessori a Waldorf pedagogika stavia najmä na tom, že dieťa pozná prostredie, v ktorom sa pohybuje, vie, čo kam patrí, kde jednotlivé predmety nájde, na čo slúžia a ako sa používajú. Nemusí žiadať rodiča, aby mu ich podal, pretože na ne dočiahne samé. Základom je teda pripraviť doma vhodné prostredie, v ktorom sa budú môcť naše deti pohybovať bezpečne a v ktorom budú môcť byť zároveň samostatné.
Vytvorte si Montessori zónu
Sústreďme sa na to, že chceme deti učiť samostatnosti a poriadku. Deti si po sebe rady upracú hračky a pomôcky, keď bude mať každý predmet svoje vlastné miesto, na ktoré ho budeme vždy odkladať. Zamerajme sa teda na nasledujúce body a podľa nich prispôsobme svoj domov:
1. Všetko vo výške očí dieťaťa – Vysoké zatvorené skrine vymeňme za nízke otvorené police, aby dieťa samé dočiahlo na predmety, ktoré sa tu nachádzajú.
2. Koše, podnosy, úložné boxy – Dajme každej hračke alebo aktivite svoje stále miesto. Skvelo nám k tomu poslúžia koše, menšie úložné boxy alebo podnosy. Keď si chce dieťa niečo vziať, vie, kde to nájde, a teda vie, kam to má odložiť, keď aktivitu dokončí.
3. Minimalizmus a rotácia hračiek – Vyložte na poličku len asi 6 – 8 hračiek. Zvyšné odložte do škatule. Po čase ich vymeňte. Keď budete takto pravidelne hračky rotovať, dieťaťu sa tak rýchlo nezunujú.
4. Prístupný šatník – Do detskej izby zakomponujte nízku komodu alebo skriňu s oblečením vášho dieťaťa, na ktorej police dočiahne. Môžete mu pripraviť 2 – 3 kombinácie oblečenia, aby si mohlo samé vybrať.
5. Nízka posteľ – Je dôležité, aby dieťa vedelo bez pomoci rodiča vyliezť na posteľ, aj z nej zísť dole.
Waldorfská zóna vnesie do detskej izby prírodu
Waldorfská pedagogika stavia predovšetkým na prírodných materiáloch. Malé deti toho naozaj nepotrebujú veľa, aby sa vedeli zmysluplne zahrať. V prírode im stačí konárik a pár kamienkov, alebo piesok či kaluž a vedia popustiť uzdu svojej fantázii. Je teda dobré na to myslieť pri premene detskej izby vašich detí v štýle Waldorfu.
1. Hračky z prírody, ktoré máte zadarmo – Plastové hračky sú všade okolo nás. Nahraďte ich prírodnými materiálmi – šiškami, kamienkami, gaštanmi, drevenými polienkami alebo mušľami.
2. Látky a textílie – Máte doma deky, plachty či šatky, ktoré už nepoužívate? Vytvorte z nich v detskej izbe kútik, v ktorom si z nich môžu deti napríklad stavať bunker a skrýšu. Hodia sa aj rôzne kusy látok.
3. Kreatívny kútik – Vytvorte deťom miesto, kde sa môžu realizovať umelecky – dajte im na stolík farbičky, voskovky a niečo z prírody (napríklad menšie vetvičky, kamene)
4. Hračky bez detailov – Detskú predstavivosť a fantáziu buduje aj hra s hračkami, ktoré neobsahujú všetky detaily. Napríklad bezfarebné drevené autíčko, ktoré môže mať presne takú farbu, na akú má práve dieťa vo svojej fantázii náladu. Alebo bábika bez tváre, ktorú si dieťa môže v mysli dotvoriť.
Útulný minimalizmus – Aj o tom je Montessori a Waldorf v detskej izbe
Miestnosť, v ktorej má každá vec svoje miesto, v ktorej vládne poriadok, teplé farby a ktorá nie je presýtená množstvom hračiek. Zdá sa vám to skôr ako sen? Na skutočnosť sa môže premeniť, ak sa budete vo výchove a v prístupe k deťom riadiť princípmi Montessori a Waldorf pedagogiky. Tieto dva smery majú spoločných viacero pilierov, na ktorých stoja. Ako teda premeniť detskú izbu na útulný kútik, ktorý nebude zaprataný vecami od výmyslu sveta?
V prvom rade si treba uvedomiť, že riadiť sa heslom „menej je viac“ má v tomto prípade naozaj kľúčovú úlohu. Minimalizmus v detskej izbe znamená, že by sme mali zredukovať celkové množstvo vecí v izbe. Umožníme tak priestoru „dýchať“ a vznikne nám aj viac miesta na pohyb.
Koberčeky, vankúše a deky sa nám zídu na vytvorenie kútika na zemi, v ktorom si môžu deti napríklad čítať knižky.
Pozornosť venujme aj výberu farieb, ktoré budú v detskej izbe prevažovať. Vyhnúť by sme sa mali krikľavým farbám na steny v miestnosti. Uprednostnime radšej jemné pastelové farby, zemité a teplé tóny, ktoré sa postarajú o to, že sa tu budú cítiť útulne nielen deti, ale aj my dospelí.
