Niekto si zvykne od prvej chvíle, iný sa plačom dožaduje mamy ešte dva mesiace od nástupu medzi spolužiakov. Adaptácia na škôlku je proces, ktorý sa deje postupne a tempom podľa potrieb konkrétneho dieťaťa. Môžeme jej ale dopomôcť vhodným prístupom.
Už je zo mňa škôlkar
Začiatok školského roka je veľkou zmenou najmä pre trojročné deti, ktoré do škôlky nastupujú po prvý raz. Je to míľnik, na ktorý sa pripravujú a ktorý emotívne prežívajú aj rodičia. Dieťa, ktoré sme doteraz mali neustále pri sebe, ktoré za nami chodilo aj tam, kde sme chceli alebo potrebovali byť sami, jedného dňa odovzdáme pani učiteľke a keď sa zatvoria dvere, odchádzame od neho preč. Odrazu osamieme a je to akési iné. Celé dopoludnie alebo celý deň iba tušíme, čo asi robí, ako sa hrá a rozmýšľame, či zjedlo obed, či dokázalo zaspať a hlavne, či za nami neplače.
Prvé dni sú náročné pre všetkých. Nielen samotné deti, ale aj rodičia si musia zvyknúť na túto zmenu, na nový režim a novú životnú etapu, ktorá sa dotýka v podstate celej rodiny. A hoci sa dieťa počas leta možno do škôlky tešilo, hovorilo všetkým okolo seba, že už je z neho škôlkar a počúvalo z každej strany, aké to tam bude super, predsa len vlastne nemôže tušiť, do čoho ide. Samozrejme, iba za predpokladu, že nenavštevovalo jasle, u takýchto detí je situácia s nástupom do škôlky jednoduchšia, pretože sú zvyknuté zostávať v kolektíve detí bez mamy.
Adaptácia na škôlku v prítomnosti rodiča – Pomôž mi zvyknúť si
Adaptácia na škôlku je proces, ktorý netreba podceniť. Spravidla sa týka mesiacov september a október. Je ideálne, ak sa na celom procese môže aktívne podieľať aj rodič. Dieťa vtedy nie je iba „hodené do vody“, ale má pri sebe svoj záchranný kruh, aby mohlo s pocitom bezpečia začať plávať. Adaptácia prebieha v materských školách rôzne. Záleží od konkrétnej škôlky, aký je jej edukačný plán, a teda aké pravidlá a postupy platia v súvislosti s adaptáciou detí. V niektorých škôlkach dovoľujú rodičom zostávať s dieťaťom v spoločenskej miestnosti a za ich prítomnosti spoznávať priestory škôlky, hračky, spolužiakov a pani učiteľky.
Rodič s dieťaťom zostávajú v škôlke najskôr len pár hodín dopoludnia. Neskôr, keď sa už dieťa so škôlkou ako tak zžilo, zostane aj na obed a poobedný spánok. Ten však býva najkritickejšou časťou dňa v škôlke. Takmer každá škôlka povoľuje deťom v rámci adaptácie vziať si so sebou v prvých týždňoch aj obľúbeného plyšáka alebo inú hračku. Ak vaše dieťa má nejakého mojkáčika, s ktorým rado zaspáva, určite ho nenechávajte doma. Bude nenahraditeľnou súčasťou adaptácie.
Adaptácia na škôlku pokračuje tým, že sa rodič na nejaký čas stiahne a odíde zo spoločenskej miestnosti. Postupne sa tento čas predlžuje a dieťa sa naučí zostávať v kolektíve bez rodiča. Pred tým, ako dieťa nastúpi do škôlky, sa odporúča porozprávať sa s pani učiteľkou o tom, akú povahu má dieťa, aký je jeho temperament, ako sa v určitých situáciách správa, čo v niektorých konkrétnych prípadoch vyžaduje, aké má zvyklosti, a podobne. Vďaka tomu sa môže adaptačný plán čo najviac prispôsobiť potrebám dieťaťa.
Adaptácia na škôlku bez prítomnosti rodiča
Realita väčšiny škôlok je však u nás úplne iná a adaptácia prebieha bez aktívneho zapojenia rodiča v priestoroch materskej školy. Ráno sa dieťa po prezutí a odložení vecí do skrinky odovzdá pani učiteľke, zatvoria sa dvere a rodič musí odísť. Dieťa tak celý proces adaptácie prežíva v škôlke bez rodiča, za prítomnosti pani učiteľky a iných detí, ktoré sú na tom rovnako. Pri tomto spôsobe adaptácie ide najmä o to, aby celý proces zvykania si dieťaťa prebehol čo najrýchlejšie. V každom prípade však platí, že dôležitosť adaptácie nemožno spochybniť.
Ako pripraviť dieťa na škôlku
S privykaním dieťaťa na škôlku treba začať už pred začiatkom septembra. Brány škôlky sú počas leta síce zatvorené (s výnimkou vopred nahlásených detí) ale okolie materskej školy je prístupné. Je preto dobré, aby rodičia vodili svoje dieťa na prechádzky okolo škôlky, prezreli si spolu aspoň spoza plota ihrisko s preliezačkami a rozprávali sa o tom, ako sa tam bude dieťa hrať spolu s novými kamarátmi. Výborným pomocníkom sú detské knihy o škôlke, ktoré deti zaujmú a z ktorých sa pútavou formou dozvedia, čo sa v takej škôlke robí a ako to tam vyzerá.
Trénujte si odlúčenie
Predpokladom úspešnej adaptácie je, aby dieťa vedelo zostať aj s niekým iným, ako len so svojimi rodičmi. Aj odlúčenie je niečo, čo sa dieťa potrebuje naučiť. Musí vlastnou skúsenosťou zistiť, že sa mama alebo otec vrátia, aj keď od neho odídu a keď ich dlhší čas nevidí. Dieťa potrebuje osobe, s ktorou zostáva, dôverovať. Pocit bezpečia zohráva v procese adaptácie významnú úlohu. Iba vtedy, keď sa dieťa cíti v bezpečí a keď má istotu v tom, čo sa okolo neho deje, keď si je isté, že sa poňho rodičia vrátia, sa môže cítiť dobre a v pohode. Leto pred začiatkom školského roka je ideálnym obdobím na trénovanie odlúčenia. Dieťa môže zostať so starými rodičmi, alebo aj s vašou kamarátkou, ktorú pozná.
Problémy pri adaptácii
Nejde vždy všetko od prvého momentu ako po masle. Adaptácia na škôlku sa niekedy nezaobíde bez určitých ťažkostí. Jednou z najčastejších je separačná úzkosť. Ide o strach z odlúčenia od rodičov. Keď je dieťa s rodičmi, cíti sa dobre, je uvoľnené, pretože má pocit bezpečia a istoty. Tento pocit sa naruší, keď sa rodič vzdiali. Separačná úzkosť počas adaptácie sa môže prehĺbiť. Dieťa je plačlivé, odrazu nevie vydržať bez mamy alebo ocka ani minútu. Ide o prechodný jav, ktorý sa postupne vytratí. Dieťa potrebuje nadobudnúť istotu, že rodičia naňho nezabudnú a že do škôlky za ním prídu.
S adaptáciou sa neraz spájajú aj detské úzkosti. Strach a neistota sa môžu prejaviť ako:
– silný protest a vzdor
– plač
– väčšia potreba túlenia, dotykov a pozornosti
– bolesti brucha
– tráviace ťažkosti a vracanie
– odmietanie jedla, nechutenstvo
– zadržiavanie stolice
– pocikávanie
– zhoršenie spánku, častejšie budenie sa v noci
– nočné desy
– odmietanie rozhovorov s inými deťmi, s učiteľmi
Šťastný vzťah sa buduje – 8 pravidiel láskyplného partnerského vzťahu
Adaptácia na škôlku – Takto to pôjde lepšie
Privykanie detí na nové prostredie v škôlke a na celú túto obrovskú zmenu v ich živote je pre väčšinu rodičov a detí náročným procesom, ktorý si vyžaduje trpezlivosť, dôslednosť, láskavý prístup a najmä čas. Ale aj adaptácia na škôlku sa dá zvládnuť pomerne hladko. Ak sa vás to týka, môžete vyskúšať aj naše tipy, ako si celú situáciu s deťmi uľahčiť.
Nepredlžujte lúčenie
Pri rannom lúčení v škôlke povedzte dieťaťu, že ho ľúbite a že sa vrátite. Dbajte však na to, aby rozlúčka netrvala pridlho. Inak bude odlúčenie náročnejšie a hrozí, že sa dieťa rozcíti a bude chcieť odísť spolu s vami.
Povedzte mu, kedy sa vrátite
Samozrejme tak, aby to pochopilo. Malé dieťa ešte nebude rozumieť vete: „Prídem o 16:15“, pretože hodiny ešte nepozná. Buďte preto konkrétny iným spôsobom a povedzte mu, že poň prídete, keď spapá olovrant, alebo keď sa po obede vyspinká. A tieto svoje slová aj dodržte, inak dieťa sklamete a narušíte dôveru medzi vami.
Dajte mu niečo známe
Je dobré, keď si dieťa môže do škôlky vziať niečo, čo z domu dobre pozná. Predmet mu bude pripomínať napríklad jeho izbičku, alebo vás, milovaného rodiča. Nemusí to pritom byť nevyhnutne iba jeho hračka. Ak chce, dajte mu so sebou napríklad vašu šatku alebo prikrývku.
Maznajte sa
V období zvykania si na škôlku sa dieťa môže chcieť omnoho viac túliť, než predtým. Neodmietajte tieto jeho požiadavky. Maznajte sa, túľte sa. Ubezpečíte ho tak o svojej láske a o tom, že aj keď s ním nie ste, neprestávate ho ľúbiť. Deti toto vedomie veľmi potrebujú.
