Niekedy nevieme nájsť tie správne slová na to, aby sme vysvetlili neviditeľné. Pre rodičov, ktorí svoje deti vychovávajú vo viere, je však dôležité, aby im približovali všetky tie tajomstvá, podobenstvá a pravdy, o ktoré sa náboženstvo opiera. Ako hovoriť deťom o Bohu?
Ako hovoriť deťom o Bohu
Ľudia si väčšinou predstavujú nadprirodzené bytosti tak, ako ľudí bežne poznajú z reálneho sveta. Tak je to aj s duchovnom. Boh a anjeli sú pre mnohých „postavičky“ kdesi na oblakoch. Predstaviť si ich tak, samozrejme, môžeme. Ale s takouto predstavou pravdepodobne nebudeme veriť tomu, že naozaj existujú. To by bolo príliš rozprávkové. Duchovný život žije v našom srdci a ťažko nájsť vhodné slová na to, aby sme ho priblížili tým, ktorí ho nepoznajú. Ako hovoriť deťom o Bohu?
Základným predpokladom je rozprávať sa s deťmi primerane ich veku. Inak budeme veci vysvetľovať trojročnému škôlkarovi a inak sa budeme rozprávať so školákom. Nájsť však vhodné slová na pomenovanie toho, čo nie je očami viditeľné, nemusí byť vždy jednoduché. Majme ale na mysli, že viera v Boha sa preukazuje najmä skutkami.
Činy sú viac ako slová
Kresťanstvo je náboženstvo lásky. Možno sa to v dnešnej dobe nezdá, najmä ľuďom mimo cirkvi, ale práve láska je základom tohto náboženstva. Píše sa to aj v Biblii: „… a tak zostáva viera, nádej, láska, tieto tri, ale najväčšia z nich je láska. “ Sám Ježiš učeníkom povedal, že najdôležitejšie, zo všetkých prikázaní, je toto: „Milovať budeš svojho blížneho ako seba samého“. Čo to v praxi pre nás znamená?
Deti sa učia pozorovaním a napodobňovaním. Sú to pozorovatelia, ktorí si veľmi dobre všímajú, či to, čo hovoríme, skutočne aj robíme. Ako deťom hovoriť o Bohu konkrétnymi činmi? Ak im vysvetľujeme, že Boh je milosrdný, vidia, že aj my sa snažíme takí byť? Hovoríme, že Boh je verný, ale vidia naše deti, že aj my vieme napríklad dodržať svoj sľub? Keď od nás počujú, že Boh nás má rád, mali by aj vidieť, že sa z toho vzťahu tešíme a že aj my Pána Boha ľúbime.
Milovať svojho blížneho môže očami detí vyzerať aj ako pomôcť si navzájom, upratať po sebe hračky a tým potešiť rodičov, požičať kamarátovi na ihrisku svoju hračku, ospravedlniť sa, ak som niekomu ublížil. Skrátka dať priestor láske všade tam, kde sa už objavuje hnev a mrzutosť. Aspoň sa o to pokúsiť. My rodičia by sme im v tom mali byť prvými príkladmi.
Ako vychovávať dievča
Vedieť si odpustiť, ospravedlniť sa aj pred deťmi, ak sme sa pohádali, nezištne pomôcť susede… aj takto môže vyzerať odovzdávanie viery v rodine. V jednoduchých každodenných maličkostiach.
Láska ide cez pesničky
Deti pesničky milujú. Rady si tancujú a spievajú, alebo ukazujú podľa spievaného textu. Poznáme množstvo detských piesní známych interpretov, ktoré aj nám rodičom neraz znejú v hlave celý deň. Aj pesničky pre deti s náboženskou tematikou majú lákavú melódiu, poučný text a vyjadrujú detskou rečou to, čo ich chceme naučiť. Ako sa správať, čo robiť v danej situácii, ale aj pravdu o láske a odvahe, s ktorou človek všetko zvládne. Deti milujú „ukazovačky“ – pesničky, kde ukazujú to, o čom sa spieva. Mnohé z nich sa môžu naučiť na hodinách náboženstva v škole, alebo na detskej svätej omši. Keď sa zamýšľate, ako hovoriť deťom o Bohu, môžete mať na pamäti, že aj hudba je cesta.
Ako hovoriť deťom o Bohu – Otcovi
Hovorí sa, že otec je prvým hrdinom svojho syna a prvou láskou svojej dcéry. Kresťanstvo označuje Boha tiež ako Otca. Je to Otec, ktorý svoje deti ľúbi. A my, veriaci rodičia, chceme, aby s týmto vedomím žili aj naše deti.
Nazývajme pred deťmi Boha Otcom. Ukážme im, že je to niekto, s kým máme vzťah, hoci ho fyzicky nevidíme. Nech vidia, že Boha máme radi, že sa s ním v modlitbe radi rozprávame a že je nám s ním dobre. Rozprávajme im o tom, že všetci sme jeho milované Božie deti – bez ohľadu na to, akí sme. A že mu môžeme povedať všetko, zveriť mu svoje tajomstvá a trápenia, ale aj sa s Ním tešiť z úspechov a z toho, čo nás baví.
Vidieť Boha všade okolo nás? Stačí otvoriť oči a srdce
Deti sú pozorovatelia a často si všímajú aj malé detaily, ktoré my dospelí už akosi prehliadame. Keď sa však zastavíme, môžeme naozaj precítiť chvíle naplno a uvedomiť si tú krásu stvorenia všade vôkol nás. Príroda je na to doslova ako stvorená.
Malé dieťa na prechádzke v prírode zastane takmer pri každom kvietku a s úžasom pozoruje každého chrobáčika. Takéto zastavenia nie sú zbytočné. Dieťa sa pozorovaním učí a keď sa aj my rodičia zastavíme a zahľadíme na to, čo zaujalo naše deti, odkryje nám to úplne iný rozmer. Odrazu môžeme Boha vidieť aj v takýchto drobnostiach. Pozorujme s deťmi rastlinky, zvieratá a ľudí okolo nás. Tešme sa z toho, ako to Boh Otec všetko dobre vymyslel – že na nebi lietajú vtáky, že na nás svieti slniečko a zohrieva nás svojimi lúčmi, že na jeseň padá farebné lístie, z ktorého si doma alebo v škôlke môžeme všeličo vytvoriť. Že večer slnko zapadá a vystrieda ho mesiac a hviezdy. Všetko na svete má svoj zmysel a význam, všetko je do detailov premyslené a funkčné. Tešme sa z toho spolu s našimi deťmi.
