Vítame sa s deťmi tak, ako keby sme sa naozaj dlho nevideli. Plná pozornosť, uši dokorán, aby sme si mohli z úst dieťaťa vypočuť všetky jeho „pikošky“. Aj keď ide napríklad „len“ o najvyššie postavenú vežu z kociek, ktorú postavilo celkom samé. Pravidlo prvých troch minút má vo výchove dôležité miesto. Prečo?
Pravidlo prvých troch minút – V čom sú prvé minúty s dieťaťom také kľúčové?
Vraciate sa z práce domov, vyzdvihujete dieťa zo školy alebo zo škôlky, prípadne prichádzate domov z posedenia s kamoškami, zatiaľ čo vášho drobca strážila babka. Dieťa vás víta s nadšením, veď konečne po takej dlhej dobe ste opäť s ním. Mohlo prežiť super výnimočný deň, ale keď uvidí svoju mamu alebo ocka, nič nie je v tej chvíli lepšie. A práve pri týchto stretnutiach po odlúčení štartuje pravidlo prvých troch minút. O čo ide?
Prvé minúty stretnutia nepodceňujte
Jeden citát hovorí: Nezáleží na tom, koľko mám rokov, vždy, keď uvidím niečo krásne, chce sa mi zvolať: Mami, pozri!
Je to tak, naše deti žijú tým, že s nami zdieľajú všetko. Určite aj vy denne počúvate slová: pozri, čo som nakreslil, aha, aký bager, aha, smetiari!, mami, pozri, havo… Koniec – koncov, aj my dospelí sa radi s niekým podelíme o svoje radosti či starosti. O to viac, keď sa toho nahromadí veľa za čas, kým sme sami bez našich blízkych (napríklad počas dňa v práci). Tak aj naše deti. Keď sú po celom dni opäť s nami, musia nám všetko vyrozprávať. Alebo keď sa vrátia z prázdnin u babky, či z pobytového tábora, na ktorom bez nás strávili celý týždeň. A práve o tom je pravidlo prvých troch minút.
Ako hovoriť deťom o Bohu
Pravidlo prvých troch minút – Otvorte uši a srdce
Prvé minúty s dieťaťom sú kľúčové a od nich sa v podstate odvíja aj nálada a vzájomné nastavenie po zvyšku dňa. To, ako zareagujeme na dieťa, ako sa s ním zvítame, a najmä akú pozornosť mu venujeme, má veľkú moc nielen vo výchove, ale celkovo v našom prístupe k deťom. V tom, ako dieťa vedieme a čo sa od nás učí z nášho správania.
Pre dieťa je veľmi dôležité, aby sme mu venovali plnú pozornosť, keď sme opäť s ním. Často nám totiž dieťa práve v prvých minútach povie to najdôležitejšie, čo prežilo a čo si pamätá. A to predsa my rodičia potrebujeme a chceme vedieť.
Ako teda zakoreniť pravidlo prvých troch minút v našom prístupe a vo výchove? Jednoducho. Nepotrebujeme k tomu žiadne špeciálne znalosti, ani usmernenia psychológov. Postačí nám naše materinské (alebo otcovské) srdce. Otvorme ho dokorán pre naše deti a zvítajme sa s nimi, akoby sme sa naozaj dlho nevideli. Dáme im tak najavo, ako ich ľúbime a ako nám na nich záleží. A zároveň ich počúvajme.
Niekedy je dobré „zahryznúť si do jazyka“ a nevychrliť hneď po stretnutí s dieťaťom naňho spŕšku usmernení, že si zle zaplo bundu alebo má čiapku naopak, ani výčitky napríklad kvôli zlej známke, ktorá nám pípla v Edupagi cestou do školy. To počká. Dajme sa na úroveň dieťaťa, aby nám videlo do očí, otvorme svoju náruč a strávme v objatí aspoň pár sekúnd pri vzájomnom zvítaní. Uvidíte, ako to „dobije baterky“ nielen dieťaťu, ale aj vám.
