Čo mi o pôrode nikto nepovedal

Autor: spokojná mama

Mám mesačného chlapca. Je to láska môjho života. Pohľad na neho napĺňa môj život úplne novým pocitom. Veď to mamy asi všetky poznáte. Stále sa však ešte trošku spamätávam…

Paradoxne, nemám na mysli pôrod ako taký a to napriek tomu, že podobné bolesti som nikdy nezažila. Ale chápete, čakala som to. Prekvapili ma však všetky tie nepríjemné veci o ktorých mi nikto nepovedal a o ktorých som sa ani nikde nedočítala.

 

Chcete nastrihnúť?

Vedela som, o nástrihu hrádze, ktorý sa robí ak je to potrebné. Ale počas pôrodu, kedy som mala úplne iné „starosti“ ma zaskočila lekárkina otázka „Chcete nastrihnúť?“ Jednoducho som si myslela, že lekár má robiť čo je potrebné, podľa situácie a uváženia. Ja som si predsa dole (vďakabohu) nevidela.

Ak si vravíte, že som si mohla zostaviť pôrodný plán, tak s tým som do nemocnice aj prišla. Keď som sa však spýtala sestričky dôchodkového veku pri príjme, komu ho môžem odovzdať, vysmiala ma. Vraj pôrod sa nedá naplánovať. Ale dobre, pre mňa nepríjemná situácia vznikla možno len kvôli danej nemocnici, lekárke, či sestričke a drámu z toho nerobím.
Mimochodom, nastrihla ma…

 

Cievkovanie

Áno viem. Pôrodom to nekončí. „Pôrod“ placenty či zašívanie som už ani nejak nevnímala, keďže som mala malého na sebe a to prebilo akýkoľvek nepríjemný pocit. Keď ma však prišla vysmiata sestrička cievkovať, povedala som jej, že ďakujem ale cikať mi netreba. No čo vám poviem, jej pohľad bol veľavravný. Cievkovanie som opäť ani necítila no sestričkino zvädnutie úsmevu som zaregistrovala ihneď.

 

Čistenie po pôrode

Lochie. Tak sa to volá. Bola som pripravená na krvácanie po pôrode, nie však na tieto „očistky“ ako ich ešte inak nazývajú. Odumreté tkanivo ktoré sa primiešalo do krvi malo svoj charakteristický, fakt zvláštny zápach.

 

Cikanie do sprchy

Samostatná kapitola. Cikať si pod nohy rovno do tečúcej vody. Dobre, dáva to zmysel. Po každej malej potrebe sa treba poumývať a takto je to vraj celé jednoduchšie. Keď mi ale sestrička prvýkrát povedala, že sa ideme vycikať do sprchy (áno išla so mnou, pri prvej sprche po pôrode je povinne sestra) môj pohľad musel vyjadrovať veľmi jasne moje zdesenie.

 

Bolesť pri kojení

Teraz nemám na mysli boľavé bradavky. Bolesť, ktorá veľmi nápadne pripomínala kontrakcie som zacítila vždy, keď syn začal sať. „Chcete tabletku?“ pýta sa ma sestrička, keď vidí, ako pri každom synčekovom potiahnutí vytreštím oči.
„Nezabudli ste mi tam ešte jedno? Asi mám zase kontrakcie. “ Trochu trápnym humorom som sa snažila zakryť vlastnú nevedomosť a zistiť, čo sa to zase s mojim telom deje. Sťahovanie maternice do pôvodnej veľkosti. Oxytocín, ktorého tvorba sa pri dojčení okamžite spúšťa pomáha mojej maternici opäť sa stiahnuť. Tak nejak zneli slová sestry. Pri pohľade na môjho 4,5kg valibuka som vedela, že moja maternica má pred sebou ešte dlhú cestu.

 

Hemoroidy

Dobre. Ale vážne. Vy ste o nich vedeli? Vraj v tehotenstve a po pôrode bežná vec. Nebolelo, no opäť prekvapilo. V mojom prípade bol len jeden a po pár dňoch tak nejak sám zaliezol odkiaľ prišiel.

 

Prvá „veľká“ návšteva toalety

Vôbec mi ako prvorodičke nenapadlo, ako nepríjemne sa môže žena cítiť počas prvej návštevy toalety. Ak si zo spodu pozašívaná, vážne nie je úplne príjemné vyvinúť na túto oblasť tlak, ako zvyčajne.
Neviem, kto vymyslel glycerínový čípok ale touto cestou mu chcem poďakovať.

 

Vizita

Prišiel deň D. Konečne koniec všetkým nepríjemným prekvapeniam a plánovaný odchod domov.  To som ešte netušila, že ma čaká veľké lekársko – sesterské zhromaždenie pred mojou vagínou. Asi 8 ľudí mi tam intenzívne čumelo a debatovalo. Na chvíľu som zavrela oči a snažila sa teleportovať. Nie. Nešlo to. Tak strašne som už chcela byť doma!

 

Áno viem, stala som sa matkou a toto sú v podstate malichernosti.  No bola som jednoducho prekvapená. Myslela som si, že o pôrode a období po ňom viem všetko. Toto sú však tie fakty o pôrode, o ktorých nechce nikto hovoriť.

Tento článok je venovaný ženám, ktoré to ešte len čaká. Nie, nechcem vás vydesiť akokoľvek to tak mohlo vyznieť. Žiadna zo spomínaných udalostí nebola hrozná ani bolestivá (až na to sťahovanie maternice ale to je určite indivindi). Len som to jednoducho nečakala, lebo toto vám pekné časopisy pre maminky o pôrode nenapíšu.

 

Pridať komentár

Mohlo by sa ti páčiť