Blog spokojnej mamy: Pozor na to, ako hovoríte o svojich deťoch

Autor: spokojná mama
0 komentár

 

Pozor na to, ako hovoríte o svojich deťoch

Pri spoločnom stretnutí sa zvyknú mamičky vzájomne posťažovať na svoje deti, dostať zo seba von, aké problémy aktuálne riešia. Napríklad: „To moje dieťa vôbec nespí“!, alebo „Nechce nič jesť, vkuse za všetko plače.“ Buďme úprimní a povedzme si na rovinu, pomohlo vám niekedy vyžalovať sa na svoje deti? Zlepšil sa aktuálny stav? Poradili vám, čo robiť preto, aby sa vaše dieťatko zmenilo k lepšiemu? Alebo vás len utvrdili v tom, čo hovoríte a poľutovali vás?
Výsledok nulový – jediné, čo z toho plynie, že reč nestála.

 

Bezvýznamné škatuľkovanie

Dôležité je nastavenie našej mysle. Často sme nastavené v tom negatívnom slova zmysle. Hneď ako sa niečo nedarí, tak označujeme svoje dieťa ako zlé.  Je vkuse uplakané, nikdy nespí, nič nechce jesť… Tieto vyjadrenia sú len nálepky a škatuľkovanie a neuvedomujeme si, že keď o tom stále rozprávame, tak sa v tom aj utvrdzujeme. Namiesto toho, aby sme sa zamerali na to, že tento negatívny stav sa dá odstrániť tým, že skúsime používať iné vyjadrenia.

 

Dôležité je pohrať sa so slovíčkami

Nemusíme sa tváriť, že tento náš „problém“ neexistuje…
Dôležité je prestať stále dookola pomenovávať negatívny stav, to čo nechceme. Skúsme to vyjadriť v pozitívnom slova zmysle! Napr.: „Tak by som si priala, keby to moje dieťatko trochu dlhšie cez deň spalo.“

 

Svojimi myšlienkami si tvoríme svoj svet

V prvom rade chcú deti vyhovieť rodičom a byť pre nich dosť dobré. Urobia čokoľvek, aby splnili naše očakávania. Keď bude rodič stále rozprávať: „Ty si taká zloba“, hoc to myslí len zo srandy,  dieťatko sa bude snažiť splniť, to čo stále počúva. Ono sa tak postupne naozaj začne správať stále viac a viac, až sa naozaj utvrdíme v tom, že to zloba je. Neuvedomujeme si, že sa dostávame do cyklu, v ktorom sme uviazli. My ho programujeme, „nálepkujeme“ a ono len plní tie naše očakávania.

Deti, ktoré stále počúvajú aké sú neposlušné sa nimi naozaj stávajú aj preto, že samé uveria, že také sú.

Ak však budeme hovoriť svojmu dieťaťu, že je úžasné, milé či pokojné, budeme hovoriť o tom, čo je žiadúce. Nasmerujeme  tak svoju aj jeho myseľ  a pôjdeme to podvedome napĺňať. Budeme plniť pozitívnu víziu, to čo chceme, a nie práve to, čo nechceme.

 

Deti vnímajú naše vibrácie

Myslíte si, že vaše deti sú ešte príliš malé na to aby vás počúvali alebo dokonca rozumeli tomu čo hovoríte? Kým deti ešte nerozprávajú a nerozumejú významu našich slov, tak o to viac vnímajú energiu a vibráciu daného rozhovoru. Rozumejú tomu, že mamina s nimi nie je spokojná, mamina je nahnevaná alebo frustrovaná, jednoducho to vnímajú aj keď nerozumejú významu tých slov.

Často sa stretávame s tým, že naše deti škatuľkujeme na „dobré a zlé“. Toto sú však len prázdne frázy a ešte k tomu aj emočné škodlivé. Neriešia problém, ale môžu uškodiť.
Naše deti čakajú len na nás, kedy zmeníme program a prestaneme o nich hovoriť ako o zlých deťoch. Myslíte, že to dokážete zmeniť?

Pridať komentár

Mohlo by sa ti páčiť