Dni, týždne a mesiace plynú a vy už rozmýšľate, kedy dať dieťa spať do vlastnej izby, aby ste mali opäť spálňu sami pre seba – aspoň v rámci možností, kým k vám začne dieťatko v noci alebo ráno prichádzať. V článku sa pozrieme na to, kedy je ten správny čas a ako dieťa podporiť v tom, aby sa v postieľke a vo svojej izbičke cítilo dobre a v bezpečí.
Kedy dať dieťa spať do vlastnej izby
Tak ako asi pri všetkom, čo sa týka vývoja detí, aj tu platí, že sa netreba zbytočne unáhliť. Sú rodičia, ktorí dávajú dieťa spať do samostatnej miestnosti už od narodenia. Na druhej strane stoja tí, ktorí majú pri sebe v spálni dieťatko aj niekoľko rokov. Mať dieťa pri sebe je praktické, najmä v prvých mesiacoch po jeho narodení. Bábätká sa často budia v noci na hlad, preto je výhoda, ak za nimi nemusíme chodiť do druhej izby. Navyše, malé dieťatko potrebuje cítiť svoju mamu, dodáva mu to istotu a bezpečie. Je to však na každom rodičovi, aby zvážil, čo mu najviac vyhovuje. Väčšina rodičov zdieľa izbu so svojím bábätkom. Skôr či neskôr však nastane čas, keď už môže byť spoločné spanie obmedzujúce – tak pre rodičov, ako aj pre dieťa samotné. Vtedy sa natíska otázka: Kedy dať dieťa spať do vlastnej izby?
Je už vhodný čas?
Neexistuje jednoznačná odpoveď, kedy dať dieťa spať do vlastnej izby. Každé dieťatko je iné. Niektoré deti prespia celú noc od narodenia, alebo už od veku pár mesiacov. Iné sa v noci budia častejšie napríklad aj ako štvorročné. Poväčšine si rodičia nechávajú dieťatko v spálni po dobu dojčenia. Odstavenie by však nemalo byť dôvodom na to, aby sme dieťa hneď presťahovali vedľa. Mohlo by to spôsobiť stratu doterajšej istoty, čo môže viesť k nespavosti či zlým snom, alebo by sme si zarobili na nočné desy.
Dieťatko by malo mať možnosť spať s rodičmi tak dlho, ako to potrebuje. Z psychologického hľadiska dieťa nevyhnutne potrebuje blízkosť mamy do veku dvoch rokov. Počas prvých dvoch rokov je dieťa na matku najviac naviazané a presťahovanie do inej izby by mohlo uňho vyvolať separačnú úzkosť. Neriaďte sa však tabuľkami, ale povahou vášho dieťaťa. Možno bude vaše dieťa pripravené na samostatný spánok už po prvých narodeninách, alebo ešte pred nimi.
Myslite aj na seba a partnera
Nielen povahu dieťaťa berieme do úvahy, keď aktuálne riešime, kedy dať dieťa spať do vlastnej izby. Zohľadniť treba aj to, ako to vyhovuje/nevyhovuje rodičom. Často sa stáva, že dieťa doslova vytlačí ocka zo spálne a keď tento stav pretrváva dlho, môže spôsobovať partnerské nezhody. Tie neraz vedú až k vzájomnému odcudzeniu, čo teda rozhodne nechceme. Dieťa vo veku dva roky sa začína výrazne osamostatňovať, presadzuje svoje vlastné požiadavky a skúša, kam až môže zájsť. Prichádza obdobie vzdoru. Okrem toho, že v tomto období budete potrebovať množstvo trpezlivosti, môžete to využiť aj k formovaniu vlastného priestoru pre vaše dieťa, čo zahŕňa aj detskú izbičku.
Dieťa sa nechce hrať s hračkami? Takto ho zabavíte aj bez nich
Hoci je to veľmi individuálne, dalo by sa povedať, že dieťa je pripravené spať v samostatnej izbe vtedy, keď už dokáže prespať celú noc. Treba však tiež myslieť na to, že premiestnenie dieťatka do inej miestnosti môže byť preň veľkou psychickou záťažou. Môže sa báť, cítiť sa neisté. Uľahčiť mu túto zmenu môžete vytvorením pozitívnych zážitkov s postieľkou, a tiež s detskou izbou.
Detská izba ako bezpečné útočisko
Pokiaľ to priestorové možnosti domu alebo bytu umožňujú, dieťa by malo mať svoju detskú izbu. Aj keď je ešte bábätko, ktoré spáva s rodičmi v spálni, potrebuje nejaký svoj kútik, kde sa môže hrať a realizovať primerane svojmu veku. Áno, malé dieťa lozí, štvornožkuje a napokon chodí všade po byte, nehrá sa iba v detskej izbe. Ale tá je jeho zázemím, ktoré dôverne pozná, kde má svoje hračky a v ktorom samé vie, kde má tá ktorá hračka svoje miesto.
Keď sa budete s dieťaťom hrávať v detskej izbe, zvykne si na ňu a spojí si ju s príjemnými zážitkami, čo je pre úspešné samostatné spanie kľúčové. Detskú izbičku zariaďte spoločne. Vyzdobte ju obľúbenými hračkami, plyšákmi či rozprávkovými postavičkami, ktoré má vaše dieťa rado. Každý rodič pozná svoje dieťa a vie zútulniť izbičku tak, aby jej malému obyvateľovi vyhovovala čo najlepšie.
Postieľka je kamoška
Mnoho bábätiek nechce spávať v postieľke, alebo sa po preložení do postieľky budia a plačú. Už v bábätkovskom veku nášho dieťaťa sa usilujme urobiť z postieľky „kamošku“, s ktorou je zábava. Aby si ju dieťa nespájalo iba s niečím zlým a desivým, ako je plač v tme a samote. Hrajte sa s dieťatkom počas dňa v postieľke. Dajte mu dnu hračky, pozerajte si spolu knižky a hlavne buďte pri ňom. Smejte sa, spievajte si. Keď dieťa naznačí, že už v postieľke nechce byť, nenúťte ho a vyberte ho z nej. Ide o to, aby si dieťa spojilo postieľku s niečím milým a príjemným. Pozor však na bujaré hry, prílišné šantenie a zábavky, tie sa v súvislosti s postieľkou neodporúčajú. Pravidelne takto dieťa dávajte na hru do postieľky a uvidíte, že to povedie k zlepšeniu celej situácie u vás doma.
Ako dieťa pripraviť na spánok v detskej izbe bez rodičov?
V prvom rade sa zamerajte na to, aby sa dieťa v detskej izbe cítilo príjemne a aby sa v nej rado hrávalo. Vytvorte si s dieťaťom rituál – po večernom kúpaní ho vezmite do detskej izby a na posteli mu spievajte, prečítajte rozprávku alebo sa len tak pomojkajte a pritúľte. Uložte dieťa do postieľky ešte v bdelom stave. Môžete mu nechať zasvietené tlmené svetlo, aby sa nebálo. Keby plakalo, vráťte sa k nemu, upokojte ho, uistite ho, že ste nablízku a znova odíďte. Ak treba, zopakujte to aj niekoľkokrát. Každé dieťatko časom pochopí, že spať vo vlastnej posteli je predsa len pohodlnejšie.
