Čo robia deti v škôlke? Rozhovor s pani učiteľkou

Každý rodič sa zaujíma o to, čo celý deň robia jeho deti v škôlke, ako sa tam majú a akým aktivitám sa venujú. Nie vždy sa to pri odchode domov od dieťaťa dozvieme. Sú deti, ktoré rodičom hneď povedia, čo celý deň robili, ale z iných nedostaneme nič a radšej sa utekajú hrať na ihrisko. Aj vy sa pýtate, čo robia deti v škôlke? Dvere do „zákulisia“ materskej školy nám v rozhovore pootvorila mladá pani učiteľka Lenka Hláčiková z Banskej Bystrice.

 

Lenka, si z troch detí, máš brata a sestru, takže ti sú blízke všetky tie súrodenecké srandy ale aj škriepky. Vždy si mala rada malé deti a snívala o povolaní pani učiteľky v materskej škole? 

Áno, už moje pani učiteľky v materskej škole hovorili, že ja raz budem pani učiteľka. A naozaj mi to ostalo. Na základnej škole som sa často hrávala doma po škole na pani učiteľku, a tak som sa v podstate aj učila do školy. Keď sme niečo v škole preberali, doma som si to povedala ako pani učiteľka a dokázala som sa to učivo takýmto spôsobom naučiť ľahšie a rýchlejšie. Potom v 9. ročníku na základnej škole sme mali kariérové poradenstvo, teda robili sa nám rôzne testy na to, ktorá stredná škola by nám najviac vyhovovala, a ktorým smerom by sme sa mohli na našej životnej ceste vydať. A zas mi z tých testov vyšlo, že by som mala byť pani učiteľka. A vďaka tomuto poradenstvu a testom som sa dozvedela aj o stredných pedagogických školách. Podala som teda prihlášku, urobila talentové skúšky a začala som študovať.

Čo potrebuje človek vedieť a ovládať, aby mohol začať pracovať v škôlke?

Myslím si, že všeobecne človek, ktorý chce alebo pracuje v materskej škole, musí mať v prvom rade rád deti a prácu s nimi. Pretože je naozaj krásne vidieť, ako deti dokážu napredovať pod vašimi rukami. Mal by byť najmä tvorivý, kreatívny, veselý , usmievavý, ale zas na druhej strane sa stretneme aj so situáciami, kedy učiteľ musí byť autoritatívny, stáť si za svojimi pravidlami. Mal by ovládať hru na hudobný nástroj, pretože hudba či tanec je pre deti neoddeliteľnou súčasťou detstva. V dnešnej dobe už máme kadejaké technické vymoženosti, ale hra na naozajstný hudobný nástroj v materskej škole má svoje čaro.

Ty hráš na nejakom hudobnom nástroji?

Áno,  na flaute a na klavíri.

Študovala si na pedagogickej a sociálnej akadémii a následne na univerzite odbor učiteľstvo pedagogiky a psychológie. V súkromnej materskej škole pracuješ od apríla 2023. S deťmi si však už mala skúsenosti aj predtým.

Áno, deťom sa venujem od nepamäti. Odjakživa sa mi veľmi páčilo pracovať s deťmi. Od svojich 15 rokov som chodila vypomáhať na tenise trénerom s detičkami, či už na tréningoch alebo v táboroch. Doteraz sa venujem trénovaniu detičiek. A keď som dovŕšila 18 rokov, chodila som a stále chodím cez letné prázdniny robiť animátorku do rôznych táborov. Taktiež som vyskúšala napríklad aj animátorku detských osláv.

Takže okrem toho, že si pani učiteľka, si aj trénerka tenisu. Koľkoročné deti trénuješ a ako vyzerá váš tréning?

Je to tenisová akadémia, do ktorej som chodila ja sama od mojich 6 rokov. Momentálne tam chodia tenisti od približne 5 rokov až po dospelých. Ja momentálne trénujem 5-6 ročných a mám aj skupinku 10-11 ročných. Samozrejme, že tréningy u mladších detičiek sú iné ako u starších. Pre menšie detičky je to skôr hravou formou, teda, že celý tréning vnímajú skôr ako hru. Neporovnávame deti medzi sebou, ale skôr ich vedieme k tomu, aby dosiahli alebo sa posunuli ako celok a aby spolupracovali. Tréning klasicky začína rozcvičkou, potom sú rôzne hrové cvičenia a na koniec zväčša máme nejakú spoločnú hru. Pri starších už je to iné, pretože už inak vnímajú jednotlivé cvičenia. Samozrejme, snažím sa vždy pre nich vymyslieť také cvičenia, ktoré by boli pre nich atraktívne a zaujímavé.

V septembri začal nový školský rok. Ale vráťme sa k letu, ako prázdninovala pani učiteľka?

Prázdninovala som presne tak, ako každé leto. Prvé dva týždne som bola v robote, teda v materskej škole a potom zvyšok leta buď v detských táboroch alebo s detičkami na tenise. Samozrejme, že som si cez leto aj oddýchla a užila si čas strávený s rodinou. Rada chodím na výlety po Slovenku, takže to skôr bol taký aktívny odpočinok.

Kedy sa po lete pedagogický zbor už opäť naplno venuje pracovným povinnostiam? Zrejme je to skôr, než na začiatku septembra. Čo zahŕňa príprava škôlky na začiatok školského roka?

Áno, začíname skôr, zväčša tak týždeň, poprípade týždeň a pol pred začiatkom školského roka. V tomto čase si pripravujeme triedy, čiže na rade je výzdoba triedy, menovky detí na skrinky, stoličky, stoly, triedia sa hračky, upravuje sa celkovo prostredie materskej školy. Vždy nás čaká tiež veľa práce s papiermi, napríklad rozdeľujú sa detičky do tried, priraďujú sa triedni učitelia k triedam, vypisujú sa rôzne administratívne záležitosti. Naša materská škola ešte v tomto čase príprav nám učiteľom vytvára teambuldingy, ktoré nám pomáhajú v udržiavaní dobrých vzťahov medzi kolegami a riešime tam napríklad aj otázky ďalšieho chodu materskej školy, ciele materskej školy a podobne.

Koľko detičiek máš v triede?

Momentálne mám v triede zahlásených 15 detičiek veku 2-3 roky. Tento počet detí je kvôli adaptácii najideálnejší.

Škôlka, v ktorej pracuješ, je určená už pre deti od 2 rokov. Aký bol nástup takýchto maličkých tohtoročných prváčikov? Chcelo sa im ísť od mamy?

Tak začiatky sú vždy náročné, no na druhej strane úsmevné. Pre takýchto drobcov je naozaj náročné odlúčenie od maminy a najmä, keď už ide o odlúčenie na celý deň. Sú detičky, ktoré aj po mesiaci ešte plačú, pretože adaptácia u každého dieťatka je individuálna. Stali sa nám aj situácie, že detičky prišli prvý deň do škôlky s úsmevom, boli veselé a na druhý deň presný opak. A pri takýchto malých detičkách je ten plač naozaj ich súčasťou, kým si nezvyknú. Ešte stále sa uisťujú, či maminka príde. V prvých týždňoch sa stáva, že aj keď príde dieťatko, ktoré neplače, ale vtom začuje plakať iné, začne aj ono. Alebo začne plakať, keď započuje slovo mama. Našťastie v mojej triede mám priradené šikovné pani asistentky, ktoré pomáhajú detičkám s adaptáciou.

Učitelia prízvukujú rodičom, aby ráno nepredlžovali lúčenie s dieťaťom, aj keď plače. Naozaj sa dieťa rýchlo upokojí a správa úplne inak, keď sa dvere za rodičom zatvoria?

Áno, je to tak. Čím dlhšie lúčenie, tým je to pre dieťa horšie. Pri dlhšom lúčení má pocit, že môže ešte tú maminu prehovoriť alebo obmäkčiť, aby si ho zobrala domov. Často pri takomto dlhom lúčení nastávajú situácie, kedy detičky využívajú všetko to, čo majú vo svojom „arzenáli“, teda plač, kopanie, vreskot, prosíkanie. A naozaj sa stretávame so situáciami, keď deti takto „vyvádzajú“, zoberieme si ich na ruky, dvere sa zavrú a už nič. Absolútne nič. Dvere sa zavreli, chvíľku drobca pomojkám a už sa aj sám pýta dole z rúk, že sa ide hrať. A skutočne sa práva úplne inak. Detičky viac skúšajú na svojich rodičov ako na pani učiteľky.

Pýtajú sa deti na rodičov počas dňa?

Áno, je to zatiaľ naša každodenná súčasť. Stále sa uisťujú, či po nich maminka príde. Keď odpoviem, že áno, príde, tak už začína reťazová reakcia: „Aj po mňa príde mamina?“ „A po mňa príde tiež?“, „Aj ja pôjdem s maminkou domov?“ a tak ďalej. Ale moji drobci si už zvykajú, a už si pomaly uvedomujú, že po nich maminka alebo ocko prídu, až keď sa vyspinkajú.

Rozprávajú vám o nás rodičoch?

Staršie detičky áno, pretože oni sa skôr chcú pochváliť pani učiteľke, čo má mamina nové, alebo čo robili doma s rodičmi. Ale keď mám hovoriť za svojich drobcov, tak je to naozaj minimálne. Pretože skôr len hovoria napr. „s maminou dnes pôjdeme na nákup“, „ocko mi povedal, že mi kúpi cukríky“, „mamina sa veľa maľuje“, alebo „mamka mi doma číta rozprávky,“ a podobne. Teda len také jednoduché vety.

Vo väčšine škôlok je podmienkou prijatia úplné odplienkovanie. Tu však je tvojou pracovnou náplňou aj prebaľovanie. Ako sa dá stíhať prebaľovať toľko detí a popri tom ich ešte zabávať?

Ja už mám tiež v podstate skoro všetky detičky odplienkované. Dve deti ešte nie sú, ale všetko sa dá krásne stíhať. Napríklad počas hier a hrových činností, alebo počas hygieny ich prebaľujem ja. Ale pokiaľ s detičkami cvičíme, alebo prebieha vzdelávacia aktivita či pobyt vonku, tak mi v tomto pomáha moja asistentka. Je to najmä z toho dôvodu, aby som s ostatnými detičkami nemusela prerušovať aktivitu alebo činnosť. Ale napríklad na spanie má ešte dosť detičiek plienku. V tomto prípade to robím tak, že predtým ako ideme na obed si s detičkami v triede nachystáme stoličky s pyžamkami a ja tým, ktorí majú plienku, nachystám aj plienku. Po obede prebehne hygiena a následne sa detičky idú prezliekať. Sú naučené, že všetky sedia na stoličkách a vyzliekajú si tie časti oblečenia, ktoré si vedia vyzliecť samy (napr. papučky, nohavice) a ja zatiaľ dávam plienky rad radom. A popritom si vždy spievame nejakú pesničku alebo im hovorím básničky, aby to čakanie na pomoc s obliekaním alebo s plienkou nebolo nudné a aby hlavne nevystrájali, kým nie sme všetci prezlečení.

Mamičky často „bojujú“ s jedným dieťaťom, keď ho chcú prebaliť. Hlavne, keď sa proti tomu bráni hlava-nehlava, krúti sa, kope nohami… Aj v škôlke sa deti takto správajú pri výmene plienky?

Mala som také detičky a aj teraz sa niektoré pri tom vrtia, ale mne sa pri prebaľovaní osvedčili práve tie pesničky a básničky.

Dvojročné dieťa sa ešte samé neoblečie. Máš teda čo robiť, keď ich musíš všetkých prezliekať pred spaním, po spánku a ešte aj pred odchodom na ihrisko. Máš na to nejaký trik? Alebo kúzelnú paličku? 🙂 

To áno, trošku nám to trvá, kým sa všetci nachystáme buď na spánok, na cestu domov či len na ihrisko. Ale mojich drobcov vediem k tomu, aby sa snažili sami urobiť aspoň niečo, napríklad len vyzuť papučky a s teniskami im pomôžem. Alebo pri prezliekaní do pyžamka si nájdem vždy čas, aby som detičkám ukázala, ktorá časť oblečenia sa ako vyzlieka. Snažia sa to vyskúšať sami. Všetko sa naučia postupne časom, takže už teraz sa teším, keď sa naučíme pekne vyzliecť všetko oblečenie. Ešte k tomu sa nám blíži zima, takže to ešte len bude sranda s obliekaním 😊.

Na školách sa učiteľ musí na vyučovanie vždy vopred pripraviť a jeho práca odchodom zo školy nekončí, keďže opravuje písomky a podobne. Aj učiteľka v škôlke sa doma nejako pripravuje?

Samozrejme. Veľa ľudí si myslí, že učiteľka v škôlke nepracuje, že sa s detičkami len hrá. Ale opak je pravdou. Každý deň je potrebné sa pripraviť. Vždy musíme spĺňať témy týždňa, témy mesiaca. Pomedzi tieto témy musíme vymyslieť zaujímavé činnosti, pri ktorých detičky učíme rôzne veci, či už ide o farby, tvary, kvietky, zvieratká, ročné obdobia, učíme sa samoobslužným činnostiam, správanie, strihanie a podobne. Je toho nesmierne veľa. Niektoré činnosti a aktivity si chystám počas poobedného odpočinku. Kým detičky spia, ja strihám obrázky, vytváram makety výtvarných činností, vytváram pracovné listy. Samozrejme, že nachystať si všetko na ďalší deň nestíham len počas poobedného spánku, takže keby ste ku mne domov prišli na návštevu, pomysleli by si si, že ste prišli opäť do škôlky. Všade samé tvorivé aktivity, farebné papiere, nožnice, lepidlá…. Často mi napríklad pri pripravovaní vecí pomáha aj priateľ. Takže áno, pani učiteľka z materskej školy si nosí prácu aj domov.

 

---

NIE JE NA ŠKODU STAŤ SA SÚČASŤOU DETSKÉHO SVETA

---

Aké aktivity cez deň s deťmi robíte a čo z toho ty osobne robíš s drobcami najradšej?

Čo robia deti v škôlke? Robíme množstvo aktivít, ktoré sú rôzne prispôsobené téme týždňa a mesiaca. Tieto aktivity sú rozdelené v určitých častiach (režime) dňa. Vždy, keď ráno prídu, ich privítam a ukážem im hračky, s ktorými by sa mohli hrať (napríklad čo by mohli postaviť z kociek, aby to sedelo s témou týždňa, poprípade nakresliť niečo na zadanú tému). Keď prejde čas zbierania detičiek, hračky poupratujeme na svoje miesta a máme ranný kruh, kde sa rozprávame o téme týždňa, o tom ako sa vyspinkali, aké je počasie, ktorý deň v týždni máme a podobne. Potom nasleduje zdravotné cvičenie, vzdelávacia aktivita a pobyt vonku. Najradšej s drobcami robím výtvarné aktivity, kde sa vedia nielen zabaviť, ale aj niečo krásne vytvoriť. Mám rada tiež pohybové aktivity, pri ktorých sa môžu deti vyšantiť. Ale taktiež obľubujem aj tie časti dňa, keď sa učíme nové veci, napr. básničky, pesničky, znaky jesene a pod. A je potom milé vidieť, ako si dávajú rôzne informácie do súvislostí.

Deti a jedlo, to je kapitola sama osebe. Niektoré deti zjedia všetko, iné však jedia máličko, alebo nechcú jesť skoro vôbec. Ako sa zachováš, keď dieťa nechce jesť? Nútiť ho nie je dobré, ale chce to zrejme kreativitu pri motivácii do papania.

Ani ja nie som zástanca kŕmenia dieťaťa nasilu. Nie raz som bola svedkom situácie, keď dieťa niekto nútil do jedla a nedopadlo to dobre. U nás v škôlke máme ako materská škola jednu spoločnú jedáleň a všetky detičky, teda drobci a aj predškoláci, jedia spoločne naraz. Prvé týždne boli veľmi náročné, pretože kým si drobci zvykli na samotné presuny zo škôlky von, potom na obed a zase do triedy, tak stále len plakali. A to isté bolo aj v jedálni. Odmietali papať, pretože to bolo pre nich nové a neznáme prostredie. Ale každým dňom sa to zlepšovalo a už teraz sú zvyknutí na našu jedáleň. Snažia sa papať samostatne. Ale samozrejme, že vždy sa nájde dieťatko, ktoré ešte stále odmieta jesť. Vtedy úraduje kreativita, ako si povedala. Niekedy stačí detičkám povedať, aby spapali aspoň niečo z taniera (napríklad kašu, zemiačiky, poprípade to čo im chutí), alebo keď ich začnem kŕmiť a potom začnú jesť aj samé. Ale niekedy závisí od danej situácie, čo sa deje.

Keď sa rodičia zamýšľajú nad tým, čo robia deti v škôlke, jednou z prvých vecí, na ktoré myslia, je spánok dieťaťa. Každé dieťa je zvyknuté na iný spôsob zaspávania, hlavne tie najmenšie deti. Ako detičky uspávate u vás v škôlke?

Zo samotného začiatku som musela s nimi ležať v postieľkach a hladkať ich po vláskoch alebo po chrbátiku. Postupom času si zvykajú, že stačí, keď tam v spálničke len niekto sedí. Takže buď im pustím nejakú rozprávku na CD-prehrávači a ja si zatiaľ popritom pri nich pripravujem veci na ďalší deň, alebo im čítam rozprávkové knižky.

Dieťatko odmieta ležať a spinkať. Čo vtedy urobíš?

Boli, sú a aj budú také detičky. No títo malinkí naozaj potrebujú po celom dni odpočinok. Takže snažím sa ich viesť k tomu, aby aj keď nechcú spinkať, nech aspoň potichučky ležkajú. Zatiaľ sa mi úspešne darí. Mnoho rodičov povie pani učiteľkám, že poobede dieťa nespí, no netreba podceňovať silu kolektívu. Nie raz sa mi osvedčilo, že keď je dieťa v kolektíve, tak sa nechá ovplyvniť. V tomto prípade je to podobné, keď vidí, že všetky detičky (alebo aspoň väčšina detí v okolí jeho postieľky) spinkajú, nemá sa s kým rozprávať alebo vyrušovať, tak často len ležká a zaspí. Mala som chlapčeka, ktorý mal problém ležať v postieľke, vždy len sedel a pozeral sa na ostatných ako zaspávajú. Ako sedel, dávala som mu vankúšik za chrbát, aby sa mohol oprieť. A postupne som mu dávala vankúšik nižšie a nižšie a teraz nemá vôbec problém ľažkať si do postieľky a zaspať.

 

A teraz obávaný strašiak všetkých rodičov – soplíky. V škôlke sa tomu dieťa nevyhne, jednoducho si to deti medzi sebou posúvajú. A hoci sa prízvukuje, že učiteľka má právo prechladnuté dieťa odmietnuť prevziať od rodiča, predsa len vidíme realitu, že je v triede viacero usoplených a ukašľaných detí. Aká je tá hranica, kedy ešte dieťa prevezmeš, a kedy už povieš, že musí zostať doma?

Povedala by som, že u nás je hranica „zelený“ soplík. Akonáhle má dieťatko zelený soplík, má ostať doma. Niektorí rodičia sú voči tomu veľmi ústretoví. Keď postrehnú, že niečo na dieťa lezie, preventívne ho nechajú doma 2-3 dni, či sa to nezlepší. Ale na druhej strane sa stretávame aj so situáciami, keď rodič doslova utečie zo škôlky ešte skôr, ako mu stihnem niečo povedať o zdravotnom stave dieťaťa. A naozaj pri týchto malých drobcoch, ktorí majú 2 rôčky, sa tie choroby prenášajú nesmierne rýchlo a nemajú ešte takú imunitu ako napríklad 5 – roční. Takže je naozaj potrebné dbať na svojho drobca a snažiť sa posilňovať jeho imunitu.

Čo prikrášlené a úsmevné si sa už od detí o rodičoch dozvedela?

Historiek je naozaj veľa. Ak by som mala vybrať také, čo mi veľmi utkveli v pamäti bolo napr. „Lenka, vieš, ja dostanem od Mikuláša určite nejaký balík plný sladkostí, pretože poslúcham maminku, ale ockovi nedonesie určite nič, pretože maminku stále otravuje“. Alebo: „Pani učiteľka, na záchodíku niekto asi kakal, pretože je tam taký smrad, ako keď u nás kaká ocko.“ Je ich naozaj fúra, ale radšej si ostatné nechám pre seba.

Čo je pre teba na tejto práci najnáročnejšie? Nevyčerpáva ťa psychicky častý detský plač?

Tak prvé mesiace sú naozaj náročné. Keď som prišla domov, potrebovala som na chvíľu vypnúť a sústrediť sa na niečo iné. Pretože stačilo ísť len po ulici a otáčala som sa za každým plačom, či to nie je moje dieťa zo škôlky 😊. Aj mnohí rodičia nám ráno pri odovzdávaní detí vraveli, že nás obdivujú, ako to zvládame, keď nám toľkí plačú. Popravde, keby som si nerobila psychohygienu, tak by som vyhorela po prvom týždni v robote 🙂 Povedala by som, že zatiaľ najnáročnejší bol v tomto školskom roku práve ten plač, ale už to pomaly ustupuje do úzadia. Na to najnáročnejšie si ešte počkám, a to je snažiť sa viesť detičky správnym smerom, budovať ich osobnosť, učiť ich nové veci, podporovať ich tvorivosť a celkový telesný a motorický vývin.

Každá mama potrebuje čas pre seba, aby si oddýchla od všetkých tých povinností, ktorým sa s deťmi venuje. Iba oddýchnutá môže byť spokojná, radostná a opäť plná energie. Cítiš aj ty na sebe, že si zo škôlky odnášaš domov všetky tie prežité emócie, ktoré k tebe deti počas dňa vysielali?  Čo je pre teba po práci najlepším relaxom?

Samozrejme. Materská škola je plná kadejakých emócií. Však mamičky vedia, aké môžu nastať úsmevné situácie s jedným dieťatkom a teraz si tie situácie predstavte s desiatimi detičkami. Takže áno, domov si často odnášam emócie zo škôlky. Keď prídem domov, robím si aj takú rýchlu sebareflexiu a reflexiu daného dňa, či som splnila to, čo som chcela, či som reagovala na určité situácie správne a čo by som zmenila. A potom nastáva čas na relax. Najradšej oddychujem pri dobrej knihe, alebo len tak si pustím niečo v televízii a, samozrejme, pri káve s rodinou a priateľmi.

Povolanie učiteľky v škôlke je v podstate nonstop zamestnaním – v priestoroch materskej školy, ale aj doma. Zatiaľ ešte nemáš vlastné deti, ale vieš si predstaviť, že po celom dni s toľkými malými deťmi prídeš domov, kde ťa budú čakať ďalšie deti – tvoje? 🙂

Áno, viem si to predstaviť, pretože deti sú úžasné stvorenia. Či to budú moje vlastné, alebo deťúrence zo škôlky. Určite to bude miestami náročné, ale myslím si, že keď sa človek vo svojej práci nájde, tak ako ja tu, chodí do práce s radosťou a s radosťou sa aj vracia domov.

S deťmi tráviš podstatnú časť tvojich dní. Je niečo, čo by si odkázala rodičom? 

Povedala by som asi len toľko, že treba počúvať deti, čo nám hovoria, čo nám ukazujú. A niekedy nie je na škodu stať sa súčasťou detského sveta.