Podporte samostatnosť detí. Začať môžete v kuchyni

Kuchyňa je miestom, kde sa chystá jedlo a kde sa stretáva celá rodina. Miestom, ktoré tvorí domov. Deti sa odmalička neustále motajú pri mame a najčastejšie práve v kuchyni. Môžete preto spojiť príjemné s užitočným a zapojiť ich do varenia, pečenia či upratovania. Samostatnosť detí takto môžete budovať už odmalička, keď prejavia prvý záujem o to, čo sa v kuchyni deje.

 

Malé dieťa spočiatku potrebuje iba blízkosť mamy, mlieko, spánok a čistú plienku. Postupne sa však začína stále viac a viac osamostatňovať a ako rastie, chce spoznávať a objavovať všetko navôkol. Keď sa dieťa naučí plaziť, štvornožkovať a neskôr postaviť sa na nohy, jeho najobľúbenejšou zábavkou sa stane otváranie zásuviek a vyberanie ich obsahu. Azda každá mamina to pozná – povyberané varešky, naberačky, hrnce, panvice, utierky, všemožné drobné kuchynské náčinie a uprostred toho všetkého spokojné a šťastné dieťa, ktoré sa teší, ako to všetko zvládlo „poupratovať“ úplne samé. Deti nevidia neporiadok, ale vnímajú to ako prácu, ktorú môžu robiť a do ktorej sa ponoria naplno. Chcú nám pomáhať, opakovať to, čo robíme my, napodobňovať nás a priložiť rúčky k dielu. Keď im to dovolíme, užijeme si nielen spoločný čas pri príprave jedál alebo pri upratovaní, ale zároveň podporíme a budujeme samostatnosť detí.

Chceme všetko kvalitne a rýchlo. Ale…

Rodičia často robia za deti rozhodnutia, riešia ich problémy a robia to, čo by dieťa už bez problémov zvládlo samé. Obávame sa, že dieťa ešte nie je dostatočne zrelé, aby danú činnosť zvládlo, alebo sa chceme vyhnúť zdržovaniu a neporiadku, a tak rýchlo dieťa napríklad obujeme, oblečieme, upraceme zaňho hračky a podobne. Chceme, aby to bolo urobené kvalitne, a tak neraz stratíme trpezlivosť a urobíme to radšej sami, než aby sme to nechali na deti. Toto však dieťa môže vnímať ako svoje zlyhanie, môže sa v ňom rozhostiť pocit menejcennosti a zároveň získa domnienku, že je lepšie spoliehať sa na druhých. Toto predsa nechceme. Samostatnosť detí môžeme pritom budovať už odmalička a postupnými malými krokmi dieťa viesť k tomu, že z neho vyrastie samostatná osobnosť s vlastným názorom.

Samostatnosť detí – Pomôž mi, aby som to dokázal sám

Pomôž mi, aby som to dokázal sám – V tomto duchu sa nesie Montessori pedagogika. Dieťa si musí potrápiť hlavičku, premýšľať samo, skúšať a úlohou učiteľa je pomáhať mu, aby samé dokázalo objaviť riešenie. Tento princíp sa používa vo výchove doma, ale aj v montessori škôlkach či na školách. O najmenších deťoch by sa v tomto kontexte dalo povedať, že dieťa vedieme k samostatnosti tým, že mu umožníme spolupracovať s nami pri domácich prácach a aj v kuchyni. Práve kuchyňa je ideálnym miestom, kde sa samostatnosť detí môže začať rozvíjať už od dojčenského veku.

Mnoho mamičiek sa obáva neporiadku, ktorý vznikne v kuchyni, keď dovolia dieťaťu variť spolu s nimi. Porozhadzované suroviny, vysypaná múka, koberec plný cestovín a zašpinené oblečenie. Áno, aj takto to môže vyzerať. Majme však na pamäti, že nikto učený z neba nespadol a že naše deti prišli na tento svet ako nepopísané listy. Všetko sa od nás musia naučiť. Nečakajme, že budú vedieť na prvýkrát nabrať na lyžicu múku a vložiť ju do misky bez toho, aby ju rozsypali, zvlášť, keď majú napríklad iba dva roky. Zabudnime na chvíľu na to, že v kuchyni chceme mať poriadok za každú cenu. Uvoľnime sa a umožnime deťom pomáhať nám. Síce svojim spôsobom, ale predsa nám pomôžu. A hoci sa možno obed bude spolu s deťmi pripravovať o hodinu – dve dlhšie, stojí to za to.

Ako podporiť samostatnosť detí?

Už aj malé deti vedia pomôcť prestrieť stôl, či poupratovať po rodinnom obede. Keď nám dieťa chce pomáhať v kuchyni, nemali by sme mu v tom brániť. Hoci často nám tie najmenšie detičky svojím pomáhaním pridajú prácu navyše, skúsenosti, ktoré touto činnosťou získajú, sú veľmi cenné. Keď totiž dáme dieťaťu nejakú úlohu, ukazujeme mu, že je potrebné a zvyšujeme aj jeho sebavedomie a sebahodnotu. Nikdy sa však nedajme rozladiť neúspechom a zostaňme pokojní. Na dieťa nekričme, keď niečo rozleje alebo rozbije, pretože sa bude báť skúšať nové veci, alebo stratí záujem nám pomáhať.

Samozrejme, v kuchyni musíme dávať pozor na to, aby sa dieťa napríklad neporezalo, alebo aby na seba nevylialo niečo horúce. Bezpečnosť je na prvom mieste. Vždy. Z dosahu dieťaťa odstránime všetky nástrahy, ktoré odstrániť môžeme. Keď už máme vhodné podmienky, môžeme sa spolu s deťmi pustiť do práce.

Šuplík pre dieťa

Je dobré, keď má dieťa v kuchyni vyhradený jeden šuplík, v ktorom má svoje kuchynské náčinie. Tanierik, vareška, lyžička či vidlička. Pri varení totiž často dávame deťom do ruky naše „dospelácke“ náčinie a riad, ktorý môže byť pre ne veľký a s ktorým sa preto deťom zle manipuluje. Keď bude mať dieťa v kuchyni k dispozícii svoje veci, bude sa môcť zapojiť bez problémov a navyše nebude mať potrebu „robiť inventúru“ vo všetkých ostatných zásuvkách.

Cesto namiesto plastelíny

Voda, piesok, štrk, kamienky, hlina… toto všetko naše deti vonku láka zo všetkého najviac. Môžu to chytať do rúk, stískať, presypávať alebo prelievať, naberať, skrátka hrať sa s tým tak, ako im to vyhovuje. Rovnako je to aj v kuchyni. Aj tu nájdu množstvo spôsobov, ako sa môžu hrať a zároveň rozvíjať jemnú motoriku. Len im to my, rodičia, musíme dovoliť, aj za cenu neporiadku 🙂 Samostatnosť detí sa takýmto spôsobom v domácom prostredí buduje najlepšie. Nemusí ísť pritom výlučne o pečenie či varenie. Vezmime deti do kuchyne pohrať sa. Najmenším deťom často postačí kreslenie prstom po rozsypanej múke.

Keď sa chystáte piecť, dajte dieťaťu varešku a nechajte ho miešať cesto. Ešte väčšiu radosť bude mať pri príprave cesta, ktoré treba vymiesiť rukami na doske. Konzistencia cesta mu bude pripomínať plastelínu. Dieťa môže cesto stískať, „odždibávať“ z neho, vaľkať, trhať, stavať malé kúsky na seba. Väčšie detičky vám rady pomôžu vykrajovať tvary, keď budete chystať medovníky či rôzne sušienky, alebo spolu s vami cesto vyvaľkajú, naplnia a zrolujú do rolády či závinu.

Ďalšie tipy, ako rozvíjať samostatnosť detí

Malé deti majú rady, keď sa môžu zapojiť do chodu domácnosti, ale aj mimo nej. Chcú nám pomáhať napríklad v obchode pri nákupe, alebo pri prácach v záhrade. V neskoršom veku ich to prejde 🙂 ale kým sú malé, je dobré toto ich nadšenie využiť. Nielen, že máme pomocníkov, ale zároveň si vďaka deťom môžeme aj z povinností urobiť zábavu. Ako podporiť samostatnosť detí? Môžete sa inšpirovať aj nasledujúcimi tipmi.

Ukazujte, vysvetľujte – Keď chceme, aby naše dieťa robilo veci samostatne, buďme mu v tom príkladom. Ukážme mu, čo má ako robiť a podporme ho v tom. Nezhadzujme ho za neúspech, naopak, vyzdvihnime jeho snahu. Oceňme jeho chuť robiť veci samostatne.

Samostatné obliekanie – Našich najmenších obliekame my, rodičia, pretože sami to ešte nedokážu. Avšak dieťa v predškolskom veku už naozaj obliekať nemusíme. Buďme nablízku pripravení pomôcť, ak to naozaj bude treba. Ale nechajme deti, nech si svoje oblečenie a topánky dajú bez našej pomoci. Zvládnu to.

 

 

Pomoc s nákupom – V obchode sa často bojíme zveriť dieťaťu niečo z košíka, aby to nerozbilo skôr, než to zaplatíme. Ale mnoho vecí, ktoré kupujeme, sa rozbiť nedá. A práve tie môžeme dať dieťaťu podržať alebo odniesť, ak o to prejavuje záujem. keď dieťa takto zapojíme, posilníme jeho sebavedomie. Dieťa sa bude cítiť užitočne. Ak sa v obchode nachádzajú detské nákupné vozíky, môžeme si namiesto veľkého vziať ten detský a nechať dieťa, nech „šoféruje“ ako dospelý.

Umývanie riadu – Napustite drez vodou, dajte dieťaťu do ruky hubku a ukážte mu, ako sa umývajú napríklad lyžičky alebo varešky. Dovoľte mu, nech si to vyskúša.

Vykladanie umývačky riadu – Toto je jedna z prvých činností, s ktorými prichádza už malé bábätko do kontaktu, samozrejme v prípade, že sa v domácnosti nachádza umývačka riadu. Najprv len sleduje z kresielka alebo detskej stoličky, ako rodičia ukladajú riad do umývačky, neskôr chce aj ono vyskúšať, ako sa tam strkajú všetky tie lyžičky, vidličky, ukladajú poháre a taniere. Dovoľme deťom pomôcť nám. Ak sa bojíte zašpinenia, tak nechajte dieťa podávať vám už umytý riad z umývačky.

Vyberanie práčky a vešanie bielizne – Podobne ako pri umývačke riadu, aj pranie je činnosťou, kde sa môže rozvíjať samostatnosť detí. Zapnutie a nastavenie urobte, samozrejme, vy, ale naloženie bielizne, ako aj jej vybratie môžete zveriť dieťaťu. Následne vám dieťa môže pomáhať pri vešaní bielizne. Síce na sušiak ešte nedočiahne, ale môže vám oblečenie podávať.

Umývanie vlasov, zubov, tela – Nerobme za deti to, čo už zvládnu samé. Večer v kúpeľni chceme často deti čo najskôr poumývať a uložiť do postele. Chceme sa vyhnúť naťahovaniu sa s deťmi, a tak im umyjeme zuby, oblečieme ich do pyžama. Toto však už dieťa v škôlkarskom veku zvládne aj samé. Menšie deti môžeme nechať robiť to, čo už naozaj dokážu. Napríklad im dajme do dlaní sprchový gél a pozvime ich k tomu, aby si umyli bruško či nôžky. Ak si dieťa samé umýva zuby, mali by sme ich vždy ešte dočistiť – odporúča sa to dokonca až do 12. roka dieťaťa.

Natieranie panvice či plechu olejom – Vymastiť panvicu alebo plech na pečenie olejom zvládne každé dieťa a bude to preň zábava. Podobne to je aj s natieraním mäsa marinádou alebo potretím koláčov rozšľahaným vajíčkom.

Umývanie ovocia a zeleniny – Očistiť napríklad zeleninu do polievky od šupiek môžete spolu s dieťaťom. Malé dieťa nenechávajte samé manipulovať so škrabkou. Môžete držať jeho rúčku, v ktorej má škrabku, a čistiť zeleninu spolu. Umyť ovocie a zeleninu vo vode však už zvládne predškolák aj sám.

Krájanie – Nechceme, aby sa dieťa zranilo, preto mu nedávajme do ruky nôž. Ešte s ním nedokáže zaobchádzať opatrne. Ale keď nám chce pomáhať, ukážme mu, ako sa to robí. Vysvetľujme, ako zeleninu držíme a ako držíme nôž. Môžeme krájať spolu s ním, aby si to dieťa malo možnosť vyskúšať. Nikdy však nenechávajme dieťa pri krájaní bez dozoru.

Čítanie receptu – Ak máme doma malých školákov, samostatnosť detí pri príprave jedla môžeme podporiť aj tým, že im dáme recept a požiadame ich, aby nám ho prečítali. My si podľa neho pripravíme suroviny. Ale ešte lepšie je, keď nám deti pomôžu aj so samotnou prípravou.