Delenie sa o hračky – učiť deti deliť sa alebo rešpektovať keď nechcú?

Autor: Paula

Malé dieťa sa všetkému učí hlavne pozorovaním. Učí sa rozprávať, chodiť, či jesť lyžičkou a vidličkou. Takmer vo všetkom napodobňuje najmä svojich rodičov, s ktorými je v najčastejšom kontakte. Delenie sa o hračky sa dá do určitej miery taktiež naučiť odpozorovaním.

 

Delenie sa o hračky ako prirodzená súčasť života

Azda každá mamička už zažila výkriky svojho dieťaťa „To je moje!“. Najmä na pieskovisku, keď jedno dieťatko vzalo druhému bager, lopatku alebo formičku, s ktorou sa práve hralo. Nie je jednoduché vysvetliť malému dieťaťu, že chlapček či dievčatko si jeho hračku iba požičalo a neskôr mu ju vráti. Malé dieťa si totiž myslí, že keď mu niekto niečo vezme, už to neuvidí. Práve preto sa z pieskoviska často ozýva plač. Každý rodič chce, aby sa jeho dieťa vedelo bez problémov podeliť s hračkami, veď deliť sa je predsa bežné, slušné a správne. Ale… Osvojiť si delenie sa o hračky ako prirodzenú súčasť každodenného života, by si malo dieťa už doma, rodič by mal v tomto začať predovšetkým od seba.

delenie sa o hračky

 

Rodič v úlohe učiteľa

Zamysleli ste sa niekedy nad tým, či sa vlastne so svojim dieťaťom dokážete podeliť? A teraz nejde iba o jedlo. Rodič by si mal uvedomiť, že dieťa ho napodobňuje a v umení deliť sa by mal ísť dieťaťu príkladom práve on. Už aj malé loziace deti treba zasväcovať do toho, že ľudia si bežne niečo požičiavajú, čo sa im následne vráti naspäť. Dieťa je prieskumníkom, všetko je preňho nové a všetko chce skúmať a objaviť, vyskúšať, ako to funguje. Preto by sme mu mali aj my, rodičia, požičiavať naše veci, a to aj také, ktoré sú pre nás cenné.

V strachu, že nám môže dieťa niečo pokaziť, často rodičia zakazujú brať deťom do rúk napríklad svoj mobil, obľúbený zápisník s poznačenými dôležitými dátumami a poznámkami, či sklenenú vázu po babičke. Často dieťaťu niečo zoberieme z ruky so slovami „No no no, to je moje, to nemôžeš chytať“ alebo „To je ockov mobil, nechaj ho na stolíku“ prípadne „Nechaj to, to je chlapčekova lopta“ . Keď sa dieťa denne stretáva s takýmito zákazmi a počúva od svojich najbližších „keď je niečo tvoje, nemôžem si to vziať“, niet divu, že potom tak reaguje aj ono a delenie sa o hračky pre neho nie je prirodzené. Čo s tým?

 

Chceš si to požičať?

Nechajte svoje dieťa, nech si od vás niečo požičia, keď to chce preskúmať. Dôležité je však vysvetliť mu, že je to pre vás cenné, že nechcete, aby sa to pokazilo a že mu to požičiate s tým, že keď si to prezrie, vráti vám to naspäť. Môžete použiť napríklad takúto vetu: „Vidím, že ťa zaujíma táto soška. Je ale z porcelánu, môže sa rozbiť. Požičiam ti ju, ty si ju môžeš prezrieť, ale potom si ju vezmem naspäť“. Rodič síce možno trochu riskuje, že sa soška rozbije, na druhej strane dáva dieťaťu výbornú lekciu. Netreba zabúdať ani na poďakovanie, keď vám dieťa sošku vráti naspäť.

 

Delenie sa o hračky – deti nikdy nenúťme!

Rodičia často od detí vyžadujú niečo, na čo ešte nie sú úplne zrelé. Rovnako, ako dieťatko nikto nedokáže donútiť rozprávať či chodiť, nedonútime ho ani deliť sa o niečo, alebo niečo požičať. Nemali by sme sa na malé dieťa, ktoré nechce požičať druhému svoje hračky, pozerať ako na lakomca. Keď chceme docieliť, aby sa náš synček či dcérka vedeli podeliť s ostatnými s radosťou, mali by sme si v prvom rade uvedomiť, že dieťa nerozmýšľa ako dospelý a aj k schopnosti deliť sa a požičiavať potrebuje dozrieť.

Do veku troch rokov si dieťa uvedomuje hlavne samé seba. Nechápe ešte koncept požičiavania a delenia sa s druhými. Okolitý svet vníma cez seba, je egocentrické (čo ale v žiadnom prípade neznamená, že je cielene sebecké). Dôležité sú preň jeho potreby a to, čo chce ono. Približne vo veku 18 mesiacov začína reagovať nespokojne, ak mu niekto iný niečo vezme, kým dovtedy s tým nemalo problém. Veci okolo seba začne nálepkovať „moje“ a veľmi citlivo vníma každé narušenie tejto jeho „osobnej zóny“. Toto môže rodičov aj zaskočiť, ale buďme pokojní – ide o úplne prirodzený jav, ktorý súvisí s rozvojom detskej osobnosti a vlastnej vôle.

Vo veku asi dvoch rokov si dieťatko uvedomuje, že sú tu aj iní ľudia, ktorí majú svoje vlastné túžby a potreby. Postupne začína chápať, že nie všetky veci okolo neho patria jemu, ale aj niekomu druhému. Dieťa v tomto veku už neberie ostatným hračky z rúk, keď vidí, ako sa s nimi iné deti hrajú. Môže, naopak, začať samé ponúkať druhým čosi, o čom si myslí, že to v danej chvíli potrebujú.

Ako sa hovorí, všetko má svoj čas, a platí to aj pre delenie sa o hračky s ostatnými. Keď dieťaťu doprajeme čas, aby dozrelo aj v tejto oblasti, dočkáme sa úspechu. V predškolskom veku začína byť pre dieťa dôležitý kolektív, rozvíja sa jeho empatia, viac vníma ľudí okolo seba. Do veku približne dvanásť rokov dieťa veľmi rado spolupracuje, sú preň dôležití kamaráti a z podelenia sa a požičiavania sa stáva bežná súčasť každodenného života. Veď si len spomeňte na svoje žiacke časy, ako ste sa podelili s kamarátom v škole o desiatu alebo svoje hračky, pričom radosť bola na obidvoch stranách.

 

Čo môže nútenie spôsobiť?

Pravý opak. Ak deti rodičia nútia deliť sa a požičiavať svoje veci iným deťom skôr, než sú na to vôbec zrelé, dosiahnu akurát tak zvýšenú túžbu dieťaťa vlastniť. Dieťa by nemalo vyrastať s vedomím, že hocikto ho môže kedykoľvek donútiť dať svoje hračky komusi inému. Ak sa to takto deje, u dieťaťa sa umocňuje negatívny pocit z delenia sa, bude mať z toho strach. Môže dokonca začať zhromažďovať a ukrývať svoje hračky alebo iné veci, lebo sa bude báť, aby o ne neprišlo.

 

Ako naučiť dieťa deliť sa

delenie sa o hračky

Ako teda podnietiť štedré správanie sa detí? Máme pre vás pár tipov, ako v dieťati pestovať schopnosť podeliť sa s radosťou.

Požičiavajte a nechajte si požičať

Požičiavajte dieťaťu svoje veci, alebo niekomu inému pred dieťaťom. Ukážete mu tým, aké to je, keď sa s niekým podelíte. Na druhej strane buďte aj vy v pozícii toho, komu sa požičiava. Ak vám vaše dieťa ponúkne napríklad nejakú svoju hračku alebo chrumku, nikdy neodmietnite, ale prijmite to, s čím sa s vami chce dieťa podeliť.

Posmeľte dieťa v požičiavaní

Nenúťte ho, ale môžete ho posmeliť. Napríklad tak, že mu poviete, že ak chce, môže svoju hračku požičať kamarátovi/kamarátke. Nezabudnite ho však ubezpečiť, že chlapec či dievčatko mu hračku určite vráti naspäť, keď sa s ňou pohrá. Zároveň však vždy dohliadnite na to, aby sa mu hračka skutočne vrátila.

Pochváľte ho

Keď vidíte, že vaše dieťa niekomu niečo požičalo, pochváľte ho. Aj vtedy, ak niečo požičia vám. Oceníte tým jeho snahu a dieťa sa bude cítiť užitočné a schopné. Pochvalu predsa máme radi všetci, bez ohľadu na vek.

Rozprávajte sa s ním o požičiavaní

Je veľmi dobré vysvetliť deťom, že v kolektíve si hračky požičiavame a že napríklad na pieskovisku sú aj také hračky, ktoré patria všetkým a môže sa s nimi hrať každý. Vhodné je povedať deťom aj o iných prípadoch, kedy si ľudia medzi sebou pomáhajú tým, že sa delia o svoje veci a že si ich navzájom požičiavajú.

Striedajte

Aby sa deti nenaťahovali o jednu hračku, môžete zariadiť, že sa pri nej budú striedať. Raz sa s ňou pohrá jeden, potom druhý. Je však dôležité nenechať dieťa dlho čakať, kým sa zahrá iné dieťa. Zo začiatku by malo ísť asi o dve minúty, pretože malé dieťa nevydrží dlho čakať. Takýmto striedaním sa dieťa naučí, že hračka sa k nemu vráti. Ako rodič však dbajte na to, aby sa deti striedali spravodlivo.

Delenie sa o hračky – rešpektujte detské NIE

Ak vaše dieťa v danej chvíli jednoducho nechce niekomu niečo požičať, rešpektujte to. Veď ani my dospelí sa nedelíme úplne so všetkým a s kýmkoľvek. Vyjadrite dieťaťu porozumenie a nenaliehajte naňho. Môžete ho požiadať neskôr.

Pridať komentár

Mohlo by sa ti páčiť