Keď sa človek rozhoduje pre kúpu domáceho miláčika, musí si v prvom rade položiť otázku, či bude mať dostatok času venovať sa zvieratku. Nejde predsa o žiadnu hračku, ktorú odložíme do skrine, keď nás prestane baviť. O to viac sa otázka času týka rodičov, ktorých už na plný úväzok zamestnáva dieťa. A čo deti a domáci miláčikovia? Ako budú spolu vychádzať?
Iná situácia nastáva v prípade, že sa dieťa narodí do rodiny, kde už domáci miláčik je. Dieťa tým získava chlpatého staršieho súrodenca a ruka v ruke s tým tiež úžasnú možnosť vyrastať v kontakte s prírodou. V takejto situácii je rodič ten, ktorý musí zabezpečiť, aby zvieratko netrpelo nedostatkom starostlivosti, keďže takmer všetok čas vyplní novorodenec. Či už ste v prvej alebo v druhej spomenutej situácii, faktom je, že súžitie detí a zvierat si užijete. Naplno.
Pred kúpou sa veľa pýtajte – A to najmä samého seba
Deti a domáci miláčikovia spolu vychádzajú výborne. Hrajú sa, mojkajú a zažívajú spolu kopec zábavy. Avšak na druhej strane stojí starostlivosť, ktorú je potrebné zabezpečiť. O zvieratko sa treba starať, treba ho kŕmiť, brať na prechádzky, upratovať okolo neho a v neposlednom rade vám uberie zo slobody, keďže nemôžete len tak odcestovať a nechať ho doma. Bude ho treba vziať so sebou alebo mu zabezpečiť „opatrovanie“. Zvládneme to? Budeme mať dostatok času? Môžeme si zvieratko dovoliť vzhľadom na náš rodinný rozpočet? Máme vhodné bytové podmienky pre chov zvieratka? Najmä tieto otázky by si mala položiť každá rodina, ktorá sa chce rozrásť o chlpatého člena.
Aj malé deti sa o zvieratko môžu starať
Väčšinu zodpovednosti vo vzťahu k domácemu miláčikovi na seba preberajú rodičia, najmä ak sú deti ešte príliš malé. Ako však dieťa rastie, mala by rásť aj jeho účasť na starostlivosti o domáceho miláčika – podľa toho, čo zvládne urobiť aj ono samo. Spočiatku môže ísť napríklad o kŕmenie. Nasypať rybičkám do akvária potravu z pripravenej dózy zvládne aj malé dieťa, prípadne dosypať škrečkovi do misky krmivo, naliať psíkovi čistú vodu či učesať ho. Staršie deti zvládnu zvieratko vziať samy aj na prechádzku, čo určite ocení nejeden rodič. Úlohy dieťaťu rozdeľujeme postupne, aby si zachovalo láskavý prístup k svojmu zvieraciemu kamošovi a aby nemalo pocit, že ho zahlcujeme povinnosťami.
Domáci miláčikovia učia deti zodpovednosti
A nielen to. Tým, že sa dieťa stará o svojho domáceho miláčika, získava pocit osobnej zodpovednosti, čo vedie tiež k posilneniu vlastnej sebaúcty. Dieťa je rado, keď môže priložiť ruku k dielu a teší sa, že niečo zvládlo aj ono samo. Zároveň sa cez starostlivosť o zvieratko posilňuje vzájomná dôvera rodičov a detí. Dieťa sa učí byť tiež empatické. V neposlednom rade majú domáci miláčikovia pozitívny vplyv aj na fyzické zdravie a neraz majú práve vďaka zvieratkám deti denne „na programe“ aj pohyb. Zvieratká, najmä psy a mačky, potrebujú pohyb na čerstvom vzduchu, a to v každom počasí. Dôležitá je pre nich tiež hra, behanie, skákanie a podobne. Deti majú teda pri domácich zvieratkách o zábavné cvičenie postarané.
Domáci miláčikovia prospievajú detskému vývinu
Je všeobecne známe, že pre deti je prospešné, ak spolu s nimi žije v domácnosti aj zvieratko. Najčastejšími zvieracími obyvateľmi slovenských domácností sú psy a mačky, nasledujú škrečky, morské prasiatka, zajačiky a iné hlodavce, papagáje, rybičky, korytnačky a plazy.
Štúdia britských vedcov z roku 2017 publikovaná v Journal of Applied Developmental Psychology poukazuje na významnú spojitosť medzi starostlivosťou o zvieratko a spokojným životom detí. Hoci domáce zvieratká nikdy nemôžu plnohodnotne nahradiť skutočného súrodenca, dokážu veľmi dobre zaplniť prázdne miesto v detskom srdiečku, ktoré súrodenec pokryť nevie. Psíkovia, mačky a ďalšie zvieratká totiž ovplyvňujú celkovú pohodu a spokojnosť dieťaťa. Deti sa so zvieratkami rozprávajú a často im zverujú i svoje tajomstvá, napríklad aj v prípadoch, keď ich niečo trápi.
Deti, ktoré sa zúčastnili výskumu, dokonca tvrdili, že majú so zvieratkom (predovšetkým išlo o psov) lepší vzťah ako so svojím súrodencom, a teda tiež menej konfliktov. Toto tvrdenie, samozrejme, nemožno hodnotiť ako objektívne, keďže deti sa so súrodencami často hádajú a hašteria. Výskum sa zameral hlavne na to, akú hodnotu majú zvieratká pre deti. Ukázalo sa, že domáci miláčikovia pozitívne ovplyvňujú vývin detí a dokonca zmierňujú úzkosť a stres. Dieťa vo svojom zvieratku vidí oporu, čo má následne vplyv na celkovú psychickú pohodu. Deti sú k svojim zvieratkám otvorené, ľúbia ich a už len tento pocit vzájomnej lásky ich napĺňa šťastím.
A čo nevýhody zvieratka v domácnosti?
Každá minca má dve strany a platí to aj v prípade chovu domáceho miláčika. Hoci benefitov je mnoho, nájdu sa aj určité riziká. Ide najmä o rozličné zdravotné a hygienické riziká, keďže deti, a predovšetkým tie najmenšie, ešte nemajú dostatočne vybudovanú imunitu a zároveň nemajú na zreteli dôležitosť určitých hygienických zásad pri kontakte so zvieratkom.
Všadeprítomné chlpy
Čo sa týka zvierat v domácnosti, mamičky by sme mohli rozdeliť do dvoch skupín: Kým niektoré mamičky dávajú obrovský pozor, aby ich dieťatko bolo vždy mimo dosah zvieracích chlpov, iné to neriešia a pokojne nechajú dieťa ležať napríklad aj v psom pelechu. Tie „opatrnejšie“ mamičky sú však vo väčšine prípadov ženy, ktoré doma zvieratko nemajú, skrátka nepatria medzi nadšencov domácich miláčikov. Veď, povedzme si úprimne, keď už doma zvieratko máme, považujeme ho za člena rodiny, a tak nám neprekáža, keď je s ním dieťatko v kontakte. Hovorí sa, že kontaktom so zvieratami si dieťa buduje nielen pozitívny vzťah a silné puto, ale tiež lepšiu imunitu. Samozrejme, žiadny extrém nie je dobrý, preto by aj benevolentní rodičia mali v súvislosti s domácimi miláčikmi dbať na dostatočnú hygienu svojich detí.
Na čo si dávať pozor?
Malé dieťa ešte nerozumie významu osobnej hygieny a nie je dostatočne zrelé na to, aby pochopilo, že niektoré veci robiť nesmie, pretože nie sú bezpečné. Napríklad vkladanie psích granúl a hračiek do úst. Najmä rodičia loziacich detí by mali dávať pozor, kam ich zvedavé ratolesti strkajú svoje rúčky. Zvieratká totiž môžu byť aj nositeľmi určitých parazitov. Rodičia preto musia dohliadnuť na to, aby si dieťa po kontakte so zvieratkom umylo ruky.
Najmä majitelia psov by mali dbať o správnu starostlivosť a hygienu svojich domácich miláčikov. Predovšetkým čo sa týka pravidelného očkovania a odčervovania. Psíkov veterinár spravidla očkuje raz ročne, odčervovať ich však treba približne každé tri mesiace. Tabletky proti vnútorným parazitom môžu byť podávané aj doma, sú dostupné nielen na veterine, ale aj v lekárni či na internete. Rodičia musia zabezpečiť, aby všetky tieto prostriedky pre psov mali doma uložené mimo dosahu detských rúk.
