Ako bolo v škole a škôlke? Tipy na otázky, ktoré nám prezradia viac

Určite to poznáte. Spýtate sa: „Ako bolo v škole?“ Dieťa odpovie: „Dobre“. A tým je konverzácia o školských či škôlkarských aktivitách vybavená. Ak sa chcete o svojich deťoch dozvedieť viac, skúste sa opýtať inak.

 

Ako bolo v škole? Alebo prečo táto otázka nikam nevedie

Je prirodzené, že my rodičia chceme po celom dni strávenom mimo svojich detí vedieť, ako sa počas dňa mali. Zaujímame sa o to, čo robili a čím si vypĺňali deň. Sme zvedaví, čo zažili a či sa im náhodou niečo nestalo. Lenže málokedy sa skutočne aj niečo dozvieme. Na otázku: „Ako bolo v škole?“ prichádza takmer vždy jednoslovná odpoveď: „Dobre“. A je vybavené. Všetky zážitky, o ktorých chceme vedieť viac, deti zaobalia do vety: „Nepamätám si“. A tak sme tam, kde sme boli.

O našich deťoch nám často povie viac Edupage, než samotné deti. Viete však o tom, že aj otázku treba vedieť položiť správne? Keď do otázky vložíme skutočný záujem o dieťa a aj trošku kreativity, nebudeme musieť z detí ťahať informácie „ako z chlpatej deky“. Sami nám s nadšením svoj deň opíšu.

Dieťa potrebuje cítiť skutočný záujem zo strany svojho rodiča. Ruku na srdce, často sme vyťažení prácou a po celom tom pracovnom zhone sa detí pýtame, ako sa v škole či škôlke mali „len tak“ akoby zo zvyku. A ani nám vlastne neprekáža, že nám dieťa neodpovie. Vezmeme tašku či ruksak zo skrinky, zhasneme svetlo v šatni a odchádzame domov. Začneme sa baviť o ďalšom programe, ktorý máme pred sebou, alebo ideme všetci spolu na nákup do potravín. A na prežitý deň sa už zabudne.

Tipy, ako sa lepšie spýtať dieťaťa Ako bolo v škole

Nie vždy vieme vymyslieť spôsob, akým sa detí pýtať tak, aby sme dostali odpoveď, ktorá obsahuje aj viac slov, než iba dobre alebo neviem. Komunikácia medzi rodičmi a deťmi je však dôležitá, a preto pre vás máme zopár inšpirácií a tipov, ako klásť otázky kreatívnejšie a možno aj zábavnejšie.

1. Pýtajme sa detailnejšie a buďme konkrétni

Keď sa dieťaťa opýtame, ako bolo v škole alebo v škôlke, a ono nám odpovie strohým „dobre“, nemusíme sa diviť, veď v podstate nám na našu otázku odpovedalo úplne adekvátne. Ak však chceme o dni, ktorý má náš syn či dcéra za sebou, vedieť viac, potrebujeme sa ho opýtať inak – detailnejšie a konkrétnejšie.

Napríklad keď vieme, že v škole mali výtvarnú výchovu, môžeme sa spýtať: Kreslili ste dnes zelenou farbou? Čo nakreslil spolužiak vedľa teba? Robili ste dnes na matematike sčítacie domčeky alebo ste počítali pyramídky? A podobne. Takto položená otázka vedie dieťa k tomu, aby nám opísalo svoju činnosť. A ono to väčšinou urobí naozaj rado, pretože z nás pocíti skutočný záujem.

 

 

2. Chcete vedieť, ako bolo v škole? Počkajte 

Ak máte doma prváčika, je pochopiteľné, že sa o jeho dni v škole chcete dozvedieť všetko. Nie je však vhodné zasypať dieťa otázkami, len čo poň prídeme. Prváci toho majú naozaj veľa, nástup do školy je pre nich obrovská zmena. Musia si zvyknúť na nové prostredie, nových ľudí okolo seba, na nový spôsob, akým to v škole funguje, na povinnosti… Odrazu akoby trochu dospeli. Niet divu, že keď po celom dni konečne príde mama alebo otec, dieťa chce „vypnúť“, hrať sa a oddýchnuť si v bezpečnom a dobre známom prostredí. Naše otázky teda najskôr posuňme kdesi do úzadia a počkajme. Nezasypme nimi dieťa hneď po tom, ako ho vyzdvihneme z družiny. O tom, ako bolo v škole, sa môžeme porozprávať po pár minútach, keď sa dieťa napríklad chvíľu zahrá na ihrisku, alebo keď spapá maškrtu, ktorú sme mu priniesli. Niekedy sa aj deti samé od seba rozrozprávajú.

Keď sa s dieťaťom stretneme, jednoducho ho objímme a povedzme mu, že sme radi, že ho opäť vidíme a že sme naňho cez deň mysleli.

3. Povedzme o sebe a dieťa sa pridá

Skúste namiesto toho, že na dieťa vychrlíte otázky, začať hovoriť o sebe. O tom, čo ste počas dňa zažili vy. Áno, môžete to aj trošku prikrášliť, aby ste dieťa zaujali 🙂 Keď začnete vetu: Vieš čo? Dnes sa mi stala taká smiešna príhoda, že … Dieťa určite nastraží uši a potom vám aj samé rozpovie, čo smiešne zažilo v škole počas dňa.

4. Počúvajme

Niekedy si stačí uvedomiť, že rozhovor nie je iba o rozprávaní, ale aj o počúvaní. Neskáčme nášmu školákovi do reči a nebuďme ako nedočkaví detektívi. Často zisťujeme veci, ktoré vlastne ani nepotrebujeme vedieť. Napríklad o čom si čítali, čo kreslili a vyrábali. Počúvajme, čo nám chce dieťa povedať. Možno sa dozvieme viac o tom, akých má kamarátov a o čom sa s nimi rozprávalo. Že Miško má doma psíka a že Tamarkinej maminke sa včera narodilo druhé bábätko. Dieťa sa, rovnako ako my dospelí, rado zdieľa s informáciami, ktoré ho cez deň zaujali a ktoré sú preň dôležité. A na tom môžeme stavať.

Ako bolo v škole? Dá sa to zistiť aj inak

Nemusíte dieťa podrobovať výsluchu zakaždým, keď ho vyzdvihnete. Asi by to nebolo príjemné ani pre vás, ani pre syna či dcéru. Ale aby ste sa predsa len čosi dozvedeli, môžete si v rodine zaviesť zvyk rozhovorov napríklad pri večeri alebo pri hre doma pred kúpaním a uložením sa na spánok. Stačí, keď nám dieťa pomyselne otvorí dvere a vovedie nás do jedného zážitku, ktorým počas dňa žilo. A ako to zistiť? Správnymi otázkami, ktoré môžu fungovať ako odrazový mostík k príjemnému rozhovoru. Vzájomným rozprávaním si zároveň budujeme aj náš vzťah.

Môžete sa inšpirovať aj týmito otázkami. Samozrejme, nepýtajte sa ich naraz 🙂  Vyberte si jednu – dve a použite ich v čase, keď je dieťa v pohode a dobrej nálade.