Besiedky ku Dňu matiek, koncert hudobných nástrojov, vianočné besiedky. Život škôlkarov a školákov so sebou prináša aj mnoho vystúpení pred rodičmi. My sa tešíme, že uvidíme, čo si deti nacvičili, deti však môžu prežívať strach. Tréma u detí je úplne normálna. Dá sa však zvládnuť. Posmeľme deti a ukážme im, ako zahnať obavy do kúta a užiť si vystúpenie naplno.
Tréma u detí
Niekto má viac odvahy, iný sa strachuje. Každý z nás má z času na čas z niečoho obavy. Strach z verejných vystúpení neobchádza ani nás dospelých. Keď máme predstúpiť pred ľudí a predniesť napríklad príhovor na svadbe či oslave, pociťujeme nervozitu, potia sa nám dlane, alebo nám rýchlejšie búši srdce. Tréma u detí je preto tiež prirodzeným javom. Niekedy máme tendenciu mávnuť nad ňou rukou a so slovami „to zvládneš“ odovzdať dieťa pani učiteľke a sadnúť si na pripravené miesto v triede. Ako teda deťom ukázať, že aj s vlastným strachom sa dá pracovať tak, aby bolo vystúpenie aj pre ne samé pekným zážitkom?
Ja tam nejdem…
Možno ste to zažili aj vy. Prídete v stanovenom čase do triedy svojho dieťaťa, v ktorej sa už o chvíľu začne besiedka. Ešte chcete dieťa prezliecť, alebo sa s ním zvítať. Dieťa vtom začne plakať alebo sa hnevať a rázne odmieta urobiť krok naspäť do triedy. Nie je to preto, že vzdoruje a tvrdohlavo už chce odísť domov. Niekde v kútiku svojej duše sa na besiedku teší. Prečo teda tak vystrája? Bojí sa. Malý škôlkar odrazu cíti záplavu rôznych emócií – hanba, strach a obavy, neistota z množstva neznámych ľudí, ktorí odrazu zaplnili triedu. Tejto zmesi pocitov nerozumie a nevie s ňou naložiť tak, aby sa cítilo v pohode. Jednoducho je v strese. A keď už konečne uvidí svojho rodiča, pocíti to dobre známe bezpečie. A tak sa prejaví navonok v podobe kriku a plaču.
Sú extrovertnejšie deti, ktoré sa rady predvádzajú, a tie zrejme nezvyknú takto „vystrájať“. A potom sú utiahnutejšie detičky, ktoré treba trošku postrčiť. Keď sa naladíme na ich vlnu, všetko sa dá pekne zvládnuť. Čo teda robiť, aby tréma u detí odišla z triedy preč?
Tréma u detí a ako ju poraziť
V prvom rade si treba uvedomiť, že je dôležité zachovať si chladnú hlavu a pokoj. Keď budeme na dieťa zvyšovať hlas a nútiť ho, pravdepodobne sa neupokojí a bude sa báť ešte viac. Položme si otázku: Čo k detstvu neodmysliteľne patrí? Smiech. Skúsme teda celú situáciu otočiť na srandu.
1. Uznajte deťom pocity a pomenujte ich
Tréma u detí sa vyskytuje rovnako, ako u nás dospelých. Povedzme teda deťom, že ju aj my poznáme. Pomenujme pocity, ktoré dieťa prežíva. Strach, úzkosť, neistota… Dieťaťu to pomôže zorientovať sa v tom, čo cíti. Uznajte mu tieto jeho pocity a prejavte mu pochopenie. Dieťa tak zistí, že mu rozumiete, že ste tu s ním a že ste na jeho strane. Je dobré, keď sa podobne s dieťaťom rozprávate o pocitoch aj bežne doma.
2. Predýchajte to spolu
Na zvládnutie trémy môžete použiť aj krátke dychové cvičenie. Hlboký nádych a výdych, viackrát za sebou. Môžete potom spoločne zo seba aj striasť obavy, čo je pre deti zábavou – traste rukami, nohami alebo aj celým telom. Dieťa sa uvoľní a aj rozosmeje.
3. Dodanie odvahy – Povedzte mu o svojich vystúpeniach
Každý z nás má lepší pocit, keď vie, že nie je sám, ale že jeho pocity s ním zdieľa aj niekto ďalší. Toto vedomie nám dodáva odvahu. Ubezpečte vaše dieťa, že si básničku a pesničku dobre nacvičilo a že to všetko zvládne. Ak sa bojí, že sa pomýli, povedzte mu, že to vôbec nikomu nevadí a je to normálne, pretože každý robí chyby.
Deťom veľmi pomáha, keď im rozprávame o svojich besiedkach. Ak si ich nepamätáme, tak skrátka trošku fantazírujme. Môžeme povedať: „Aj ja som v škôlke mala besiedku. Trošku som sa bála, tak ako teraz ty. Ale spolu s kamarátmi sme to zvládli. Zvládneš to aj ty“. Ak máte fotku zo svojho vystúpenia v detstve, bude to super dôkaz o tom, že besiedky sú vlastne niečo príjemné a krásne. Ukážte ju deťom ešte doma pred odchodom do škôlky.
Filiálna terapia – Keď dieťa vyjadruje svoje pocity prostredníctvom hry
4. Besiedka len pre mamu a ocka
Navrhnite dieťaťu, ktoré sa ostýcha predstúpiť pred ostatných rodičov, aby sa pozeralo iba na vás. Ostatní v triede akože nie sú. Ste tam iba vy a vaše dieťa, ktoré vám povie naučenú básničku alebo zaspieva pesničku. Ak nemáte voľné miesto niekde vpredu, môžete sa postaviť dozadu triedy. Dieťa sa tak bude môcť pozerať priamo na vás – s pohľadom vyššie, než sedia ostatní rodičia. Usmievajte sa naňho, prípadne môžete otvárať ústa a v duchu rozprávať básničku spolu s ním.
5. Spomienka na niečo smiešne
Určite máte s deťmi kopec vtipných zážitkov. Môžete dieťaťu vybaviť jeden z nich a tesne pred besiedkou sa na ňom spoločne zasmiať. Povedzte mu, nech na to myslí aj keď bude stáť pred rodičmi.
6. Pozeraj sa dozadu
Je to podobné, ako keď sa dieťa díva na svojich rodičov a iných si nevšíma. Ak nemôžete stáť vzadu, môže sa dieťa zahľadieť na nejaký predmet na konci triedy za rodičmi, prípadne na obrázok na stene. Aj toto mu môže pomôcť odosobniť sa od pocitu, že sa naňho všetci pozerajú.
A čo bude po záverečnom potlesku?
Keď sa besiedka či koncert skončí, povedzte dieťaťu, že ste naňho hrdí a že sa vám vystúpenie veľmi páčilo. Môžete to ísť spolu osláviť niečím, čo má vaše dieťa rado. Či už to bude návšteva cukrárne, hra na ihrisku, alebo spoločná tvorivá aktivita. Čas, ktorý mu po besiedke venujete, bude tou najlepšou odmenou.
