Pochádza zo Zvolena, vyštudovala žurnalistiku, venovala sa aj marketingu a úplne sa našla v materstve. Dominika Farkašová je mamou dvoch malých detí, ktorá rada tvorí, kreslí a ilustruje. Nedávno vydala tzv. picture book – obrázkovú knihu Lotkino vtáčatko. Porozprávala nám o tom, ako kniha vznikala, v čom je špecifická, aké hodnoty deťom odovzdáva, ale aj o svojej ceste materstvom.
Dominika, v súčasnosti si dvojnásobnou maminou. Aký bol tvoj študijný a pracovný život predtým, než prišli deti?
Bakalárske štúdium som absolvovala v odbore Literárna komunikácia a knižnice na Univerzite Komenského v Bratislave. Potom som si dala rok pauzu od štúdia, aby som zistila, čo vlastne v živote chcem a akým smerom sa chcem uberať. Vždy som sa pohrávala s myšlienkou žurnalistiky, investigatívy, politiky a marketingu. V tomto smere bola v tom čase najlepšia asi Katolícka univerzita v Ružomberku, a tak som sa rozhodla pre ňu. A som veľmi rada, že sa vtedy rozhodla aj ona pre mňa. Toto štúdium mi prinieslo nielen všeobecný prehľad a nádherné roky medzi naozajstnými kapacitami v profesijnom i v ľudskom ohľade, ale aj manžela, ktorý bol mojím spolužiakom. Po škole som pracovala na rôznych marketingových a produkčných pozíciách.
Si mamou dvoch malých detičiek, päťročnej Tamarky a dvojročného Gregora. Ako si spomínaš na svoje materské začiatky? Bola to pre teba veľká zmena?
Myslím, že materstvo a rodičovstvo všeobecne je asi veľká zmena v živote každého človeka. Spomínam si však na to, že bolo pre mňa fakt zvláštne, ako prirodzene mi to celé pripadalo. Akoby Tamarka bola s nami odjakživa. A rovnako to bolo aj s Gregorom. Aj s manželom Dominikom sme sa deti vždy snažili vedome brať ako dar, ktorý nám bol zverený a o ktorý sa mame s láskou a pozornosťou starať. Myslím, že toto nastavenie nám pomohlo ľahšie prežiť prebdené noci a obdobie zúbkov a tak. Zároveň ale musím povedať, že pri Tamarke, ako pri našom prvom dieťatku, som bola veľmi úzkostlivá. Pri Gregorovi sme už profi rodičia, a tak veci berieme ľahšie.
Aké je to pre teba byť mamou? V čom je to náročné a čo si, naopak, užívaš?
Ja som sa v tom našla. Naozaj. Veľmi sa mi páči sledovať, ako postupne začínajú vstupovať so svojej identity, ako začínajú prejavovať osobnosť. Zároveň je niekedy veľmi pokorujúce uvedomiť si, aká veľká zodpovednosť nám bola s týmito svoja malkáčmi zverená. Najmä v dnešnom svete, kde je všetko relatívne, každý má svoju pravdu a hodnoty sú prežitkom minulosti. Keď sa nachádzam v nejakej náročnej situácii so svojimi deťmi, uvedomím si, že výchova možno nezačína napomínaním a karhaním, ale budovaním a hľadaním cností v sebe ako v rodičoch, ktoré dieťa potom vidí, žije s nimi a skrz život v rodine v nich rastie aj ono. A to je niekedy oveľa ťažšie. Pretože v prvom rade musíme odhaliť svoje slabosti a nedostatky, aby sme ich mohli začať opravovať a rásť v cnosti.
Máš vo svojom manželovi oporu a pomoc? Aký je Dominik otec?
Mám. Dominik je pre mňa a pre našu rodinu veľkým darom. Mňa osobne učí veľkej ochote a pragmatickosti a praktickej láske k blížnym. Ak ho poprosíte o pomoc, nepovie vám nie. Aj keď sa mu nechce. Myslím, že toto ho naučila jeho rodina, bratia a rodičia, ktorí držia spolu. Verím, že keď naše deti vidia, s akou úctou k sebe pristupujeme, a že on je hlava rodiny, majú v rodine bezpečné miesto a istotu.
Vieš si popri deťoch nájsť čas pre seba? Čomu sa vtedy venuješ?
Popravde, necítim sa veľmi dobre, keď mám odísť z domu bez detí, kvôli nejakým svojim veciam. Ale keď sa napríklad hrajú alebo spia, vtedy mám čas pre seba. Vtedy ilustrujem, pracujem na zákazkách. To je moja psychohygiena.
Ako si sa dostala ku kresleniu? Vždy si rada kreslila?
Myslím, že áno. Vždy som rada tvorila. Keď sme boli deti, vtedy medzi dievčatami veľmi frčali Polly Pocket – malé zatváracie domčeky s malinkým nábytkom a bábikami. Keďže sme však doma nemali peniažkov nazvyš, rozhodla som sa hračku si vyrobiť. So sestrou sme si vyrobili domčeky a bábiky z papiera. V domčekoch boli záhrady a vyvýšené záhony, postele a stoly, na ktoré si bábiky mohli sadnúť. A hrali sme sa s tým celé leto. Doteraz si na to pamätám.
Takže si sa venovala aj iným oblastiam, ako len kresleniu.
Chodila som aj na tanečnú, hudobnú a výtvarnú výchovu. Mám pocit, že sme ako deti mali privilégium umelecky stimulujúceho prostredia. Otec vždy niečo vonku majstroval, vyrábal a nám dovolil brať si odrezky z dreva, tavné lepidlo, vŕtačku a vlastne hocičo a zabávať sa, vyrábať si veci. Mamka mi zasa v robote ochotne prepisovala moje básničky na písacom stroji a potom ich spojila, aby som ich mala akože v knihe. Hoci sme nemali všetky hračky, ktoré boli v tom čase „in“, mali sme prístup k nástrojom na tvorbu, mohli sme slobodne tvoriť, skúmať, vyrábať, poprosiť o pomoc rodičov, a to nás motivovalo k tvorbe v rôznych formách.
Ako rodičia máme povinnosť naučiť deti, že dobrý život je život žitý pre druhých.
Ilustrovala si už viackrát pohľadnice s vianočnou tematikou. Čo všetko už vzišlo z tvojej tvorby?
Áno, už niekoľko rokov vždy na Vianoce pripravím nejaké pohľadnice. Minulý rok som sa inšpirovala slovenskou ľudovosťou a myslím, že z toho vyšli celkom pekné ilustrácie. Tiež som spravila veľkonočné pohľadnice. A vlastne všetky ilustrácie, ktoré spravím, sú dostupné ako printy či pohľadnice na mojom Instagrame a v mojom obchodíku na Sashe. Robím tiež personalizované ilustrácie . To znamená, že ak má niekto záujem o ilustráciu na mieru napríklad na pozvánku, oznámenie, alebo rodinný portrét, kreslím aj to. Nedávno som spravila pamätné listy k sviatosti Krstu a Eucharistie. Obrovskú radosť mám z ilustrácií na bookletu k hudobno-dramatickému CD Príbehy jedného kráľovstva a asi najväčšia vec zatiaľ je obrázková kniha Lotkino vtáčatko, ktorá vyšla v apríli 2023.
Ilustrácie Dominiky Farkašovej
Kde sa môžu ľudia stretnúť s tvojimi kresbami? Mala si už aj výstavu?
Výstavu zatiaľ len plánujem. Bolo by to krásne. Uvidíme, čo prinesú najbližšie mesiace. Moje ilustrácie môžu zatiaľ ľudia vidieť napríklad v kaviarni The C Café v Trebišove, pre nich som kreslila príchute zmrzlín a koláčiky. Tiež som robila logá pre niekoľko firiem. V roku 2021 som robila ilustráciu do vianočnej kampane Rádia Expres – Najkrajší zvuk Vianoc. Na jar 2023 som kreslila etiketu pre Rosé Frizzanté od Víno Chvostek v Rači, tiež som robila nejaký merch pre The Beautiful Knitters v Londýne.
Ako sa v tebe zrodil nápad napísať/ ilustrovať knihu?
Ono to išlo veľmi prirodzene. Dlhšie som sa pohrávala s tou myšlienkou, ale akosi neprišiel ten správny nápad. Jedného dňa mi pri vykladaní umývačky napadol príbeh o dievčatku, ktoré zachráni vtáčika, spriatelia sa, no potom si uvedomí, že vtáčatko patrí do prírody a keď je už zdravé, je správne pustiť ho. Aj keď je to ťažké. Asi sa mi v hlave do detskej reči pretransformovalo všetko, čo sme vtedy vo vzťahu k výchove prežívali. Čoraz viac sme boli konfrontovaní zo strany spoločnosti a médií, že zmyslom života je hľadať svoje šťastie. Aj za cenu šťastia svojho suseda, svojho brata. Vytráca sa koncept obety pre druhého, koncept súcitu. Úplne to ide proti myšlienke kresťanstva, proti základným hodnotám, a to sme pre deti nechceli.
Zo života mamy – keď matka na ihrisku agresívne kričí na cudzie dieťa
Aké je posolstvo knihy Lotkino vtáčatko? Čo chceš prostredníctvom nej odovzdať svojim malým, ale i veľkým čitateľom?
Napriek tomu, že si Lotka túžila nechať vtáčika aj keď sa už zotavil, uvedomila si, že to nie je miesto, kam patrí. A tak spravila sebazápor a pre dobro vtáčika ho pustila späť do prírody. Koniec koncov tým napokon vyhrala, pretože ak by si vtáčika nechala, mala by doma smutnú a neveselú bytosť. Keď ho však pustila, chodil ju vtáčik navštevovať nielen sám, ale aj s ďalšími vtáčatkami. A tak získala aj viacej priateľov. Podľa mňa je dôležité, ba dokonca ako rodičia máme povinnosť naučiť deti, že dobrý život je život žitý pre druhých. Viem, pre malé deti je to ťažký koncept, a preto som vďačná, že mi napadol príbeh o Lotke.
Je to tvoja prvá publikácia?
Pred Lotkiným vtáčatkom som spolupracovala ešte na hudobno-dramatickom CD Príbehy jedného Kráľovstva.
Aká bola cesta za vznikom knižky? S manželom ste hľadali podporu pre vydanie knihy, čo sa nakoniec aj podarilo.
Áno, knihu som mohla vydať vďaka crowdfundingovej kampani na Startlab.sk. Obrázkové knihy pre deti – picture booky sa na našom knižnom trhu správajú trochu špecificky. Na ich výrobu je potrebných viac zdrojov ako na výrobu povedzme beletristickej literatúry. Bavíme sa o špeciálnych papieroch vhodných na denný kontakt s malým dieťaťom a zároveň to musí byť materiál, na ktorom pekne vyniknú farby. Tiež ide zvyčajne o väčší formát a aj obálka má špeciálnejšie nároky. V mojom prípade zasiahla do situácie ešte aj inflácia na konci roka 2022 a na začiatku 2023, kvôli ktorej sa zvýšila cena energií, pohonných hmôt, a tým aj výroby. Zo strany vydavateľstiev mi teda odporučili crowdfunding. A tak som to skúsila. Bol to mesiac – zaberák. Vážne! Snažili sme sa dostať informácie o kampani a knihe medzi čo najviac ľudí.
Zrejme to bola tvoja prvá skúsenosť s niečím takým. Čo ti to dalo?
S odstupom času celú tú situáciu ohľadom vydania knihy vnímam ako jeden veľký dar a požehnanie. Získala som skúsenosti, ktoré by som inou cestou vydania nezískala, dozvedela som sa o úžasných ľuďoch, ktorým sa moja práca páči a s ktorými sa vzájomne môžeme podporovať. Vďaka kampani sa mi navyše naskytli aj ďalšie spolupráce a pracovné príležitosti.
Kniha je teda na svete. Ako a kde sa k nej môžu ľudia dostať?
Áno, kniha je už vonku. Záujemcovia si ju môžu kúpiť v známych sieťach kníhkupectiev a tiež na mojom Sashe.sk, kde je na ňu s kódom LOTKA30 zľava 30%. Ak niekto preferuje čítačky a čítanie kníh v digitálnej podobe, k dispozícii je aj e-kniha.
