INŠPIRATÍVNA MAMA – Danielka Maťuchová

Autor: spokojná mama

Je nám cťou, predstaviť vám ďalšiu inšpiratívnu mamičku, ktorú životné udalosti priviedli k mimoriadne špecifickému povolaniu, prostredníctvom ktorého denne pomáha. Z účtovníčky a auditorky, pracujúcej na Daňovom riaditeľstve SR sa stala učiteľka Batesovej metódy prirodzeného zlepšenia zraku, autorka kníh, ktoré pomáhajú zlepšiť zrak a zakladateľka centra Provitalis, poskytujúceho služby zrakového vzdelávania. Zoznámte sa, toto je Danielka Maťuchová.

 

Danielka, je nám jasné, že si tento príbeh rozprávala už mnohokrát. Napriek tomu by sme ťa chceli poprosiť o priblíženie udalostí, ktoré ťa vo veku 40 rokov a popri dvoch malých deťoch priviedli na College of Vision Education v Anglicku, so zameraním na štúdium Batesovej metódy prirodzeného zlepšenia zraku. 

Keď sa mi v júli 2008 narodil syn 3 mesiace pred plánovaným termínom, vedela som, že to nebude jednoduché, ale až čas ukázal, aké neuveriteľne ťažké to v skutočnosti bolo a stále je. Množstvo diagnóz nás prinútilo hľadať alternatívne metódy a terapie a cestovať za nimi nielen po Slovensku, ale i do zahraničia.

V súvislosti s jeho vážne poškodeným zrakom som sa pri hľadaní dostala až k Meirovi Schneiderovi, americkému terapeutovi ukrajinského pôvodu, ktorý sa narodil slepý a praktizovaním techník Batesovej metódy dosiahol 70% normálneho zraku. Dokonca získal vodičský preukaz. Dnes vedie kurzy prirodzeného zlepšenia zraku po celom svete.

V roku 2010 som sa s ním stretla osobne na konferencii venovanej holistickému prístupu pri zlepšovaní zraku detí neďaleko Londýna. Na Slovensku v tej dobe nebol nik, kto by sa podobnej problematike venoval. Vedela som, že v Anglicku funguje College of Vision Education, kde sa školia budúci učitelia Batesovej metódy. Neodvážila som sa  však manželovi navrhnúť, že by som šla študovať do zahraničia a jeho nechala doma s 5-ročnou dcérou a 4-ročným ťažko postihnutým synom.  Zrejme nejako podvedome cítil, o čom premýšľam, pretože mi povedal: “Choď. Nie je tu nik, kto by to robil. Budeš prvá.”
A tak som šla.

Malý Mikuláško – Syn Danielky Maťuchovej v inkubátore

 

Povieš nám niečo bližšie o tomto tvojom štúdiu?

Vždy som obdivovala ženy, ktoré dokázali študovať popri materskej dovolenke. Mala som pocit, že ja by som toto nezvládla. Život však vie neuveriteľne zatočiť so všetkými zažitými predstavami. Tesne po oslave 40. narodenín som začala ročné štúdium v zahraničí. Popri dvoch malých deťoch, z ktorých jedno si vyžadovalo špeciálnu starostlivosť.

Absolvovala som 4 osem dňové intenzívne moduly, kde sme mali teoretickú i praktickú prípravu od 9:00 rána do 21:00 večer. Dokonca sme pod dohľadom pracovali aj so skutočnými klientmi. Medzi jednotlivými modulmi sme dostávali úlohy,  napr. písať eseje na danú tému, čítať povinnú študijnú literatúru, pracovať s reálnymi klientmi, ktorí chodili ku nám domov či vypracovať nejaký projekt. Moja záverečná práca bola o tom, ako pracovať s hendikepovanou osobou.

Štúdium som ukončila diplomom a absolvovala som aj 3-hodinovú teoretickú a praktickú skúšku, ktorá bola podmienkou pre vstup do medzinárodnej asociácie združujúcej učiteľov Batesovej metódy Teachers – The Bates Association for Vision Education (batesvisioneducation.org). V januári 2014 som si otvorila Centrum ProVitalis v Banskej Bystrici.

Oslava ukončenia štúdia Batesovej metody V Anglicku

 

Tvoja práca a samotná metóda prirodzeného zlepšovania zraku je mimoriadne zaujímavá a ešte sa k nej dostaneme. Rady by sme však začali tebou. Veď práve také sú naše rozhovory s mamičkami v tejto kategórií – osobné. Prezradíš nám, ako dokážeš skĺbiť rodinný a pracovný život?

Dnes už štrnásťročný syn navštevuje denný stacionár cca od 8:00 do 16:00. Týchto 8 hodín teda môžem využiť na prácu, tvorbu i relax. Keď je doma, vyžaduje si plnú pozornosť, vtedy toho veľa neurobím. Ale keď ho držím na rukách, zvyknem písať v mobile príspevky na sociálne siete, zatiaľ čo on počúva rozprávku. Aj teraz ho jednou rukou držím a druhou píšem odpovede na otázky. 😀

 

Ako si spomínala, k štúdiu Batesovej metódy ťa priviedli práve synove zložité diagnózy a snaha pomôcť mu vidieť. Problém so zrakom tvojho synčeka je bohužiaľ natoľko vážny, že už mu pomôcť nedokážeš, no práve vďaka náročnému štúdiu, ktoré si zvládla absolvovať zrejme poháňaná silou materinskej lásky, môžeš dnes pomáhať mnohým ďalším „pacientom“. Vidíš v tom určitý osud, alebo poslanie?

Jednoznačne. Keď si prejdete všetkými fázami od prvotného popierania situácie, cez sebaľútosť a hnev, nakoniec vám neostáva nič iné len situáciu prijať.  Môžem povedať, že prvých 8 rokov bolo ťažkých. Neustále cestovanie za terapiami, nekonečné pobyty mimo domova, len ja a syn. Frustrácia z toho, že ani po absolvovaní všetkých možných terapií nebolo vidieť žiadny pokrok…

A potom sa všetko zmenilo. Pochopila som, že niektoré veci jednoducho nie je v mojej moci zmeniť. Prijala som svoju situáciu a s týmto prijatím prišiel aj vnútorný pokoj. Dnes som vďačná za svoje dieťa, pretože dalo môjmu životu zmysel. Iste, radšej by som mala zdravé dieťa. Ale musím hrať s kartami, ktoré mi boli rozdané…
Riadim sa heslom, že “Všetko je tak, ako má byť!”

 

V našich očiach si neuveriteľne silná žena a obetavá mamina. Položíme ti však našu klasickú otázka – aká si podľa teba mama?

Obyčajná. Ako každá iná. Žiadna z nás nedostane pri narodení dieťaťa návod, ako na to.  A už vôbec nie, keď máte dieťa s hendikepom. Učím sa za pochodu – zvládať dieťa i seba. Milujem obe svoje deti, asi ako každá mama – dýchala by som za ne. Dnes sú vo veku 15 a 14. Typická tínedžerka a netypické „bábätko“.

Je jasné, že takáto kombinácia prináša množstvo kadejakých a hlavne neľahkých situácií.  A keďže som cholerik, veru, často mi prasknú nervy… Kričím. Potom mám výčitky. Aj si poplačem. Aj sa zasa otrasiem a idem ďalej. A tak stále dokola… Keď máte zdravé bábätko, viete, že po pár rokoch materská končí, vaše dieťa bude samostatné a vy sa budete môcť viac venovať sebe. Moja materská je na doživotie…

 

Denne sa staráš o zdravotne vážne postihnutého synčeka, vedieš vlastné centrum zrakového vzdelávania, napísala si tri knižné publikácie o zlepšovaní zraku. Tvoje „životné tempo“ je asi dosť rýchle a náročné. Čo je pre teba najväčším relaxom – ako dobíjaš baterky?

Keď je syn doma, veľa možností na relax nemám. Väčšinou je to nejaký film, ktorý si pozriem so synom na rukách.
Potom je to už spomínaných 8 hodín, keď je syn v dennom stacionári. Tento čas sa snažím využiť naplno. Na prácu, tvorenie i relax. Keď som veľmi unavená a mám možnosť, tak si na chvíľu ľahnem. Raz za čas sa mi podarí ísť na kávu s niektorou kamarátkou, ale to je možno tak 3-4 krát do roka.

Keby som mohla, určite by som cestovala. U nás však nejaké spoločné dovolenky nehrozia. Aj na výlety s dcérou môže chodiť len jeden z nás. Druhý zostáva doma so synom. A odchádzať sama na dlhšie si už netrúfam, starostlivosť o syna je teraz, keď je väčší, náročnejšia. Keď sa mi niekedy podarí vypadnúť z domu na 1-3 dní, vtedy si užijem čas len pre seba. Tohto roku sa mi to podarilo – bola som navštíviť priateľku v Prahe.


Tvoja najnovšia, nedávno vydaná kniha, Básničky pre zdravé očká, je mimoriadne zaujímavé dielo. Postup cvičení s očkami si zveršovala do milých a deťom ľahko zrozumiteľných básničiek. Ako si prišla k tomuto nápadu? Aké sú zatiaľ ohlasy na knižku?

Priznám sa, že k tejto knižke ma inšpirovala iná detská kniha – Moji zeleninkoví kamaráti. Povedala som si, že je to skvelý nápad, keď sa detičky učia papať zeleninku pomocou básničiek. Vtedy prišiel nápad, že by sa detičky podobným spôsobom mohli naučiť hry a aktivity na stimuláciu zraku. Zatiaľ mám na knižku pozitívne ohlasy. Recenzie si môžete prečítať tu: www.provitalis.sk/knihy/

 

Môžeš čitateľom, ktorí o metóde prirodzeného zlepšenia zraku ešte nepočuli, v jednoduchosti vysvetliť o čo ide?

Videnie je schopnosť naučená. Keď sa dieťatko narodí, učí sa vidieť. Jeho zrakový aparát sa stále vyvíja, až do veku cca 8-10 rokov. Tento vývoj môže byť narušený nejakou fyzickou či psychickou traumou a problém je na svete. Napríklad, vysoké horúčky môžu viesť k vzniku strabizmu. Za zhoršené videnie však môže aj nesprávne používanie očí (napr. veľa pozerania na blízko) alebo rôzne zlozvyky ako napr. žmúrenie.

Podstatou Batesovej metódy je naučiť sa znovu pozerať, tentokrát správne. Používať zrak tak, ako je uspôsobený. Bez námahy, bez napätia. Ak vieme, čo zraku škodí a čo mu naopak pomáha, budeme sa tým riadiť. V procese prirodzeného zlepšovania zraku využívame relaxačné techniky, aktivity na stimuláciu zraku, na tréning akomodácie, koordinácie oko-ruka, na tréning binokulárneho videnia (t.j. aby oči správne spolupracovali).

 

S akými typmi zrakových problémov dokáže spomínaná Batesova metóda pomôcť?

V podstate nemá obmedzenia. Môže pomôcť pri krátkozrakosti, ďalekozrakosti, astigmatizme, presbyopii, strabizme, tupozrakosti ap. deťom i dospelým bez rozdielu veku. Dokáže pomôcť aj v prípadoch ťažkých diagnóz. Nemožno ju však považovať za všeliek. Výsledok do veľkej miery závisí od konkrétneho človeka. Od jeho prístupu, disciplíny, motivácie, trpezlivosti, vytrvalosti, viery…

Samozrejme, nemožno očakávať, že pri ťažkých poškodeniach zraku opäť dosiahneme 100% videnie. Aj v takých prípadoch má však Batesova metóda význam. Úspechom môže byť aj zastavenie zhoršovania daného stavu. Na druhej strane, každé aj drobné zlepšenie, môže viesť k vyššej kvalite života. Batesova metóda má význam aj po laserových operáciách.

 

Aké bolo najvážnejšie poškodenie zraku, s ktorým si dokázala pacientovi vo svojom centre Provitalis pomôcť?

Jedným z mojich prvých klientov bol 10-ročný prakticky nevidiaci chlapec. Na samom začiatku prečítal z 10 centimetrov prvé dva riadky na testovacej tabuli. Už po 2 hodinách práce prečítal to isté zo vzdialenosti 120 cm. Bolo to aj pre mňa prekvapenie, ako rýchlo došlo k zlepšeniu. Hoci len dočasnému. Pravidelným praktizovaním techník a aktivít Batesovej metódy si však dokázal výrazne zlepšiť kvalitu života. Dnes už ako 20-ročný mladík napríklad v pohode hráva hry na počítači.  Jeho príbeh opisujem vo svojej prvej knihe Lepší zrak prirodzene.

 

Mohla by si na záver, spomedzi všetkých cvikov, ktoré sú vhodné pre prirodzené zlepšovanie zraku, popísať našim čitateľom jeden najjednoduchší, ktorý môžu robiť kedykoľvek a kdekoľvek, bez nejakých špeciálnych pomôcok?

Slnenie
Zavrite oči a nastavte tvár smerom k slnku tak, aby slnečné lúče dopadali na očné viečka. Pomaly otáčajte hlavou zo strany na stranu (od jedného ramena k druhému), akoby ste hovorili „nie“. Pohyb z jednej strany na druhú môžete nahradiť pohybom zhora nadol. Alebo „kreslite“ nosom kruh, ležatú osmičku (∞), vlny, kvietok, domček, či zvieratko. Môžete si predstaviť, že na nose máte štetec alebo pierko, ktorým farbíte lupienky slnečnice. Farby si určujete sami – takže slnečnica pokojne môže mať aj modré lupienky…

Táto aktivita pôsobí relaxačne a je prospešná pri akomkoľvek zrakovom probléme. Slnenie môžete robiť ľubovoľne dlho, ideálne aspoň po dobu 2 minút (avšak nikdy nie nasilu, ak dieťatko nechce, nenúťte ho!). Je lepšie praktizovať slnenie v krátkych časových intervaloch viackrát za deň. Ak chcete robiť dlhšie slnenie, vyhnite sa silným letným horúčavám!

Slnenie uvoľňuje tvárové a očné svaly, zvyšuje flexibilitu dúhovkových svalov (zužovanie a rozširovanie zreničky), stimuluje čapíky – svetlocitlivé bunky na sietnici, ktoré umožňujú vnímanie farieb a ostré videnie.
Pravidelné slnenie dokáže výrazne znížiť citlivosť na svetlo, takže po čase vám už slnečné okuliare chýbať nebudú. Slnečné okuliare očiam neprospievajú a pre deti sú vyslovene nevhodné. Pri silnom slnku použite radšej klobúčik alebo šiltovku. Nedostatok slnečného svetla má výrazný vplyv na vznik a rozvoj krátkozrakosti!

Aktivita je v knižke Básničky pre zdravé očká zveršovaná v básničke:

Slniečko má každý rád,
je to verný kamarát.
Keď je zima, zohreje ma,
aj kvetinkám dá, čo treba.

Pre očká je lekár skvelý,
že ste o tom nevedeli?
To je ľahké, ja to viem,
raz dva vám to ukážem.

Takto očká zatvorím,
k slniečku sa otočím.
Hlávkou krútim vľavo, vpravo,
toto zvládne každý hravo.

Slniečko sa z neba smeje,
z každej strany očká hreje.
Keď ich potom otvorím,
jasné farby uvidím.

Prácu Danielky Maťuchovej môžete sledovať aj na jej facebookovej stránke www.facebook.com/provitalis.sk

 

Pridať komentár

Mohlo by sa ti páčiť