Deniska Braikeh je 28 ročná mamička, pochádzajúca z Oravy. Jej pôvodný plán, bol vycestovať do Francúzska za prácou a zdržať sa tam maxiálne šesť mesiacov. Deniska si tam však postupne našla veľa priateľov, manžela a porodila dcéru. Od jej odchodu zo Slovenska ubehlo už takmer päť rokov a Francúzsko sa stalo jej novým domovom. Deniska nám priblížila materstvo vo Francúzsku, jej očami.
Ako vyzerá materstvo vo Francúzsku? Popíšete nám prvé dni čerstvej mamičky?
Po návrate domov nás každý tretí deň chodila navštevovať pôrodná asistentka, ktorá ma na pôrod pripravovala. Kontrolovala, či všetko prebieha v poriadku, či dcérka Estelle dobre papá, či som sa dala dokopy a ako to všetko zvládame. Prišla nás pozrieť aj cez víkend, keď to bolo treba a naozaj nám veľa pomohla s dojčením alebo starostlivosťou o malú. Keď nemáte nablízku rodinu, takíto ľudia sú na nezaplatenie. Na 15. deň potom preberá štafetu detský alebo rodinný lekár, ku ktorému chodíte na pravidelné prehliadky podobne ako na Slovensku.
Ako prebiehala vaša príprava na pôrod a samotný pôrod?
Treba podotknúť, že som rodila v súkromnej pôrodnici, takže v iných francúzskych pôrodniciach to môže vyzerať úplne inak. Zazmluvňovanie pôrodníkov tu ale v každom prípade vôbec nefunguje. Rodíte pri niekom, koho ste s najväčšou pravdepodobnosťou nikdy nevideli. Ja som sa rozhodla pre fyziologický pôrod bez epidurálky, čo vo Francúzsku nie je veľmi časté. Spolu s manželom som absolvovala 10 lekcií predpôrodnej prípravy s pôrodnou asistentkou. Spoločne sme spísali pôrodný plán. Ten som pri príchode dala službu konajúcej sestre, ktorá pre mňa podľa toho vybrala vhodnú pôrodnú asistentku. Nemusela som riešiť žiadne papierovačky (všetko sa vybavuje asi dva mesiace vopred na dohodnutej schôdzke) a rovno som sa pobrala do vane, v ktorej som strávila väčšinu času. S manželom sme v pôrodnom apartmáne (lebo sálou sa to nazvať nedá) boli sami, pôrodná asistentka nás prišla pozrieť, keď sme ju zavolali. Nechala nám súkromie a slobodu použiť všetko, čo bolo v miestnosti k dispozícii (závesná tyč, lopta, vaňa, gauč, hudba…). Ku koncu mi pomáhala nájsť si správnu polohu. Rodila som na gauči, lebo tam mi bolo najlepšie. Naozaj mám na tieto momenty krásne spomienky a veľmi rada by som podobnú skúsenosť dopriala všetkým maminám.
Tesne po pôrode si ocko a dcéra užili spoločné “koža na kožu”, kým som sa ja dala dokopy. Žiadne meranie, váženie, umývanie. Cez noc nás nechali vyspať (ale kto by po takom dni spal), raňajky sme buď mali nachystané v kuchynke alebo sme si ich objednali na určitú hodinu priamo do postele. Ak sme počas dňa chceli mať kľud, jednoducho sme na dvere zavesili ceduľku “Oddychujem” a sestričky prišli neskôr. Manžel mohol prísť kedy chcel a na koľko chcel, prípadne aj ostať spať. Radšej sa ale išiel naposledy dobre vyspať domov.
Potom sme síce v pôrodnici pobudli o deň dlhšie, lebo Estelle nebola veľký jedák ale na piaty deň sme boli späť doma. Mohli sme sa vrátiť domov skôr, ja som sa však cítila lepšie s odborníkmi naokolo. Predsa to bolo naše prvé bábätko, ktoré sa narodilo o tri týždne skôr ako malo.
Denne sa pohybujete v prostredí Francúzok – matiek. Sú naozaj také dokonalé, ako nám neraz prezentujú média?
Väčšina francúzskych mamičiek odchádza do práce od trojmesačných detí – tak vyzerá reálne materstvo vo Francúzsku. Po prebdenej noci by asi každá z nás potrebovala kvalitný make-up a čo najjednoduchšie oblečenie, v ktorom by v práci vyzerala dobre a mohla sa s deťmi poobede hrať v parku. Aj to je jeden z dôvodov, prečo Francúzky nemajú tepláky! Cez týždeň sú v robote a cez víkend na výletoch. Legíny vytiahnu dvakrát do týždňa, keď si idú zabehať, lebo im ide prasknúť hlava od detského plaču a valiacich sa deadlinov v práci. Navonok možno dávajú dojem mamičiek, ktoré všetko zvládajú, no podľa mňa sú to hlavne macherky v kamuflácii.
Ak je hypoteticky medzi nami čitateľka, ktorá zvažuje Francúzsko ako krajinu, kde vychová svoje dieťa, na čo by ste ju určite upozornili?
No vychovávať jej ho budú hlavne pani učiteľky v jasliach a škôlke, keďže materská je tu 10 týždňov a rodičovská maximálne 6 mesiacov a to tiež iba ak máte šťastie. Mám pocit, že výchovou sa tu nikto nejako veľmi netrápi. Rodičia to prenechávajú na inštitúcie a pani učiteľky zas na rodičov. Neviem, koľko sa dá dieťaťu vštepiť za prvých pár mesiacov života, ale neskôr už bude priestor iba večer a cez víkendy. Sama sa občas borím s vychovávateľkami v jasliach, že ja si učenie na nočník predstavujem inak. A to sú zatiaľ len maličkosti. Takže ak chcete svoje dieťa vychovať dobre alebo aspoň tak ako, si to predstavujete, zostaňte pekne na Slovensku. To vám závidím.
Takže ste premýšľali nad tým, aké by to bolo vychovávať dieťa na Slovensku? Menili by ste?
Radšej na to nemyslím, pretože by som to asi vymenila veľmi rada. Takto z diaľky mám pocit, že rodičia majú veľký priestor a veľa možností, čas vzdelávať sa v oblasti výchovy a hlavne majú podporu štátu a prostredia v ktorom žijú. Tradičné hodnoty, na ktorých som vyrastala ja a ktoré by som chcela vštepiť aj mojej dcére, sú vo Francúzsku vzácnosťou. Materstvo vo Francúzsku je celkom iné aj v rámci pomoci medzi matkami. Tá je tu veľmi zriedkavá. Málokedy vám niekto postráži dieťa, keď musíte vybehnúť do obchodu alebo k lekárovi. Slovenské mamičky na mňa pôsobia veľmi empaticky a mám pocit, že sa naozaj snažia navzájom si pomáhať.
Napriek tomu, že žijete vo Francúzsku, vytvorili ste s manželom slovenský projekt Rodinoviny. Čo vás k tomu viedlo?
Keďže žijeme ďaleko od starých rodičov, často sme im posielali pohľadnice a fotky, aby videli, ako sa máme. No keďže rok 2020 bol taký aký bol a bolo ťažké vidieť sa, hľadali sme riešenie, ako fotky dopraviť častejšie. Vždy, keď išiel k starkým niekto na návštevu, vytlačil pár najnovších fotografií, spoločne si ich pozerali a komentovali. Zakaždým boli tieto stretnutia pre nich ako malé Vianoce. Konečne mohli vidieť, ako im rastú pravnúčatá.
Keď sme videli, koľko radosti im to prináša, rozhodli sme sa vytvoriť noviny, ktoré im budú chodiť každý mesiac. Babka raz ukázala noviny jednej svojej susedke, keď bola u nej na kávu. A spustila sa lavína. Za týždeň chcelo noviny aj ďalších 5 babkiných susediek. Tak sme vytvorili jednoduchú aplikáciu, cez ktorú ostatným členom rodiny bezpečne pošlete pár fotiek. Na konci mesiaca z fotiek spracujeme noviny. Starí rodičia dostanú svoj mesačný update v papierovej podobe, zvyšok rodiny si noviny nájde v aplikácii. Takto vznikli Rodinoviny, ktoré si už môžete na Slovensku pohodlne objednať aj vy ♥
Viac o Deniske Braikeh aj projekte Rodinoviny sa dočítate v našom článku TU.
3 komentáre
Pekny clanok, je to tak ako Deniska pise, ze v zahranici je malo ktora mama doma s detmi. Ja zijem v Belgicku a okrem malej Olivky mam aj tri bonusove deti. Niekedy jej zavidia preco som s nou uz dva roky doma a ona NEMUSI ist do jasli, tak ako oni kedysi museli. Vysvetlila som im, ze clovek sa vzdy moze rozhodnut a matka moze ostat doma s babom, ak sa manzel financne postara o rodinu, aj v krajine kde je to nezvyk. V Belgicku podobne ako vo Francuzku je materska len 3 mesiace a na rodicovsku dovolenku som nemala narok. Pokial ste vsak ochotny obetovat peniaze, ktore by mama zarobila a uskromniť sa v rodinnom rozpočte, aj v tychto krajinach sa da zostat s detmi doma. To ze som tu pre vacsinu divna, som si uz zvykla. Zatial som vsak stihla napisat detsku knizku a postupne si budujem aj vlastne podnikanie, ako mi cas dovoli popri detoch. 🙂
Je škoda, že taký zaujímavý článok pokazila taká strašná slovenčina. 🙁 Nemáte jazykového korektora webu?
Dobrý deň milá Rheia, veľmi pekne vám ďakujeme za komentár. Článok napísala Deniska – mamička žijúca vo Francúzku. Tieto typy článkov nechávame úplne v pôvodnom znení (samozrejme upravíme len prípadné gramatické chyby). Články sú tak autentické, napísané hovorovým štýlom daného človeka 🙂