Dnešnou inšpiratívnou mamou je Soňa Bartošová. Aktívna mamka z Prievidze, ktorá sa popri výchove a starostlivosti o takmer dvojročného synčeka venuje trénerstvu. Jej pohľad na cvičenie je však veľmi špecifický a výnimočný. Nás zaujal natoľko, že by sme sa s vami oň radi podelili. Prajeme príjemné čítanie.
Soni, ty si človek, ktorý je neustále v pohybe. Ako si si k cvičeniu vypestovala vzťah?
Pohyb ma sprevádza už od detstva. Som neposedný človek, ktorému stále idú myšlienky hlavou. Počas strednej a vysokej školy som zistila, že sa mi lepšie učí a rozmýšľa, keď si zacvičím. Ostalo mi to tak dodnes. Najprv si zacvičím a potom môžem čítať rôzne náučné knihy.
Aktuálne popri materskej robíš trénerku jumpingu, power jogy a cvičenia po pôrode. Pri akomkoľvek tréningu však neustále apeluješ na správnu techniku cvičenia. Prečo je podľa teba taká dôležitá?
Technika je pre mňa veľmi dôležitá hoci predovšetkým mladším ročníkom je to jedno, keďže dievčatá ešte nerodili a chlapci chcú mať veľké svaly a nie funkčné telo. Keďže v oblasti cvičení pôsobím už 13 rokov sama na sebe som ich vyskúšala veľmi veľa. Na mnohých školeniach, napríklad na joge, vás naučia urobiť stojku na hlave alebo dať si nohu za hlavu a podobne. Lenže my ako ľudia potrebujeme mať funkčné svaly a mať ich v rovnováhe a ľudia si často neuvedomujú, že takto môžu ničiť svoje kĺby a chrbticu.
Aké sú podľa tvojich skúseností z fitka, najčastejšie chyby pri cvičení, ktoré môžu neskôr spôsobovať zdravotné problémy?
Je to predovšetkým dvíhanie ťažkých váh zlou technikou. Žiaľ tréneri burcujú ľudí, aby zdvíhali ťažké váhy a aby mali vyrysované telo. Ale vekom im to telo všetko spočíta buď zápalom chrbtice, výmenou bedrového kĺbu a podobne. Veľa trénerov nezaujíma zdravotný stav či zamestnanie ich cvičenca. Ja si trénera predstavujem tak, že keď si ho vyberiem, urobí so mnou najprv anamnézu. Inak musí tréner cvičiť s človekom, ktorý je po mozgovej mŕtvici, má neurologické ochorenie či cukrovku. Žiaľ tu ale aj v zahraničí to chýba a tak sa stáva, že človek má ešte väčšie zdravotné problémy, ako mal predtým ako začal cvičiť vo fitku.
Pri tréningoch s dievčatami zo seba chŕliš informácie o ľudskom tele a odborné názvy. Ako sa v tejto oblasti vzdelávaš?
No veľa ľudí o mne nevie, že rodičia zo mňa chceli mať lekárku (smiech). Tak som po gymnáziu rok chodila na doučovania z biológie a chémie do Bratislavy. Lenže už vtedy som vedela, že lekárkou byť nechcem. Tak som si podala prihlášku na verejne zdravotníctvo a išla na prijimačky. Učenie ma veľmi bavilo. Anatómia, fyziológia, biológia aj latinčina. Nevedela som si však prestaviť, že to budem robiť celý život, tak som išla na ekonomickú školu. Popri tom som sa stále vzdelávala v oblasti medicíny, predovšetkým neurodegeneratívnych chorôb, chorôb chrbtice, diastázy a pohybového aparátu. Počas školy som začala spolu so sestrou školiť trénerov jumpingu vo Švajčiarsku, Holandsku, Belgicku a Luxembursku. Tam som sa musela naučiť dopodrobna anatómiu, aby som ju vedela dobre podať ďalej.
Vtedy som zistila, ako je potrebné mať svaly v rovnováhe, keď chcete žiť a fungovať bez bolesti. Inak som aj inštruktorom rôznych skupinových cvičení, kondičný tréner, tréner aerobiku, jumpingu, zumby, piloxingu, ay fly jogy, power jogy.
Pomohlo ti už cvičenie vyriešiť nejaký tvoj zdravotný problém?
Áno pomohlo mi vyriešiť problémy s bolesťami krčnej chrbtice a tiež diastázu, keďže som cvičila počas tehotenstva. Vďaka cvičeniu sa mi podarilo aj zdravo schudnúť, ale keďže mam postavu jablko- brucho, prsia tak na bruchu musím ešte popracovať.
Máš nejaký pracovný sen?
Momentálne pracujem na novom projekte cvič inak, kde sa snažím ľuďom, ale aj deťom vysvetliť, prečo je dôležité cvičiť správne. Veľa detí má už od útleho detstva rôzne deformity chrbtice a kĺbov. Rodičia ich dajú na hocijakú aktivitu a nemajú čas si ani uvedomiť, že aj dieťa ak pohyb nekompenzuje ničí svoj pohybový aparát. Potom sa rodičia čudujú, že okolo puberty už dieťa trpí migrénami, či bolesťami chrbtice a hlavne zlým zakrivením chrbtice.
Poslednú otázku by sme ti radi položili aj o čosi osobnejšiu. Predsa len, tieto riadku sú od mamičiek pre mamičky. Ako by si sa charakterizovala ako matka a čo pre teba znamená byť mamou?
Každá matka sa snaží robiť pre svoje dieťa maximum. Snažím sa držať hesla: Dieťa nepotrebuje skoro nič, ale potrebuje lásku a predovšetkým náš čas. Takže sa nesnažím mať doma všetko perfektné, ale byť s malým čo najviac času. Dieťa ma veľa naučilo viac sa smiať, oddychovať a tráviť veľa času vonku s ním a s mojim manželom , ktorý mi je nesmiernou oporou.
Sonička Bartošová založila spoločne so svojim manželom, taktiež trénerom, FB stránku Cvič inak. Ohlasy na stránku sú
mimoriadne pozitívne. V priebehu niekoľkých týždňov sa do nej pridalo viac ako 1 500 ľudí, ktorí majú skutočný záujem riešiť svoje zdravotné problémy tak, že sa učia „cvičiť inak“.
Na stránke nájdete okrem množstva informácií aj konkrétne videá s ukážkami cvikov. Pridajte sa do skupiny aj vy a cvičte inak.
