darovanie vajíčok

Darovala som svoje vajíčka – otvorený ROZHOVOR o všetkom čo vás naozaj zaujíma

Autor: spokojná mama

Čoraz viac slovenských párov ostáva bez dieťatka, hoci ho mali v pláne. Aktuálne trápia problémy s otehotnením až každý šiesty slovenský pár. Štatisticky pritom môžeme hovoriť zhruba o rovnakom podiele ženskej aj mužskej neplodnosti. V niektorých prípadoch môže pomôcť hormonálna liečba. V mnohých prípadoch je však poslednou a jedinou šancou na otehotnenie, využitie možností reprodukčnej medicíny – prostredníctvom darovaných vajíčok alebo spermií.

Viete si predstaviť, že by ste takýmto spôsobom darovali život a pomohli tak nejakému páru splniť si sen o vlastnej rodine? Na internete nájdete k téme darcovstva množstvo informačných článkov. Mnohé ženy, ktoré sa však s touto myšlienkou pohrávajú, zaujíma reálna skúsenosť. Bolí to? Môže vás darovanie zdravotne alebo nejak inak obmedziť? Dostanete finančnú odmenu? Toto všetko ( a oveľa viac) sa teraz dozviete úprimne a „z prvej ruky“, priamo od mladej, sympatickej ženy, ktorá sa stala súčasťou darcovského programu a len pred pár týždňami darovanie vajíčok podstúpila.

 

Simonka, prezradíš nám, čo ťa k darovaniu vajíčok viedlo?

S touto myšlienkou som sa pohrávala už nejaký ten rok, avšak predstava a strach z pichania si injekcií ma úprimne desila. Preto som túto myšlienku zavrhla. Začiatkom roku 2021 som však bola prvýkrát darovať krv a bol to skvelý pocit, že som mohla niekomu „zachrániť život“. A toto bol ten zlomový bod, kedy sa mi myšlienky na darovanie vajíčok vrátili a uvedomila som si, že ten život môžem aj darovať, aj napriek tomu, že ja sama ešte dieťa nezvažujem. Začala som si o tom čítať, zisťovať, našla som rôzne diskusie a zarazilo ma, koľko (aj mladých ľudí) má v dnešnej dobe problém s počatím dieťaťa a že práve toto je jedna z posledných možností ako to takémuto páru umožniť. Pomôcť žene stať sa mamou, keď sa jej vajíčkam „nechce“.

 

Pred samotným darovaním, čakajú každú potenciálnu darkyňu rôzne vyšetrenia na posúdenie jej zdravotného stavu. Môžeš nám popísať, čo všetko sa pred darovaním deje a o aké vyšetrenia sa jedná?

V prvom rade som vyplnila formulár na stránke kliniky, pre ktorú som sa rozhodla. Následne ma pani koordinátorka telefonicky kontaktovala, kde mi dala základné info a oznámila mi, že prvé – vstupné vyšetrenie je potrebné absolvovať v Bratislave – nakoľko potrebujú urobiť všetky dôležité úkony, keďže darkyňa musí byť v 100% zdravotnom stave.

Po príchode na kliniku som sa preukázala kartičkou poistenca, kde mi priradili „moje“ číslo. Prišla pani koordinátorka a najprv bolo treba vyplniť formuláre – základné o zdravotnom stave, ale aj životnom štýle, či dokonca farbe a typu vlasov. Ďalej nasledovalo odobratie krvi – tá išla okrem iného na genetické testy a testy ohľadom pohlavne prenosných chorôb. Predposledná časť bola konzultácia s pánom doktorom, kde mi odprezentoval celú liečbu. Tu bol aj priestor na akékoľvek otázky. Následne mi urobil vstupnú, gynekologickú prehliadku a sono.

Na záver bolo sedenie u pani genetičky – kde sa pýtala na všetkých rodinných príslušníkov a ich potomkov. Po všetkých týchto úkonoch som odchádzala z kliniky s informáciou, že všetky výsledky budú do 3 týždňov – tak aj bolo. Prišiel mi mail, že majú vhodnú príjemkyňu a teda ja som vhodnou darkyňou. Absolvovala som ešte asi 4 kontroly už v meste, ktoré je bližšie môjmu bydlisku. Na prvom mi vysvetlili aké injekcie si budem pichať. Všetky inštruktážne videá sa dajú nájsť na Youtube. Na všetkých ďalších kontrolách bolo potrebné absolvovať sono – aby videli, ako vajíčka rastú. Takisto mi zakaždým zobrali krv, aby videli, ako sú na tom hormóny. V posledný deň návštevy to vyzeralo, že moje vajíčka sú takmer pripravené, no museli sme počkať na výsledky krvi.

Tak aj bolo – pani sestrička mi telefonicky oznámila po necelých 2 týždňoch liečby, že si pichám poslednú injekciu, ďalší deň si už nepichám nič – iba užijem večer antibiotikum a na nasledujúci deň – skoro ráno takisto užijem na lačno antibiotikum a prídem na punkciu (odber vajíčok) do Bratislavy.

 

darovanie vajíčok

 

Každá klinika reprodukčnej medicíny uvádza, že hradí „náklady spojené s darovaním“. Obvykle sa hovorí až o sume 1000€. Boli ti tieto peniaze automaticky vyplatené alebo si pritom musela niečo dokladovať? Bola pre teba motiváciou aj táto finančná „odmena“?

Áno, každá klinika darkyni ponúka kompenzáciu. Okrem kontrol, týkajúcich sa vajíčok je potrebné absolvovať vyšetrenie
krvného obrazu a moču (u svojej gynekologičky) a takisto interné, predoperačné vyšetrenie a EKG
(nakoľko samotný zákrok je v celkovej anestéze). Je potrebné si tieto bločky odložiť, pretože okrem samotnej kompenzácie mne klinika preplatila aj všetky tieto vyšetrenia. Nakoniec treba ešte u notára overiť čestné prehlásenie. Peniaze boli automaticky vyplatené do 2 týždňov od punkcie.

Na poslednú otázku ti odpoviem úplne úprimne – áno, aj finančná odmena bola pre mňa motiváciou, keďže aj mňa ako asi každého sa dotkla táto situácia spojená s pandémiou a ostala som bez práce. Ale zhrnula by som to takto – urobila som to za peniaze, nie pre ne. V prvom rade som to vnímala ako humánny čin.

 

Oceňujem tvoju úprimnosť a otvorenosť. Práve o to, v tomto článku ide. Môžeš nám povedať niečo viac o pichaní injekcií, ktoré si spomínala? 

Rozhodne to nebola najpríjemnejšia vec, ktorú som kedy robila. Ten prvýkrát, kedy si hľadáš na YouTube video, stopuješ ho, aby si všetko urobila podľa návodu… Samozrejme, je možnosť ísť aj na kliniku, avšak ja som mala aj túto kliniku hodinu a pol od domu, takže som sa rozhodla, že pôjdem podľa videí. Triasli sa mi ruky, potili dlane….každým dňom je to však lepšie, nie je to veľmi bolestivé a dá sa to zvládnuť. Prvých pár dní som si pichala 1x injekciu za deň v rovnakom čase, posledné dni to boli 3 injekcie denne v rovnaký čas.

 

Mnoho ľudí má z návštevy nemocníc nepríjemné pocity, ba až paniku. Je to na takejto klinike iné? Popíšeš nám tvoje pocity z kliniky a prístupu personálu?

Myslím, že nikto nechodí k doktorom rád. Ja som tiež ten prípad, ale počas tejto liečby tu bol tak profesionálny personál, že som ani na chvíľu nepochybovala o tom, že by nevedeli, čo robia. Okrem iného bola k dispozícii stále pani koordinátorka a „horúca linka“ v prípade akýchkoľvek otázok alebo komplikácií.

 

Ako prebehol deň „D“, teda darovanie vajíčok? Zrejme bude mnohé ženy, pohrávajúce sa s touto myšlienkou zaujímať, či si mala nejaké bolesti, resp. obmedzenia po zákroku.

Priznám sa, že v deň D som mala absolútnu paniku. Nikdy predtým som nebola v anestéze. Takisto som nikdy predtým neabsolvovala žiadny podobný zákrok. Dôležité bolo mať zabezpečeného človeka, ktorý pôjde s vami, keďže po zákroku je zakázané šoférovať, ale aj ísť hromadnou dopravou – táto osoba pri odchode podpisuje papier, že za vás preberá zodpovednosť. So mnou išla kamarátka a aj keď sa ma snažila rozveseliť a byť nad vecou, musím povedať, že vo vnútri som mala naozaj zvláštny pocit z toho, čo sa vlastne ide diať.

Prišli sme na kliniku do Bratislavy, kde som sa ohlásila na recepcii. Taktiež som im odovzdala všetky prebytočné lieky a injekcie, ktoré mi ostali. Pozapisovali, čo bolo treba a poslali ma o poschodie nižšie na operačnú sálu. Tam som si prevzala všetky papiere z vyšetrení pani anesteziologičky, ktorá vyhodnotila, že je všetko v poriadku a ako posledné treba urobiť vzhľadom na momentálnu situáciu test na Covid-19. Po ukázaní negatívneho výsledku ma „ubytovali“ na izbe, ktorá bola mimochodom veľmi pekná a mala vlastnú toaletu spolu so sprchovým kútom.

Dali mi malý pohár vody aj s „náladovkou“ v podobe tabletky, ktorú som užila. Tá začala účinkovať pomerne rýchlo a celkom som sa upokojila. Po chvíli ma prišli vyzdvihnúť a išli sme na operačnú sálu. Oznámila som im, že mám celkom strach, ale uistili ma, že sa nie je čoho báť. Ľahľa som si, pomaly mi pichli anestézu, ešte si pamätám, že som išla niečo hovoriť, ale už som sa k tomu nedostala, nakoľko anestéza „zašlapala“ okamžite. Celý zákrok netrval viac než 20 minút – teda aspoň tak ukazoval čas, lebo ja som bola, priznám sa, mierne mimo. Na vozíku ma odviezli na izbu a uložili ma na posteľ, kde bolo treba ostať ešte 2-3 hodiny na pozorovanie. Počas tejto doby mi sestrička dala infúzie a niekoľkokrát premerala tlak. Keďže bolo všetko v poriadku, oznámili mi, že ak sa cítim dobre, môžem sa pomaly poobliekať, pokiaľ mi príde doprovod.

Musela som použiť hygienické vložky, nakoľko po zákroku môže žena krvácať, čo bol aj môj prípad. Podpísali sme papiere a zmluvu o darovaní, dali darčekový balíček s poďakovaním (to bolo naozaj milé, celý personál, ktorý bol zainteresovaný v mojom prípade bol úplne úžasný) a vybrali sme sa domov. Nakoniec bolo treba vyzdvihnúť v lekárni cez elektronický recept injekcie proti zrážaniu krvi, ktoré bolo potrebné si ešte pichať do prvého dňa menštruácie.

 

Je darovanie vajíčok jednorazovou záležitosťou alebo ho môžeš po určitom čase opakovať?

Priznám sa, že toto som s klinikou ešte nekonzultovala, ale na internete je toho popísaného veľa a ženy píšu, že darovanie vajíčok podstúpili opakovane. Ale čo som pozerala, vychádza to možno 2-3x za život, niekde píšu, že 1x. Určite sa budem do budúcna informovať na klinike, kde som bola, pretože ak by to bolo možné, išla by som znovu. Ten silný pocit potom, že som inej žene darovala možnosť byť mamou, prevýšil všetky tie menej príjemné momenty počas liečby.

 

Aké si mala pocity po tom všetkom, keď si sa vrátila domov?

Prvý deň som skoro celý prespala a ten čas, ktorý som nespala som bola dojatá, lebo mi vlastne až vtedy docvaklo, čo sa stalo a predsa len svoju rolu zohrali aj hormóny (tie ma sprevádzali počas celej liečby). V mojom prípade pretrvávali bolesti ešte 2-3 dni, ale už sa mi dalo normálne fungovať. Myslím, že keď sa žena rozhodne pre darovanie vajíčok, je ideálne,  si to zariadiť tak, aby mala tie 2 dni pre seba a mohla si oddýchnuť, ale aj spracovať v sebe všetky tie pocity, ktoré ju sprevádzali celou liečbou a po zákroku.

Určite by som každej zdravej žene odporučila, aby do toho išla. Je to naozaj krásny pocit a okrem iného sa
aj sama o sebe a o svojom zdravotnom stave dozvie veľa vecí.

 

Darovanie vajíčok je anonymné a preto v článku uvádzame len krstné meno. Týmto ešte raz veľmi pekne ďakujeme Simonke, že sa s nami podelila o svoje pocity a pohľad.

Pridať komentár

Mohlo by sa ti páčiť