Aktívne počúvanie nie je len o tom „počuť” to, čo dieťa hovorí. Je to vedomý proces, ktorý zahŕňa plné sústredenie na to, čo dieťa hovorí, snahu pochopiť jeho emócie, pocity a potreby, a zároveň mu ukázať, že jeho myšlienky a názory sú pre nás dôležité. Tento spôsob komunikácie vytvára medzi rodičmi a deťmi prostredie dôvery a rešpektu, ktoré je základom pre zdravé rodinné vzťahy. V tomto článku nájdete tipy, ktoré vám pomôžu naučiť sa techniku aktívneho počúvania, ktoré môžete použiť nielen vo vzťahu so svojim dieťaťom, ale aj s dospelými.
Prečo je aktívne počúvanie dôležité?
Aktívne počúvanie prináša množstvo benefitov nielen pre dieťa, ale aj pre rodiča. Tu sú niektoré z hlavných dôvodov, prečo by ste mali investovať čas a energiu do tejto zručnosti:
• Buduje dôveru medzi rodičom a dieťaťom: Keď dieťa cíti, že ho skutočne počúvate, posilňuje to jeho dôveru voči vám.
• Podporuje zdravý emocionálny vývoj dieťaťa: Dieťa sa učí, že jeho pocity sú legitímne a dôležité.
• Pomáha deťom cítiť sa hodnotnými a rešpektovanými: Vedomie, že jeho názory sú dôležité, podporuje sebavedomie dieťaťa.
• Učí deti lepšie komunikovať svoje potreby: Deti si osvojujú schopnosť jasne vyjadriť svoje pocity a potreby, čo je dôležitá schopnosť pre celý budúci život.
Tip: Začnite s krátkymi, ale pravidelnými chvíľami aktívneho počúvania. Aj päť minút kvalitnej pozornosti denne môže mať významný vplyv na váš vzťah s dieťaťom.
Ako na aktívne počúvanie?
1. Vytvorte správnu atmosféru
Základom efektívneho aktívneho počúvania je prostredie bez rušivých elementov. Nájdite si čas a priestor, kde sa môžete plne sústrediť na rozhovor s dieťaťom. Vypnite televízor, odložte mobil a venujte mu svoju nefalšovanú pozornosť. Týmito krokmi ukazujete, že si vážite jeho prítomnosť a máte záujem o jeho svet.
2. Používajte správnu reč tela
Náš postoj a neverbálna komunikácia hrajú kľúčovú úlohu pri aktívnom počúvaní. Tu sú tipy, ako správne komunikovať aj vďaka telu:
• Udržujte očný kontakt, aby ste dieťaťu ukázali, že vás zaujíma, čo hovorí.
• Nakloňte sa k dieťaťu, aby ste zdôraznili svoju náklonnosť.
• Prikyvujte a používajte podporné gestá, ktoré naznačujú, že rozumiete.
• Seďte alebo kľaknite si na jeho úroveň, aby ste eliminovali pocit nerovnocennosti.
3. Techniky aktívneho počúvania
• Parafrázujte to, čo dieťa povedalo: Použite vlastné slová na zopakovanie toho, čo ste počuli, napríklad: „Takže sa ti nepáčilo, že…?“
• Kláďte otvorené otázky: Otázky ako „Ako si sa pri tom cítil/a?“ pomáhajú dieťaťu vyjadriť svoje emócie.
• Potvrdzujte pocity dieťaťa: Vetami ako „To ťa asi muselo poriadne nahnevať, je to tak?“ dávate najavo, že rozumiete jeho emóciám.
• Nechajte priestor na ticho: Nie každú pauzu, ktorá nastane, musíte vyplniť. Ticho umožňuje dieťaťu rozkľúčovať svoje pocity a potreby, nájsť správne slová a zároveň vytvára pokojné prostredie bez nátlaku.
Tip: Pokiaľ si prajete vidieť v rodine viac vzájomného rešpektu a porozumenia a k tomu sa dozvedieť viac praktických stratégií z oblasti výchovy a komunikácie s deťmi, pridajte sa na minikurz zadarmo, Od neposlušnosti k vzájomnému rešpektu a spolupráci.
V minikurze zadarmo sa naučíťe:
prečo vaše dieťa nespolupracuje a ako k tomu možno sami nevedomky prispievate prečo to vo vás spúšťa takú silnú reakciu a ako ju môžete zmeniť ako sa máte so svojím dieťaťom rozprávať tak, aby vám rozumelo a počúvalo vás konkrétne stratégie, ktoré budete môcť použiť v situáciách, keď budete chcieť, aby vaše dieťa viac spolupracovalo.
Všetky informácie a prihlásenie nájdete tu:
Čoho sa vyvarovať
Pri aktívnom počúvaní sa vyhýbajte chybám, ktoré môžu oslabiť dôveru dieťaťa a viesť k prerušeniu vytvoreného spojenia.
• Neskáčte dieťaťu do reči: Tým ho môžete odradiť od ďalšieho zdieľania svojich pocitov.
• Nebagatelizujte to, čo prežíva: Vyhnite sa výrokom ako „To nič nie je“.
• Neposkytujte okamžité rady bez vypočutia: Dieťa často nepotrebuje konkrétne riešenie, ale len priestor na vyjadrenie.
• Neposudzujte a nekritizujte: Tým by ste mohli spôsobiť, že sa dieťa stiahne a prestane s vami komunikovať.
• Nehovorte o sebe: Často máme chuť prispieť vlastným príbehom s podobnou zápletkou. To však strháva pozornosť od prežívania dieťaťa na dospelého a vytvára pocity menejcennosti.
Príklady z praxe
Namiesto: „Prečo plačeš? Veď sa nič nestalo!“
Skúste: „Vidím, že si smutný. Chceš mi povedať, čo sa stalo?“
Namiesto: „Máš strach? Nemusíš sa báť! Musíš len…“
Skúste: „Asi sa bojíš, že… Môžeme sa o tom porozprávať?“
Záver
Aktívne počúvanie je viac než len technika – je to spôsob, ako budovať hlbšie a autentickejšie vzťahy s deťmi. Nečakajte dokonalosť na prvý pokus – aj aktívne počúvanie si vyžaduje prax, trpezlivosť a chuť učiť sa. Malými krokmi dokážete vytvoriť prostredie dôvery a podpory, kde sa dieťa cíti bezpečne vyjadriť, čo prežíva. Pamätajte, že výchova nie je len o odovzdávaní rád a pravidiel, ale najmä o vytváraní vzájomného pochopenia a rešpektu, ktoré budú základom pre celý jeho život.
