Bábätko, predškolák, žiak, tínedžer – každý má svoj vlastný jazyk, v ktorom sa vyjadruje a ktorému rozumie. Rodičia nemôžu používať jeden spôsob komunikácie na všetky tieto vývojové štádiá svojich detí. Ako komunikovať s dieťaťom v každom veku?
Komunikácia sa vyvíja spolu s bábätkom
Je všeobecne známe, že dieťatko veľmi citlivo vníma zvuky a hlasy z okolia už v prenatálnom období. V čase, keď si ešte spokojne pláva v brušku, už dokáže rozlíšiť hlas matky od iných hlasov. Počuje, keď sa mu citlivo prihovárame, ale vníma tiež náhle či hlasné zvuky, ktorých sa môže zľaknúť. Mnoho mamičiek púšťa svojim ešte nenarodeným bábätkám hudbu, alebo im číta rozprávky. Aj toto je cesta, ako komunikovať s bábätkom a budovať tak základy pre budúce rozhovory už pred narodením.
Po príchode na svet dieťa plače a vníma tým svoj vlastný hlas. Zároveň potrebuje istotu a bezpečie – počuť hlas mamy alebo otca, ktorý pozná ešte z bruška. Postupne sa naučí, že rodičia ho počúvajú, keď sa ozýva a keď naňho rozprávajú, počúva zase ono ich. Bábo zistí, že práve slovo je to, čo ho s rodičmi spája. Toto môžeme označiť za akúsi prvú komunikáciu.
Ako komunikovať s dieťaťom v každom veku
Neexistuje jednoznačný návod na to, ako komunikovať s dieťaťom v každom veku, ktorý by platil stále a pre všetkých. Sú však určité spôsoby komunikácie, ktoré sú pre ten ktorý vek dieťatka najlepšie a najvhodnejšie, aby nám dieťa naozaj porozumelo. Detský mozog sa neustále vyvíja a čo napríklad dieťa spočiatku nechápe, tomu už o pár mesiacov bez problémov rozumie.
Netreba opomínať ani neverbálne prejavy komunikácie. Aj to, akým tónom hlasu sa dieťaťu prihovárame, ako pri tom gestikulujeme, ako sa tvárime, či sa pri rozhovore na dieťa pozeráme, alebo pozornosť venujeme niečomu inému, ako sa dieťaťa dotýkame, aj toto všetko vysiela k deťom určité signály. Neverbálne môžeme vyjadrovať svoju plnú pozornosť a zaujatosť dieťaťom, alebo aj vyčerpanosť, únavu či podráždenosť. Deti z nás skrátka vycítia, v akom rozpoložení sa cítime a naša nálada sa potom prenesie aj na nich. A neraz to platí aj opačne.
Základom je empatia
Ako teda hovoriť s dieťaťom správnym spôsobom? Určite nie nekonečným vysvetľovaním. Keď rozprávame priveľa, dieťa, jednoducho povedané, vypne a nám sa potom zdá, že nás vôbec nepočúva. Donekonečna mu vysvetľujeme, prečo nemôže toto, že si musí umyť ruky, že toto si nesmie vkladať do úst, prečo toto nemôže zjesť, a podobne. Nie je na tom, samozrejme, nič zlé, robíme to v najlepšej viere a s najlepším úmyslom dieťa ochrániť. Hovoriť s dieťaťom správne však znamená byť empatický. Vžiť sa do pocitov a prežívania dieťaťa a naladiť sa na jeho emócie. Klásť si otázku: Čo asi teraz prežíva moje dieťa, že sa takto správa? Čo asi teraz potrebuje? Pochopiť a prijať emócie a potreby dieťaťa, to je odrazový mostík k efektívnej komunikácii v duchu rešpektu a lásky.
Komunikácia podľa veku dieťaťa
Pre každý vek dieťaťa je typický iný prístup rodiča, čo sa týka komunikácie a celkovo spôsobov, ako sa s deťmi rozprávame a ako sa pri rozhovore správame. Rozdelili sme ich do štyroch období: 0 – 2 roky, 3 – 5 rokov, 6 – 11 rokov, 12 – 18 rokov. Ku každému uvádzame 5 tipov, ako komunikovať s dieťaťom v každom veku.
Ako komunikovať s dieťaťom do 2 rokov
1. Dotyk
Od okamihu narodenia až do veku asi dvoch rokov je prvou formou komunikácie dotyk. Novorodené bábätko nosíme na rukách (alebo v šatke či nosiči), dojčíme ho, prípadne kŕmime z fľaše v náručí, zdvíhame ho, uspávame, hojdáme… skrátka dotýkame sa ho veľmi často. Aj z dotyku vie dieťatko „prečítať“ ako sa máme, či sme šťastní alebo bez nálady, či sa hneváme, alebo sme celkovo v pohode.
2. Pomenujte veci v okolí
Keď malému dieťaťu niečo prinesieme, alebo keď nás dieťa vidí nejakú vec brať do rúk, vždy to pomenujme.
3. Prihovárajte sa, aj keď nerozumie
Možno sa vám zdá, že bábätko nerozumie všetkému, čo hovoríte. A je to tak, malé dieťatko nemá takú kapacitu, aby bolo schopné porozumieť každému jednému výrazu, ktorý v reči použijeme. Veď koniec – koncov, mnohé zo slov ešte ani len nepozná. Je však dokázané, že rozprávanie sa s dieťaťom aj napriek jeho porozumeniu v konečnom dôsledku zlepšuje jazykové schopnosti.
4. Reagujte, odpovedajte
Keď sa vám bábätko snaží niečo povedať, reagujte na jeho reč konverzáciou. Odpovedajte mu, prihovárajte sa mu.
5. Gestikulujte
Gestikulácia je podporným nástrojom, ako komunikovať s dieťaťom v každom veku. Aj bábätkám pomáha porozumieť tomu, čo im chcú rodičia povedať. Tón a reč tela rodiča pri komunikácii dokážu v deťoch umocniť pochopenie významu vyslovených slov.
Komunikácia s dieťaťom vo veku 3 – 5 rokov
1. Plná pozornosť
Keď na dieťa hovoríme, alebo keď chce dieťa niečo povedať nám, mali by sme mu venovať plnú pozornosť. Čo to znamená? Nerobiť pri tom nič iné. Skončiť alebo prerušiť činnosť, ktorej sa venujeme a sústrediť sa na dieťa. Očný kontakt je veľmi dôležitou súčasťou komunikácie. Vyjadruje záujem, empatiu, spolupatričnosť. Najmä mamičky robia naraz toľko vecí a odpovedajú deťom na ich otázky popri varení či upratovaní, alebo aj popri písaní správy kamarátke. Často pochválime dieťaťu jeho výtvor bez toho, aby sme sa naň vôbec pozreli. Keď však dieťaťu venujeme plnú pozornosť, komunikujeme mu, okrem iného, aj to, že je dôležité a že na ňom tiež záleží. A to je zásadný predpoklad budovania zdravého sebavedomia dieťaťa.
2. Reč tela a tón hlasu
Už sme spomínali, že pri akejkoľvek komunikácii s človekom každého veku zohrávajú významnú úlohu aj neverbálne prejavy. Ide o reč tela, gestikuláciu, tón hlasu. Dieťa sa navyše od nás pri komunikácii učí používať aj tieto formy „rozprávania“, preto by sme mali mať stále na pamäti, ako k dieťaťu pristupujeme, keď naňho rozprávame, v akej sme pozícii pri našom spoločnom rozhovore, či nie sme príliš hluční, a podobne.
3. Pomenujte emócie
Emócie a deti, to je kapitola sama osebe. Každé dieťa prežíva najrôznejšie emócie, podobne ako aj my dospelí. U detí sa však prejavujú navonok omnoho výraznejšie, pretože ich ešte nevedia adekvátne spracovať s ohľadom na situáciu a prostredie, v akom sa práve nachádzajú. Základom je teda emócie pomenovať. Tak sa dieťa naučí, že keď prežíva toto, je to smútok a keď tamto, cíti hnev. Nebojme sa ukázať aj naše vlastné pocity, neskrývajme sa za masku dokonalých rodičov. Keď sme smutní, povedzme to, rovnako tak i keď sme nahnevaní. Aby dieťa vedelo, že teraz s vami možno nebude taká sranda ako včera pri naháňačke. Keď pomenujeme emócie, následne môžeme deťom ukazovať, ako s daným pocitom naložiť.
4. Naučte deti regulovať svoje pocity
Keď nás napríklad v obchode nahnevá vyššia cena za náš obľúbený výrobok, nezačneme kričať z plného hrdla a rozhadzovať rukami, nohami ležiac na zemi, ako to často robia naše deti. Vieme, že takéto správanie je neprípustné a dokážeme svoj hnev spracovať iným, vhodným spôsobom. Náš mozog totiž už dospel do bodu, kedy je schopný takéhoto uvedomenia. Dieťa v tomto veku však každú emóciu prežíva naplno. Nie je schopné regulovať svoje pocity. Keď sa hnevá alebo je sklamané, tak hnev či sklamanie cíti v každej bunke, rovnako tak radosť a nadšenie. Rodičia by preto mali byť akýsi sprievodcovia detí na tejto ceste plnej emócií.
Deti potrebujú našu pomoc, aby sa naučili, ako svoje emócie zvládať. To si však už vyžaduje veľkú dávku odhodlania a trpezlivosti. Ľahko sa o tom hovorí, ťažšie je to v praxi, keď detské emócie v nás samých spúšťajú príval emócií. Oplatí sa s tým však pracovať.
5. Dajte mu na výber
Pre dieťa je dôležité, aby mohlo aj ono samé o niečom rozhodovať. Buduje to jeho sebavedomie a sebahodnotu. Začať môžete už len napríklad s výberom oblečenia, alebo pohárikom na pitie. Vždy však deťom vo veku 3 – 5 rokov dávajte na výber len z obmedzeného počtu možností. Nech si vyberie z dvoch, maximálne troch variantov. Ak by bolo možností priveľa, dieťa by sa rozhodnúť nevedelo, chcelo by najskôr jedno, potom ďalšie a neskôr iné, z celej situácie by bolo v konečnom dôsledku frustrované, pretože by možno chcelo naraz aj všetky ponúkané možnosti.
Ako komunikovať s dieťaťom vo veku 6 – 11 rokov
1. Vyhraďte si čas
Doprajte si čas na rozhovor so svojim dieťaťom. Nie iba o tom, ako bolo v škole. Veďte plnohodnotné rozhovory, zaujímajte sa o jeho vnútorné prežívanie, čím aktuálne žije, čo ho teší, čo v sebe rieši, čo mu robí radosť. Môže ísť o rozhovor pri obľúbenej aktivite, hre či športe.
2. Neopravujte ho
Ako komunikovať s dieťaťom v každom veku? Počúvajte ho, keď vám niečo hovorí a neskáčte mu neustále do reči len preto, aby ste opravili nejakú gramatickú chybu alebo zle vyslovené slovo. Je dobré na to upozorniť, ale dieťa by nemalo mať z komunikácie pocit, že je neschopné.
3. Veľa sa spolu smejte
Čas na rozhovor je zároveň veľmi vzácnym spoločným časom, kedy môžete byť sami so svojim dieťaťom. Hrajte sa, smejte sa, robte, čo vás baví a komunikácia z toho vyplynie sama. Neraz sa stáva, že pri hre v dobrej nálade sa dieťa rodičovi otvorí a zverí aj s niečím „tajným“, čo prežíva.
4. Priznajte si chyby
Rodič je pre dieťa superhrdinom, ale zároveň je to stále človek z mäsa a kostí, ktorého tiež dokáže niečo trápiť, ktorý sa rozplače a ktorý sa môže zmýliť. Buďte autentickou mamou a otcom, ktorý prejaví aj svoje emócie (samozrejme, s ohľadom na vek dieťaťa) a ktorý si vie priznať svoje chyby. Rodič, ktorý sa zmýli a vie sa ospravedlniť, odovzdáva dieťaťu veľmi vzácny poklad – osobný príklad toho, aké dôležité miesto má v živote človeka slovo prepáč.
5. Komunikujte s rešpektom
Pozerajme sa na dieťa ako na rovnocenného partnera v komunikácii, ktorý má tiež svoje potreby a názory, vlastné nápady. Vyhnime sa zvyšovaniu hlasu, kriku, nálepkovaniu dieťaťa. Namiesto toho stavme na rešpektujúcu komunikáciu, pretože rešpekt a úcta sa nám následne od detí vráti naspäť.
Komunikácia s dieťaťom vo veku 12 – 18 rokov
1. Na jeho názore záleží
Ukážte vášmu tínedžerovi, keď sa s ním rozprávate, že vás zaujíma jeho názor. Nepresadzujte si iba svoje, ale rešpektujte aj pohľad na vec vášho dieťaťa. Je to veľmi dôležité aj na posilnenie vzájomnej dôvery v tomto náročnom období puberty.
2. Hľadajte príležitosti na rozhovor
Presvedčiť tínedžera k tomu, aby sa otvorene rozprával so svojim rodičom, je niekedy takmer nemožné. Pubertiaci majú pocit, že rodičia im nerozumejú, nechcú sa s nimi baviť a radšej trávia čas s kamarátmi. Netreba deti do rozhovoru nútiť, to by malo ísť radšej prirodzene. Hľadajte preto spôsoby, ako tráviť s deťmi čas a príležitosti na rozhovor. Môže to byť napríklad pri sledovaní televízie, alebo počas cesty autom.
3. Rešpektujte jeho súkromie
Hoci je stále vašim dieťaťom, tínedžer už potrebuje svoj vlastný priestor a svoje súkromie. Rešpektovať súkromie svojho dieťaťa je správnou cestou aj z pohľadu zachovania si jeho dôvery.
4. Buďte bezpečným prístavom
Ukážte, že svojmu dieťaťu dôverujete, a povzbuďte ho, aby sa vám zdôverilo. Dôvera je kľúčovým bodom, ako komunikovať s dieťaťom v každom veku. Boli ste bezpečným prístavom pre svoje dieťa v období, keď ešte bolo malým bábätkom, batoľaťom a predškolákom, ale stále ním zostávate, hoci v puberte sa vám dieťa zrejme nepríde ukryť do náručia. Niekde v kútiku srdca však aj tínedžer ukrýva malého zraniteľného človiečika, ktorý občas potrebuje aj mamkinu náruč (čo si ale neprizná ani sám pred sebou). Ak bude z vašich reakcií dieťa mať pocit, že ho nezhodíte, neskritizujete, ale prejavíte mu pochopenie, nebude mať problém sa vám zdôveriť.
5. Buďte sami sebou
Nehrajte sa pred deťmi na niekoho, kým nie ste. Neskrývajte svoje pocity, hovorte o tom, čo práve potrebujete, ako sa cítite, ako vám je. Buďte sami sebou. Tínedžeri sú už dosť starí na to, aby vás rešpektovali ako jednotlivca. Zároveň ich tak učíte ukazovať svoju pravú tvár a neukazovať sa „v maske“ len pre to, aby som zapadol do kolektívu.
