Smútok je emócia, ktorú pociťujeme v určitých obdobiach nášho života všetci. Pocit smútku je prirodzenou reakciou na stratu či iné stresujúce alebo nepríjemné životné udalosti. Často sa stáva, že ľudia si smútok a depresiu zamieňajú. Depresia, ktorá postihuje približne 5 % svetovej populácie alebo 350 miliónov ľudí, je závažné duševné ochorenie, ktoré môže drasticky ovplyvniť každodenný život. Ako ju rozpoznať?
Som len smutný alebo je to už depresia?
Pocit nešťastia alebo smútok v nás môže vyvolať množstvo životných udalostí. Strata alebo neprítomnosť milovanej osoby, rozvod, nezamestnanosť, finančné problémy alebo problémy doma či v práci, to všetko vplýva negatívne na našu náladu. Človek, ktorý prežíva smútok, zvyčajne nájde určitú úľavu, či už pomocou plaču, porozprávania sa s blízkymi alebo inej formy ventilácie. Smútok spôsobujú konkrétne spúšťače, zatiaľ čo depresia nemusí mať žiadnu identifikovateľnú príčinu. Smútok síce je súčasťou depresie, ale má dočasný charakter.
Depresia, tiež známa ako veľká depresívna porucha alebo klinická depresia, je porucha nálady, ktorá postihuje myseľ aj telo. Jedná sa o vážne duševné ochorenie, ktoré okrem nálady ovplyvňuje myšlienky, správanie a dokonca aj fyzické zdravie. Depresívna nálada je oveľa hlbšia ako smútok. Depresia zhoršuje sociálne, pracovné a iné dôležité oblasti fungovania a môže tiež narušiť schopnosť pracovať alebo študovať.
Každý z nás má obdobia, keď sa cíti „na dne“, depresia však presahuje rámec bežných emočných výkyvov a trvá dlhé týždne, mesiace či dokonca roky. Osoba s depresiou prestane zažívať normálne zmeny nálady – keď sa smútok strieda s radosťou. Túto tzv. anhedóniu sprevádzajú pocity bezmocnosti, beznádeje alebo bezcennosti a tiež pocit, že nič nemá zmysel. Človek stráca záujem o veci, ktoré ho predtým napĺňali, o priateľov, rodinu či partnera/partnerku.
Príznaky a diagnostika depresie
Podobne ako iné poruchy či ochorenia aj depresiu sprevádzajú symptómy, podľa ktorých ju možno diagnostikovať. Treba poznamenať, že u každého sa depresia môže prejavovať inak.
V európskych krajinách sa na diagnostiku používa diagnostický systém MKCH-10 (Medzinárodná klasifikácia chorôb, 10. revízia). Kritériá MKCH-10 pre depresiu boli vyvinuté v 90. rokoch Svetovou zdravotníckou organizáciou (WHO).
Diagnostické kritériá MKCH-10 pre depresiu
Pri diagnostike depresívnej epizódy vychádzajú lekári zo zoznamu nasledovných kritérií resp. symptómov:
- Depresívna nálada väčšinu dňa, takmer každý deň
- Strata záujmu alebo potešenia pri aktivitách, ktoré sú normálne príjemné
- Pokles energie alebo zvýšená unaviteľnosť
- Strata sebadôvery alebo sebaúcty
- Bezpredmetné prežívanie výčitiek voči sebe samému alebo pocitov nadmernej a bezdôvodnej viny
- Opakované myšlienky na smrť alebo samovraždu, alebo akékoľvek suicidálne správanie
- Znížená schopnosť myslieť alebo sa sústrediť, nerozhodnosť alebo váhavosť
- Zmena psychomotorickej aktivity s agitovanosťou alebo spomalením (zvýšená nervozita a nepokoj – človek je hyperaktívny, neustále sa pohybuje alebo naopak zníženie či spomalenie pohybov a reči)
- Poruchy spánku akéhokoľvek typu
- Zmena chuti do jedla (zníženie alebo zvýšenie) so zodpovedajúcimi zmenami hmotnosti
Depresia je diagnostikovaná v prípade, že pacient má aspoň dva z prvých troch symptómov (depresívna nálada, strata záujmu, pokles energie) a zároveň aspoň dva zo zostávajúcich siedmich symptómov.
Na stanovenie diagnózy by sa u vás symptómy mali objavovať minimálne 2 týždne. Epizóda depresie by nemala byť spôsobená užívaním psychoaktívnych látok ani organickou duševnou poruchou (duševná porucha podmienená organicky – akýkoľvek úraz, poškodenie, ktoré vedie k dysfunkcii, napríklad demencia).
Lekár by mal taktiež vylúčiť iné ochorenia, ktoré sa za depresiu môžu maskovať, ako napríklad cukrovka, hypotyreóza, bipolárna porucha alebo nedostatok vitamínu B12. O tom, ktoré krvné testy je vhodné podstúpiť sa viac dozviete v článku 11 krvných testov, ktoré môžu odhaliť príčinu vašej depresie.
Okrem vyššie uvedených príznakov sa u ľudí s depresiou často vyskytuje aj pocit skľúčenosti, beznádej, nedostatok motivácie, znechutenie zo seba samého, spomalená reč a pohyby. Môžu sa tiež objaviť fyzické príznaky ako bolesti kĺbov, bolesti chrbta či hlavy, tráviace problémy alebo chronická bolesť bez zjavnej príčiny.
Kedy vyhľadať pomoc?
Nie je vždy ľahké priznať si, že potrebujeme pomoc, najmä ak žijeme v prostredí, kde je duševné zdravie ešte stále stigmatizované. Je dôležité rozpoznať, kedy je čas vyhľadať odbornú pomoc:
- Príznaky pretrvávajú viac ako dva týždne: Ak cítite smútok, prázdnotu alebo nezáujem o inak príjemné aktivity viac ako dva týždne, je čas obrátiť sa na odborníka.
- Zhoršujúce sa fyzické a psychické symptómy: Ak spozorujete, že depresia negatívne ovplyvňuje vaše každodenné fungovanie (napr. práca, rodinné vzťahy, hygiena), môže ísť o jasný signál, že potrebujete odbornú podporu.
- Myšlienky na sebapoškodzovanie: Ak máte myšlienky na samovraždu alebo sebapoškodzovanie, neváhajte vyhľadať okamžitú pomoc. Obráťte sa na pohotovosť alebo zavolajte krízovú linku.
Využiť môžete linku dôvery Nezábudka, ktorá je bezplatná, anonymná a nonstop – tel. číslo: 0800 800 566. Ďalšou možnosťou je krízová linka pomoci, ktorá poskytuje anonymnú, nonstop a bezplatnú psychologickú pomoc a podporu pre ľudí alebo ich blízkych, ktorí sa ocitli v kríze. Tel. číslo je 0800 500 333.
