Aké bolo vaše detstvo? Zažili ste láskavú výchovu? Cítili ste prítomnosť, pochopenie a cit rodičov, alebo naopak ste sa cítili opustený, či odstrčený, len s minimom času a pochopenia pre vás?
To nič nie je! Nehuč!
„Padla si. To nič nie je. Nehuč.“ Opakuje dookola matka, držiac v náručí dieťa, ktoré sa po nepeknom pása zadúša plačom. Následne jej zakrýva ústa, aby hlasným krikom nerušila ostatných ľudí na ihrisku. „A čo si stvárala? Nevieš si dávať pozor?“ Pridáva sa babka, ktorá doposiaľ celú situáciu len sledovala. Mnoho mamičiek zastáva názor, že keď dieťa spadne, alebo si inak ublíži, netreba ho ľutovať. V podstate je to tak, nemusíme ho ľutovať, mali by sme však minimálne uznať jeho pocity.
Dokážete povedať tieto 3 vety? Mala by to zvládnuť každá žena
Len si nachvíľku predstavte, že vás niečo skutočne veľmi bolí. Posťažujete sa svojmu najbližšiemu a najmilovanejšiemu človeku. Čakali by ste pochopenie, namiesto toho vám však dá najavo, že preháňate, a že to vlastne nič nie je. Čo by ste cítili? Smútok, nepochopenie? Áno, dieťa to zvládne. Veď krátko po rozkazoch, aby neplakalo už cielene odpútavame jeho pozornosť otázkami, ako bolo v škôlke, čo malo na obed, alebo rozprávame o zmrzline na ktorú poobede pôjdeme. Celá situácia je rýchlo zažehnaná a my máme pocit, že sme to excelentne zvládli. Svojou reakciou však dávame dieťaťu najavo, že na jeho pocitoch nezáleží, alebo dokonca, že sú nesprávne a nabudúce ich má držať v sebe, aby bola mamička spokojná.
Ako reagovať, keď dieťa spadne, alebo si inak ublíži?
Ako teda reagovať? V niektorých prípadoch slová nutné nie sú. Dôležitejšie je objatie a vaša prítomnosť. Ak chcete niečo povedať, skúste to takto: „Vidím, že si sa buchla. Kde ťa to bolí?“ Vyhnúť by sme sa mali rečiam, ktoré budú prehlbovať „utrpenie“ dieťatka. Sú to slová o tom, že to musí skutočne strašne bolieť, alebo, že má naozaj poriadnu ranu. Pokračovať môžeme riešením, ktoré na naše dieťa najviac zaberá. Môže to byť pofúkanie rany maminou, alebo nalepenie obrázkovej náplasti. Ak vidíme, že sa dieťa upokojilo, povzbudiť ho môžeme napríklad takto „Už je to trošku lepšie, však? Teraz sa už môžeš zasa hrať. “
Ak máte pocit, že vaše dieťa pri najmenších buchnutiach plače prehnane, alebo podľa vás často „hrá divadlo“, môže tým vyjadrovať svoju potrebu byť s vami častejšie a cítiť, že sa mu viac venujete.
