Pletie si slovíčka. Číta, ale nerozumie tomu. Dyslexia u detí je jednou z najčastejších porúch učenia. Dá sa s ňou však žiť a pracovať na zlepšení.
Dyslexia u detí
Jeden z najznámejších problémov, s ktorými sa rodičia, ale aj učitelia stretávajú v súvislosti s učením, je dyslexia. Toto slovíčko pochádza z gréčtiny a vzniklo spojením dvoch významov: dys (porucha) a lexis (reč, slovo, jazyk). Používa sa na označenie zníženej schopnosti správne čítať. Dieťa s dyslexiou má ťažkosti s čítaním, slová číta inak, než sú napísané, preskakuje slová, môže tiež čítať veľmi pomaly. Zároveň má problém pochopiť význam toho, čo prečítalo.
Často sa stáva, že lekári diagnostikujú tento problém už v prvých rokoch života. Dyslexia u detí je podmienená biologicky. Za jej vznikom a rozvojom stojí centrálny nervový systém, ktorý sa nejakým spôsobom naruší. Dysfunkcia centrálnej nervovej sústavy a ľahké mozgové dysfunkcie, ktoré sú vývinovou poruchou, sa zapríčiňujú o to, že sa u dieťaťa rozvinie dyslexia. Tá patrí medzi postihnutia (podobne, ako v prípade mentálneho či fyzického postihnutia).
Príznaky dyslexie
To, že má dieťa nejaký problém, si lekári môžu všimnúť už skôr, my rodičia to však zaznamenáme najmä keď už dieťa vie čítať a písať, alebo keď sa to iba učí po nástupe do prvej triedy. Deti, ktorých postihla dyslexia, si totiž nevedia zapamätať tvar písmenka, majú ťažkosti so spájaním písmen a slabík do slov a slov do viet. Z odborného hľadiska hovoríme o poruche vo fonologickom spracovaní, teda pri transformácii písmen do zodpovedajúcich hlások.
Medzi ďalšie príznaky dyslexie patria aj ťažkosti so slovnou pamäťou. To znamená, že dieťa si nezapamätá slová, ktoré práve prečítalo.
Dyslexia postihuje aj vizuálne vnímanie písmen. Mozog dyslektického dieťaťa nerozoznáva písmená, alebo ich zle interpretuje. Môže sa to prejaviť napríklad tak, že si dieťa zamieňa hlásky „b“ a „d“.
Dieťa s dyslexiou číta pomaly a s námahou, je z toho nervózne a neraz i v strese, z čoho následne pramení neschopnosť sústrediť sa dlhší čas. Môže sa tiež objavovať dvojité čítanie, keď dieťa najskôr prečíta text sebe samému a až potom následne ho prečíta nahlas.
Dyslexia, ktorú vidno navonok
Hoci sa dyslexia spája so slovami a s čítaním, prejavuje sa aj navonok. U niektorých detí sa môžu objaviť prejavy správania, ktoré na prvý pohľad vôbec nemusia evokovať, že má dieťa nejaký problém. O čo ide? Ak ste si všimli u svojich detí niektorý z nasledujúcich príznakov, mali by ste spozornieť.
Dyslexia sa prejavuje aj takto:
– Dieťa má ťažkosti s určovaním pravej a ľavej strany.
– Zlyháva sluchová pamäť (dieťa nedokáže zopakovať rytmické štruktúry).
– Objavujú tiky alebo sa dieťa pocikáva.
– Nechutenstvo a bolesť brucha
– Ranné vracanie (často z nervozity kvôli tomu, že má ísť do školy)
Dyslektické dieťa – Odhaľte problém včas
Rodičia trávia s dieťaťom najviac času, kým je ešte malé. Neskôr s nástupom do škôlky a školy sa už celá situácia mení, keďže rodičia sa vracajú do práce, deti chodia na krúžky a rodina sa stretáva pri spoločnom stole často až večer. Napriek tomu je veľmi dôležité všímať si deti a riešiť nielen to, ako sa cez deň mali v škole a čo robili, ale venovať deťom plnú pozornosť aj cez hru a rozhovor. Napríklad pri domácich úlohách si môžeme všimnúť, že sa niečo asi deje. Ak máme akékoľvek pochybnosti, nemali by sme váhať obrátiť sa na pediatra. Radšej prísť zbytočne, ako neskoro. Je totiž veľmi dôležité zachytiť dyslexiu včas, pretože neskôr môže vyústiť až do porúch správania.
Krvácanie z nosa u detí
V prípade, že sa dyslexia začne riešiť príliš neskoro, môže sa prejavovať aj zhoršeným správaním. Neraz ide o agresivitu, alebo utiahnutie sa do seba, poruchy správania, objavuje sa aj záškoláctvo, dieťa klame rodičom a učiteľom, a podobne. Určite nie je namieste reagovať hneď hnevom a trestom, hoci je takéto správanie neprípustné. Keď sa však na celú situáciu pozrieme s rešpektom voči nám i voči dieťaťu, zistíme, že ide vlastne o detské volanie o pomoc. Rešpektujúca výchova sa okrem iného riadi aj tým, že dieťa má na svoje správanie vždy nejaký dôvod. Týmto správaním nám vlastne dáva najavo, že sa v škole necíti dobre, pretože vníma, že sa mu sústavne nedarí, necíti úspech a radosť z učenia, možno sa mu aj spolužiaci posmievajú za to, že nevie poriadne čítať a mýli sa. Je nepokojné a má z toho všetkého strach, preto sa snaží škole vyhýbať.
Dyslexia u detí – Diagnostika a liečba
Aby sme s istotou mohli povedať, že dieťa trápi dyslexia, musíme s ním najskôr navštíviť detského lekára. Ten dieťa vyšetrí a urobí s ním zopár testov, na základe ktorých dokáže vyhodnotiť, či ide o dyslexiu alebo iný problém. Pediater môže odporučiť aj sedenie u psychológa, prípadne neurologické vyšetrenie v odbornej ambulancii. To, že dieťa vykazuje známky tejto poruchy, si veľmi často všimnú ako prví učitelia v škole, ktorí sú s dieťaťom každý deň a vidia, že má dieťa pri čítaní a písaní ťažkosti.
Diagnostické testy zahŕňajú čítanie a písanie slov a viet, ale zameriavajú sa aj na posúdenie sluchovej pamäti. Sleduje sa, či dieťa dokáže počúvať a zopakovať zvuky a rytmus (napríklad tlieskanie podľa slabík). Tiež sa vyšetruje vizuálne vnímanie, keďže dyslexia u detí sa týka aj zraku. Testy teda zahŕňajú aj úlohy na identifikovanie písmen a tvarov.
Dyslexia u detí – Čo môžu robiť rodičia?
Mať doma dyslektické dieťa síce neznamená žiadnu katastrofu, ale netreba nad tým ani mávnuť rukou. Mali by sme mať stále na pamäti, že takéto deti potrebujú individuálny prístup a nemôžeme ich porovnávať so zdravými súrodencami alebo spolužiakmi. Buďme trpezliví, pretože táto vlastnosť sa nám pri učení sa s dieťaťom zíde asi najviac. Čo teda môžu robiť rodičia, aby pomohli dieťaťu s dyslexiou rásť bez pocitov zlyhania?
Žiadne výčitky
Keď sa s dieťaťom učíme a čítanie či písanie mu dlho trvá, pričom navyše robí množstvo chýb, nevyčítajme mu to. Rozhodne by sme nemali používať vyčítavé hlášky, ako napríklad, že je hlúpe a nešikovné, že je lajdák, že v škole určite nepočúvalo pani učiteľku, keďže tomu teraz doma nerozumie… Najdôležitejšie zo všetkého je pomôcť dieťaťu s dyslexiou odbúrať stres z toho, že mu čítanie (učenie sa) nejde tak, ako by si prialo. Uvedomme si, že bojuje zo všetkých svojich síl a robí to najlepšie, ako vie. Inak to jeho mozog skrátka nedokáže. Prejavme mu porozumenie a pochopenie, podporme ho v tom, že to spolu zvládneme. Aj dieťa s dyslexiou sa vie naučiť čítať správne a s porozumením, a aj písať. Zrejme mu to potrvá dlhšie, ale zvládne to. Aj s našou pomocou.
Doprajte mu viac času
Dyslexia u detí spôsobuje, že sú pri písaní a čítaní pomalšie, ako spolužiaci. Namieste je preto rozhovor s pani učiteľkou. Uistite sa, že pedagógovia vášho dieťaťa rozumejú tomu, ako dyslexia „funguje“. Vysvetlite im, že dieťa potrebuje viac času napríklad na písomky, diktáty či slohové práce.
Rozhovor namiesto písania
Dieťaťu s dyslexiou možno bude viac vyhovovať ústne preskúšanie, než písomka. Písomné práce musia byť hotové zväčša v určitom čase – päťminútovky, desaťminútovky, a podobne. To môže dieťa veľmi stresovať, pretože si uvedomuje, že mu písanie dlhšie trvá a obáva sa, že nebude stíhať. Možno teda bude pokojnejšie, keď ho pani učiteľka vyskúša z učiva radšej ústne, napríklad počas prestávky, alebo keď ostatní spolužiaci test dopíšu.
Využite technológie
V dnešnej modernej a hlavne digitálnej dobe už máme k dispozícii množstvo spôsobov, ako si uľahčiť život aj prostredníctvom technológií. Pre ľudí s rôznymi hendikepmi existujú technologické pomôcky a aplikácie, ktoré im môžu výrazne pomáhať v každodenných činnostiach. Výnimkou nie je ani dyslexia u detí. Okrem terapie a individuálneho prístupu vo vzdelávaní môžete využiť aj softvérové aplikácie, ktoré sú špeciálne vyvinuté pre ľudí s dyslexiou. Ako to funguje? Aplikácie napríklad čítajú text nahlas, prípadne používajú rozličné farebné prevedenia a zobrazenia textu na obrazovke, ktoré dyslektikom pomáhajú lepšie pochopiť a vnímať text. Aplikácie tiež poskytujú informácie o slovách, napríklad vysvetľujú význam slov, alebo ich výslovnosť.
Dyslexia nie je nedostatok inteligencie
Aby sa dyslexia u detí mohla riešiť a liečiť, musí dieťa jednoducho spolupracovať. A to sa stane iba vtedy, keď sa nebude cítiť menejcenné. Sebavedomie detí s touto poruchou býva zväčša poznačené tým, že samé vníma, že za svojimi spolužiakmi zaostáva. Buďme dieťaťu tou najväčšou oporou a vysvetlime mu, že sa vôbec za svoju poruchu nemusí hanbiť. A najmä mu povedzme, že to, že má dyslexiu, v žiadnom prípade nie je jeho vina. Dyslexia totiž vôbec nie je nedostatok inteligencie, ani to neznamená, že sa dieťa učiť nechce. Je to porucha v procese písania a čítania. S podporou okolia môžu aj dyslektické deti úspešne dosahovať svoje ciele.
