Michaela Ray je terapeutka a koučka neuro-lingvistického programovania, ktorú môžete poznať aj ako autorku detského knižného bestselleru Som skvelé dieťa. V neposlednom rade je to mama štyroch detí – jedného vlastného a troch, ako sama hovorí, bonusových. Aká je Miška mama, čo si myslí o svojej knihe a k akej veľkej novinke jej môžeme gratulovať sa dozviete v nasledujúcich riadkoch.
Miška ty si študovala neuro-lingvistické programovanie v Kalifornii priamo u spolutvorcov NLP. Čo viedlo tvoje kroky?
Len čo som sa v roku 2013 presťahovala do Belgicka, dozvedela som sa o tejto metóde od kamarátky a veľmi ma to zaujalo. Aj keď to bolo komplikované, rozhodla som sa učiť priamo od jedného zo zakladateľov NLP metódy – Roberta Diltsa v Kalifornii. Nasledujúce dva roky som sa presúvala medzi Amerikou a Belgickom. Neskôr som si štúdium doplnila o ďalšie certifikované techniky, z ktorých ma najviac zaujala Flash technika na traumy.
Aktuálne žiješ v Belgicku, kde pôsobíš ako koučka a terapeutka. S akými témami ťa najčastejšie klienti navštevujú?
Oslovujú ma, keď prežívajú nejaké ťažké obdobie. Napríklad sú po nedávnom rozchode, alebo si uvedomili, že sa im opakujú rovnaké vzorce vo vzťahoch, ktoré chcú zmeniť. Cítia, že stratili smerovanie v živote, cítia sa prázdni, vyčerpaní, vystresovaní a hľadajú cestu von. Keďže pracujem online buď v slovenčine alebo angličtine, moji klienti sú buď Slováci (žijúci kdekoľvek) alebo expatrioti rôznych národností žijúci v Belgicku. Mnohí expatrioti riešia ťažkosti integrácie v krajine a extrémny pocit samoty. Zväčša sú však v hĺbke skryté aj ďalšie problémy a rôzne traumatické zážitky.
Vidíš vo všetkých tých príbehoch, nejakého spoločného menovateľa? Dôvod, prečo sa ľudia, ktorí ťa oslovia nemajú dobre?
Klienti prichádzajú preto, že zápasia so symptómom, ktorý ich trápi, a chcú sa ho zbaviť. Chcú pochopiť, prečo sa im to vôbec deje. Moja úloha je predovšetkým pomôcť im nájsť koreň problému a transformovať to, kde to celé začalo. Symptóm sa potom vyrieši aj sám. Vďaka regresnej analýze sa im ujasní štruktúra problému a začnú vidieť, že čo s čím súvisí, a že ten symptóm je len logické vyústenie niečoho v hĺbke ich podvedomia.
Zväčša sú veľmi prekvapení, keď si uvedomia, že to súvisí aj s udalosťami z detstva. Väčšina mojich klientov mala nazvime to normálne detstvo, bez udalostí, ktoré by pokladali za traumatické. Teda mali rodičov, ktorým na nich záležalo, ale často nemali na deti čas, riešili predovšetkým prácu kvôli financiám, veľa rodičov nevedelo prejaviť city, chýbali objatia či pochvaly, častejšie boli nároky na výkon, kritika. Občas sa svojich detí nezastali vo vypätej situácii, boli tam nejaké nespravodlivosti, tresty, nedostatok pozornosti, neistota či zosmiešňovanie, ktoré rodičia pokladali za vtip.
Aj toto môže byť dosť na to, aby si dieťa vytvorilo traumatickú reakciu a limitujúce presvedčenia. Napríklad, že ak nebude perfektné, tak si nezaslúži lásku, a preto musí prehnaným spôsobom uspokojovať potreby iných ľudí.
V horších prípadoch sa v detstve pridalo neprijatie, napríklad keď matka celé tehotenstvo uvažovala o potrate kvôli nedostatku podpory okolia. Náročnejšie prípady sú, keď v rodinách dochádzalo k fyzickému, mentálnemu alebo sexuálnemu násiliu, emocionálnemu vydieraniu, keď niekto z rodičov bol agresívny alkoholik a podobne. Takto vznikajú hlbšie traumatické zážitky, ktoré neskôr ovplyvňujú ľudí. Napríklad, keď niekto prežíva pocit viny a hanby za vlastnú existenciu, chýba mu zdravé sebavedomie, navonok to môže vyzerať akoby mal v živote stále smolu, lebo nič sa mu nedarí.
Takže to je jeden z dôvodov, prečo si sa rozhodla napísať detskú knihu, ktoré sa venuje téme zdravého sebavedomia?
Áno, v dospelosti sa vďaka terapii dajú „opraviť“ emocionálne záťaže a limitujúce presvedčenia, avšak ešte lepšie je im predchádzať. Keďže sa oblasti, kde k týmto traumám dochádzalo často opakovali, zosumarizovala som ich do 7 bodov. Keď sa mi narodila dcéra, rozmýšľala som, ako tieto informácie zdieľať aj s inými rodičmi, a tak vznikla kniha „Som skvelé dieťa – 7 pilierov detského sebavedomia“. Malý zajko dostáva vo svojom ideálnom svete presne to, po čom moji klienti v detstve túžili od svojich rodičov.
Kniha Som skvelé dieťa patrí v mnohých slovenských domácnostiach k najobľúbenejším detským knižkám a k tomuto úspechu ti srdečne gratulujeme. Zaujíma nás, ako svoju knihu vnímaš ty. Aké pocity v tebe vyvolávajú všetky tie pekné reakcie a pozitívne recenzie knihy.
Úprimne, veľmi sa teším, že kniha ľuďom reálne pomáha. Keď dostanem správu od nejakej mamičky, čo sa im vďaka knihe s dieťaťom podarilo prekonať, mám slzy na krajíčku. Keď som knihu písala, nevedela som, či to bude ľudí vôbec zaujímať. Počas tvorby knihy bolo aj veľa technických problémov a som veľmi rada, že som to vtedy nevzdala. Vďaka spolupráci s Katkou Brňákovou, ktorá zabezpečovala vydanie knihy, sme ju dotiahli do úspešného konca a teraz sa z toho môžeme o to viac tešiť.
Aktuálne ti už môžeme gratulovať k veľkej novinke. Máš napísanú ďalšiu knihu, ktorá opäť v príbehu využíva terapeutické metódy, tentoraz na riešenie detského strachu. Olívia v bublinke odvahy – 19 spôsobov riešenie strachu sa dá v týchto dňoch objednať prostredníctvom knižného crowdfundingu. Vysvetlíš, čo to presne znamená?
Crowdfundingový predpredaj znamená, že si ju ľudia môžu už teraz kúpiť v predpredaji a tým zároveň pomôžu vyzbierať financie na tlač knihy. Práve preto, že ju kupujú teraz a sú ochotní ešte niekoľko týždňov počkať, kým príde z tlače, je kniha v uvádzacej zľave s bonusmi a s možnosťou denne vyhrať poukazy v žrebovaní. Kniha sa dá kúpiť tu: www.codokazemama.sk/crowdfunding/olivia-v-bublinke-odvahy-19-sposobov-riesenia-strachu
Kniha o detských strachoch – čo ťa inšpirovalo k tejto téme a s akými konkrétnymi strachmi vie kniha pomôcť?
Táto kniha začala vznikať v čase, keď sa z mojej prvej knihy stal bestseller a keď ma oslovilo mnoho rodičov s otázkami a námetmi na ďalšie potrebné témy. Vďačnosť a pokora, ktorú som za to cítila, ma poháňali dopredu a premýšľala som o tom, ako dokážem pomôcť ešte viac.
Kniha OLÍVIA V BUBLINKE ODVAHY – 19 SPÔSOBOV RIEŠENIA STRACHU je prvá kniha o detských strachoch z plánovanej trilógie. Je jediná kniha svojho druhu na Slovensku, ktorá má nielen rozprávku o strachu, ale ponúka aj hmatateľné nástroje. Kniha bola pôvodne napísaná pre deti vo veku 2-4 roky a ich rodičov. Pomôžte deťom pripraviť sa na situácie, z ktorých majú najčastejšie strach, vrátane nástupu do škôlky, psov, hlučných predmetov, strašidiel a podobne. Rodičia dostanú do rúk 19 terapeutických metód (možných intervencií), ktoré môžu ľahko aplikovať aj nad rámec spomenutých situácií a aj pre staršie deti. Je to, akoby rodičia mali doma, alebo najlepšie rovno v hlave lekárničku prvej mentálnej pomoci pre dieťa v náročných a kritických životných situáciách.
Niektoré z týchto metód som zverejnila ako odporúčanie v deň, keď došlo k teroristickému činu – nahláseniu bomby na vyše 1000 slovenských školách. Mnohí rodičia si tieto metódy zdieľali a oslovili ma aj školskí psychológovia so žiadosťou zdieľať tieto metódy s rodičmi detí vo veku 7-18 rokov. Takže rozsah využitia je oveľa širší aj v oveľa kritickejších situáciách ako je samotná rozprávka.
Deti si vytvoria mentálne zdroje na zvládanie nových situácií. S týmito zdrojmi výrazne znížia pravdepodobnosť vzniku fóbií alebo tráum. Rukopis testovali mnohí rodičia. Napísala mi napríklad mamička 5-ročného dievčatka, že sa im podarilo s týmito metódami vyriešiť strach zo psa aj zo strašidiel a to už za 3 dni!
Tvoja prvá kniha bola preložená do štyroch jazykov a aktuálne sa dotláča už piatykrát. Úprimne ti prajeme, aby mala tvoja Olívia – kniha o detských strachoch rovnaký, naozaj obdivuhodný úspech. Radi by sme ešte prešli trochu do tvojho súkromia, samozrejme so všetkou úctou, nie sme žiadny bulvár (smiech). Ako by si sa definovala ako mama?
Som mama, lebo môžem cítiť lásku a vďačnosť, že sa mi po dlhých rokoch čakania narodila vytúžená dcérka. Tak to aj prežívam a snažím sa užiť si malé kúzelné momenty prítomných okamihov, keď sme v objatí, keď si vyjadrujeme vzájomnú lásku, keď ju večer hladím v posteli, alebo keď sa ma 4-ročná starostlivo spýtala: „Mamička, už sa cítiš lepšie? Už ťa nebolí hlava?“
Posledná otázka má viac jednoduchých podotázok. Vymenuj nám v poradí jedlo, ktoré miluješ, jedlo, ktoré nenávidíš, tvoja dobrá vlastnosť a aj tá zlá.
Keď sa dostanem na Slovensko, tak sa už vždy teším na vyprážaný syr a štrúdľu. Nemám žiadne jedlo, ktoré by som nenávidela, ale doma žartujeme, že jedlo, ktoré by sme isto nechceli jesť, sú francúzske slimáky.
Moja slabá stránka sú časové tiesne, ktoré ma vedia vystresovať, a som potom uponáhľaná a úsečná. Moja dcérka mi to vtedy pripomenie, keď sa jej to dotkne, a uisťuje sa, či ju mám ešte rada. Vtedy sa spamätám. 🙂 Som rada, že to nedrží v sebe a že si to môžeme hneď vysvetliť. Dobrá vlastnosť je zmysel pre humor, radi s manželom vtipkujeme.
Ak by si na záver mohla dať našim čitateľkám len jednu radu z pohľadu mamy a zároveň terapeutky, ako by znela?
Aj napriek láske a starostlivosti nie som dokonalá mama, ani si nemyslím, že to je cieľom. Som si vedomá toho, že aj pri najlepšej snahe vznikajú nedorozumenia a deti si niektoré veci vysvetlia emocionálne – najhorším možným výkladom, aj keď to rodič vôbec tak nemyslel. Praktizujem preto občas otázku: “Mala si niekedy pocit, že ťa nemám rada?”
Skúste to tiež. Dozviete sa tak o nedorozumeniach a môžete ich hneď uviesť na pravú mieru. Precítite tak vzájomnú lásku a deti si nenesú zbytočné limitujúce presvedčenie do budúcnosti. 🙂
