Detské soplíky sú predovšetkým v predškolskom období nekonečným príbehom. Deti sa každú chvíľu ocitajú doma a maminky na nútenej OČR. Aj vy chytáte paniku, keď zbadáte sopeľ? Obzvlášť ten „farebný“. Máme tu pre vás básničku na pobavenie, ktorú veríme, budete brať s humorom a úsmevom.
Sopeľ
Verím, že som silná žena,
som mama a všetko zvládam!
Potom príde zasa sopeľ,
a ja na riť padám.
Prosím nie, nie už zasa,
nesmú byť zas choré,
sopľov tečie celá masa,
OČR je na obzore.
Čo robím zle, kde je chyba?
Spytujem sa seba,
ovocie aj marťankovia,
čo im teda chýba?
Z práce volá nová šefka,
„Lenivá ste snáď?“
Jasné, ja len o tom snívam,
sople vysávať.
„Veď ste boli na OČR aj minulý mesiac!“
Ty si krava, nemáš, deti?
vyletí mi nechtiac.
V telefóne z čista jasna,
ostal hluchý tón,
spytujem sa sama seba,
či ja tá krava som.
Ako to mám teda riešiť,
kde vracajú sa deti?
V pôrodnici už nevezmú ich,
tak chytená som v sieti.
Doma asi nezarobím,
v škôlke vydržia len krátko,
„Ja postarám sa, uživím nás,
netráp sa už zlatko.“
Ešteže mám doma muža,
tak máme na chleba,
no ja chcem a vlastne musím,
pracovať mi treba!
Nezostáva mi nič iné,
nemôžem to vzdať,
so sirupom od kašle v ruke,
vravím si treba len vydržať!
Prečítajte si aj našu predchádzajúcu báseň – Báseň (ne)spokojnej matky.
