Domáca škola deň prvý
Informácia o tom, že školy budú zavreté a deti budú nejaký ten čas doma sa ma obzvlášť nedotkla. Som na materskej „dovolenke“ s mladšou dcérou takže patrím medzi tie šťastnejšie mamky, ktoré aspoň nemuseli stresovať čo s deťmi keď zrazu musia ostať doma.
Starší syn je druhák a teda myslím, že „sfuknúť“ s ním ráno učivo nebude problém. Sčítavanie a odčítavanie do 100, nejaké rastliny v prvouke a rozbor básničiek na slovine to si ešte pamätám. Vlastne, celkom sa na to teším.
Začíname
- Jupí, začíname. Teším sa na náš prvý „školský“ deň a o 9:30 si idem pozrieť správy od učiteľky na Edupage.
- Učiteľka poslala učivo na celý týždeň. Zlatá.
- V ďalšej správe píše, že jej to poobede máme poslať nazad všetko vypracované.
- Zisťujem, že je to učivo len na dnes.
- Učíme sa 5 hodín. Nie vyučovacích. Hodín!
- Kolabujem.
- Píšem nahnevanú správu učiteľke, že prečo mám za ňu dobiehať učivo, ktoré má ona zameškané.
- Premýšľam. Vymazávam správu.
- Keďže všetko učivo mu musím vysvetľovať a samostatná práca tam nie je takmer žiadna, nemôžem si ani „odbehnúť“ dcéru uspať von v kočíku.
- Dcéru uspávam v nosiči a pošepky vysvetľujem, aký je rozdiel medzi priamkou a úsečkou.
- Odbieham so spiacim dieťaťom na sebe robiť špagety. Pendlujem medzi omáčkou a kontrolou synových zošitov.
- O 15tej konečne fotím všetky písomné vypracovania a posielam ich učiteľke podľa pokynov.
- Odpísala, že tento deň všetci žiaci krásne všetko stihli a tak zajtra môže poslať toľko učiva, koľko pôvodne chcela.
- Kolabujem.
- Píšem správu:
Milá pani učiteľka, ak ste počas školského roka nestíhali je to váš problém. Prosím nesnažte sa doháňať učivo počas týchto dní a nepokúšajte sa ani tváriť, že to všetko čo ste poslali by ste s nimi vy prebrali za jeden deň…
- Premýšľam. Chladnem. Správu ukladám do konceptu.
- Vraciam sa do bežného kolobehu. Čaká ma ešte pár každodenných drobností: povysávať, dať prať, vyložiť umývačku, požehliť, pripraviť rodine večeru, spratať po večeri, popritom synovi odpovedať na všetky otázky ohľadom stvorenia sveta, vesmíru, tsunami a tornád a to všetko samozrejme pri prebaľovaní či dojčení dcéry.
- Kúpem dcéru.
- Ukladám syna.
- Uspávam dcéru. Po hodine začne zatvárať oči. V tom vojde syn do izby, vraj sa mu nedá spať.
- Opäť ukladám syna.
- Opäť uspávam dcéru.
- V dome je konečne ticho.
- 21: 30 prichádza manžel z práce a pýta sa ma či potrebujem doma z niečím pomôcť. Srandista.
- Nalievam si pohár vína.
- Unavená sedím na gauči a rozmýšľam či mám ísť ešte v kľude doupratovať zvyšok domu, oddychovať, pozrieť si fejsbúčik, film alebo sa pomilovať s manželom.
- Nezmohla som sa ani na jedno.
- Zaspávam.
