Výchova detí je snáď tá najzložitejšia vec, ktorá začína už pôrodom a končí až našou smrťou. Každý rodič urobil a v budúcnosti ešte urobí množstvo chýb. To sú fakty. Netreba si vyčítať, čo sme urobili zle. Je však dôležité zamerať sa na to, čo dokážeme a vieme zmeniť. Spôsob, ako s deťmi komunikujeme a slová, ktoré im adresujeme, do veľkej miery ovplyvňujú ich zdravý psychický vývoj a budovanie ich sebavedomia. Zmena našej komunikácie s deťmi, môže zmeniť veľmi veľa. Toto deťom nehovorte!
Nerev! Nemáš dôvod!
Je dosť možné, že nám dôvody, prečo dieťa plače, prídu smiešne. Rovnako, ako môžeme my dospelí riešiť nepríjemné situácie v práci, naše deti si ich nesú zo škôlky. Tak ako my plačeme, keď prídeme o niekoho blízkeho, dieťa môže plakať, keď mamička odchádza z domu. V ich ponímaní je ich emócia skutočná a opodstatnená. Ak zakazujeme dieťatku plakať, učíme ho potláčať svoje emócie a tento návyk si dieťa môže so sebou niesť až do dospelosti.
Nebuď lakomá a požičaj hračku.
Požičali by ste komukoľvek na ulici svoje auto? Nie?! Prečo? Ste lakomý? Prečo sa vlastne stalo bežnou praxou, nútiť deti požičiavať hračky hoc aj cudzím deťom na ihrisku. Hračky sú pre naše deti ich jediným majetkom a zároveň niečím veľmi osobným. Takže, ak by vás niekto nútil požičať vaše auto a pri zdráhaní sa, by ste ešte boli hanlivo označený za nevychovanca a lakomca, ako by ste sa cítili?
Nič sa nestalo.
Ak dieťa napríklad spadne a udrie sa, máme tendenciu okamžite ho utvrdzovať v tom, že sa nič nestalo. Skúsme sa radšej opýtať „Si v poriadku?“. Akokoľvek sa nám môžu zdať detské emócie prehnané, v ich detskom svete sú naozaj opodstatnené. Skúsme vždy radšej pochopiť, prečo sa dieťatko takto cíti. Predstavte si, že vás niečo skutočne bolí, alebo ste veľmi smutný a váš blízky priateľ vám povie: „Veď to nič nie je. Nepreháňaj.“ Pomôže to nejako vašej situácií?
Zase si rozsypal/rozlial/spadol..? Ty si strašné motovidlo!
Detská motorika nie je na úrovni motoriky dospelého človeka a my s podobnými nehodami jednoducho musíme rátať. Svojimi slovami budujete detskú realitu. Ak budete dieťatku opakovať, že je neschopné, môžete si byť istý tým, že sa tak bude cítiť.
Pozri, aký je Peťko šikovný, nie ako ty!
Neustále porovnávanie je niečo, čo dokáže poriadne znepríjemniť život aj nám, dospelým. Učiť deti už od malička porovnávať sa s ostatnými a dávať im za príklad deti, ktoré sú v niečom lepšie, ako ony určite nepridá na budovaní zdravého sebavedomia.
Veď počkaj, keď príde oco z práce!
Absurditu tejto vety asi ani veľmi nemusíme rozoberať, no napriek tomu, sa v domácnostiach s deťmi používa veľmi často. Naozaj chceme deťom vštepovať, že sa majú svojho tatka báť?
