Jedným z významných míľnikov v živote dieťaťa je začiatok rozprávania. Keď dieťa povie prvé slovo, teší sa s ním celá rodina. Postupne sa pridávajú nové a nové slovíčka, až sa jazýček „rozpletie“ a s obľubou dáva s každým do reči. Niekedy sa však môže troška „zamotať“ a my si všimneme, že zrejme sa bez detského logopéda nezaobídeme. Zajakávanie u detí nie je ničím výnimočným a je dôležité podchytiť ho včas.
Zajakávanie u detí – Prečo moje dieťa kokce?
Koktanie, ako sa zajakávanie často označuje, je rečovou poruchou, ktorá sa objavuje u detí, ale nevynecháva ani dospelých. Ide o syndróm, pri ktorom dochádza k prerušovaniu reči tým, že človek neúmyselne opakuje slabiky alebo časti slov. Odborne sa táto porucha nazýva balbutizmus. Chybné vyslovovanie pri zajakávaní väčšinou sprevádzajú aj pohyby, ako napríklad pohyb hlavy, prípadne sa objavuje kŕčovitý výraz tváre.
Dodnes sa nevie s istotou povedať, aká je hlavná príčina vzniku koktavosti. Avšak za základné dôvody sa považuje dedičnosť, tiež vplyv sociálneho prostredia doma alebo v školskom kolektíve. Nemalou mierou sa o vznik koktania pričiňujú psychické faktory, predovšetkým stres alebo rôzne druhy úzkosti. Strach a stres negatívne ovplyvňujú takmer všetky procesy v ľudskom tele a ak sú im deti vystavené dlhodobo alebo pričasto, môže sa to prejaviť ako zajakávanie u detí. V neposlednom rade treba spomenúť aj zmeny v mozgu, ku ktorým dochádza prirodzeným vývojom, ale ktoré sa môžu odchyľovať od normálu a stáť za vznikom alebo rozvojom koktavosti.
Koktanie je problém. Odhaľte ho včas
Veľmi často sa stáva, že chce dieťa rodičom alebo napríklad starým rodičom niečo povedať a je toho toľko, čo prežilo, že sa až pri rozprávaní zakokce a zajakáva. Takéto rýchle rozprávanie však nie je diagnózou, ktorá spadá do rúk špecialistovi. Zajakávanie u detí môžeme rozdeliť do troch kategórií. Predčasné sa týka detí pred dovŕšením 3. roku života. Bežná koktavosť sa objavuje u detí vo veku 3 – 7 rokov. Vznik zajakávania po 7. roku života dieťaťa označujeme pojmom neskorá koktavosť.
Zajakávanie ďalej rozlišujeme podľa stupňa závažnosti: 1. stupeň sa vyznačuje iba minimálnymi prejavmi koktania, 4. stupeň je najzávažnejší. Pri liečbe ide najmä o snahu dostať sa z vyššieho stupňa na nižší, a teda zmierniť prejavy koktania. Vyžaduje si to individuálny prístup, kedy sa s dieťaťom pracuje pod odborným dohľadom s cieľom úplne zajakávanie odstrániť. Nie vždy sa to však podarí, je to beh na dlhé trate.
Zajakávanie u detí spoznáte aj podľa dýchania
Poruchy reči si všimneme, samozrejme, pri počúvaní hovoriaceho. Rečový prejav však nie je jediným príznakom, akým sa zajakávanie u detí prejavuje. Koktanie môže mať viaceré podoby. Medzi hlavné prejavy koktavosti patrí:
– viacnásobné opakovanie slabiky alebo časti slova (napríklad la-la-la-la-lakeť)
– predlžovanie slabiky alebo časti slova (llllllllllllllllakeť)
– častejšie pauzy v reči
– rýchlejšie tempo reči
– plytké alebo nepravidelné dýchanie
– časté používanie vsuviek ako najmä -ehm, -mhm, -hm, -a
– kŕčovitý výraz tváre, grimasy
– pohyby hlavou
– prešľapovanie
– vyhýbanie sa očnému kontaktu
– vyhýbanie sa slovám, ktoré začínajú kritickou hláskou alebo slabikou
– opakujúce sa zajakávanie v určitých situáciách, ako napríklad stres, únava, rozhovor s neznámou osobou, neznáme prostredie
– neschopnosť vyslovovať určité hlásky
Ako liečiť zajakávanie u detí
Zajakávanie je problémom, ktorý ovplyvňuje nielen reč, ale celkovú osobnosť. Týka sa aj psychického prežívania, emócií a sebavedomia. Treba si však v prvom rade uvedomiť, že zajakávanie u detí nie je chorobou, preto sa k dieťaťu nesprávajme ako k chorému. Čo teda robiť, keď sa u dieťaťa objavuje koktavosť?
Diagnóza a liečba koktavosti začína v ambulancii pediatra. Ten vás v prípade potreby odošle k špecialistom. Zajakávanie sa rieši nielen s logopédom, ale podľa stupňa závažnosti aj so psychológom či neurológom. Terapia sa prispôsobuje hlavne veku dieťaťa. Liečba zahŕňa predovšetkým logopedické cvičenia, ktoré sa zameriavajú na nácvik plynulej reči. Patria sem tiež cviky na uvoľnenie tváre, najmä sánky, jazyka a pier, ale dôraz sa kladie aj na správne dýchanie.
V terapii sa osvedčili aj elektronické prístroje, ktoré slúžia napríklad na nahrávanie reči. Nahrávku si potom človek vypočuje v spomalenej verzii. Pomôcť môžu aj podporné skupiny, kde sa stretávajú ľudia s podobnými problémami. Je dobré vidieť, že v tom človek nie je sám.
Máte doma koktajúce dieťa? Toto sú pravidlá pre rodičov
Ako sme už spomenuli, zajakávanie u detí nie je chorobou. K dieťaťu s touto poruchou reči teda nepristupujeme ako k chorému. Je to veľmi dôležité, pretože dieťa náš postoj citlivo vníma a hoci sa to nemusí prejaviť hneď, môže to negatívne vplývať na jeho sebavedomie. Dieťa, ktoré kokce, sa v kolektíve iných detí môže cítiť menejcenné. Čo môžeme ako rodičia urobiť, aby sme k dieťaťu s rečovou poruchou pristupovali správne? Dodržiavať zopár pravidiel.
1. Dieťa vždy necháme dokončiť jeho myšlienky, neskáčeme mu do reči.
2. S dieťaťom hovoríme pomaly.
3. Zajakávajúce sa dieťa neľutujeme.
4. Snažíme sa zostať pokojní, neprejavujeme nervozitu, keď dieťa kokce.
5. Trávime s dieťaťom voľný čas, čítame si spolu.
