Určite ste si na prechádzke s vašou väčšou či menšou ratolesťou všimli aj pár mamičiek, ktoré pred sebou netlačili kočík, ale svoje bábätko nosili v šatke alebo v nosiči. A možno aj vy svoje dieťatko nosíte. V tomto článku vám opíšem svoju vlastnú skúsenosť s nosením dieťatka od narodenia do približne 18 mesiacov. A tiež vám prezradím niektoré pre a proti, aby ste sa mohli rozhodnúť, ak aj vy zvažujete nosenie bábätka. Ja osobne nosenie odporúčam všetkými desiatimi.
Moja skúsenosť
Bola som presvedčená, že keď raz budem mať bábätko, tak ho budem nosiť. Ovládala som teóriu a bola som strašne zvedavá na prax. A potom to prišlo. Jedného pekného dňa sa mi narodil synček. Začala som ho nosiť v šatke v podstate hneď po príchode domov z pôrodnice a veru sa mi to naozaj veľmi zapáčilo. Už bližšie som svojho drobčeka ani mať nemohla. Užívala som si jeho blízkosť a on si zjavne užíval tú moju, pretože na mne spokojne spinkal aj viac hodín v kuse. Moja malá voňavá novorodená láska. Vyberala som ho zo šatky von spočiatku naozaj len na kŕmenie a prebalenie. To bol ešte veľmi malinký.
Teda, aby bolo jasné, nenosila som ho úplne od rána do večera. Bábätko sa predsa potrebuje položiť aj na chrbátik a povystierať. Ale videla som, že moju blízkosť naozaj potrebuje a že je mu tak dobre. Šatka, ktorú som mala, bola pomerne hrubá, ale dobre sa mi v nej nosilo. Neskôr som si zadovážila tenkú šatku (aj preto, že bolo leto a veľmi horúco) a v tej som malého nosila v podstate už stále.
Postupom času malý rástol, nuž a tak sa začal samozrejme aj plaziť, štvornožkovať a neskôr behať. Stále však sem-tam vyžadoval aj nosenie a musím povedať, že práve nosenie bábätka nám zachránilo kopec situácií, v ktorých by som si asi bez nosiacej pomôcky neporadila. Už len napríklad také varenie, upratovanie, nakupovanie alebo venčenie psa. Keď bol malý nevrlý a neustále si žiadal byť pri maminke, „šupla“ som ho do šatky a mohla som si doma porobiť, čo bolo treba. Synček bol totiž od narodenia náročné bábätko vyžadujúce nonstop pozornosť a blízkosť. Možno aj preto, že sa narodil v znamení blíženci. Iste to má na svedomí aj reflux, kvôli ktorému vyhovovala môjmu synčekovi viac zvislá poloha ako poloha v ľahu. A to nevravím o uspávaní.
Mali sme totiž obdobie, keď malému išli zúbky a vtedy nevedel vôbec nejako inak zaspať než v nosiči. Priznám sa, že som sa kvôli tomu veľa aj trápila, bála som sa, že si na nosenie príliš zvykne, že nebude chcieť a vedieť odo mňa aj odísť, a podobne. Ale netrvalo dlho a naučil sa zaspávať opäť v postieľke. Okrem šatky som mala aj nosič a prakticky som už potom vlastne malého v šatke nenosila. Iba v nosiči. Ten sa mi veľmi osvedčil, keď malý podrástol.
Existuje množstvo typov nosičov, ja som mala tzv. fly tai. Je to viazací šatkový nosič, pri ktorom si, zjednodušene povedané, dieťa priviažete na telo. Nosič má základnú časť, v ktorej je uložené dieťatko, a potom ramenné popruhy a bedrovú časť, ktoré si uviažete, podobne, ako keď viažete šatku na nosenie. Iným typom nosiča je prackový nosič – je to ten „klasický“, ja ho volám „ruksakový“. Lebo sa zapína na pracky, raz – dva a je to. Mamička tak na sebe nosí rozkošný živý ruksačik. Aj ten sme si s manželom zadovážili, ako praktickú „chlapskú“ verziu nosenia. Treba vyskúšať, ktorý typ vám bude vyhovovať, pretože aj pri nosičoch platí staré známe: Sto ľudí, sto chutí.
Má nosenie bábätka aj svoje nevýhody? Pre mňa bolo nevýhodou toho všetkého, že ma často po dlhodobejšom nosení bolieval chrbát. Prišlo to zakaždým večer. Keď som malého uspala a večer som sa si išla trošku zacvičiť v izbe na karimatke, pri strečingu mi praskali všetky kosti. Hlavne kríže. Isté obdobie sme mali s drobcom večerný rituál pred kúpaním, ktorý začínal nosením. Aby sa malý stíšil, keďže predtým pobehoval po byte a šantil sa, vytiahla som nosič.
Už keď ho zbadal, začal od radosti mávať rúčkami a náhlil sa ku mne. Vzala som si ho do náručia, uviazala nosič a takto s naviazaným dieťaťom som pripravovala veci na kúpanie a zaspávanie. Napustili sme vaňu, pripravili osušku, pyžamko, spací vak, mliečko, upratali izbičku. Drobček sa v nosiči všetkému prizeral. Celé to trvalo asi 10 minút, niekedy aj menej alebo, naopak, ponosili sme sa aj dlhšie. Potom som ho z nosiča vybrala, okúpala, nakŕmila a uspala. Jedného pekného večera som išla pred našim rituálom pre nosič, ako vždy, a odrazu začal malý neskutočne vystrájať. Nechcel byť v nosiči. Ani sekundu. Vravím si: Ej, asi sme sa odpútali. A veru. Od toho momentu si malý sám povedal „Dosť!“ a už nosenie nevyžadoval.
Keď dovŕšil približne 18 mesiacov, sem-tam sa ešte vyskytol aj v nosiči. Ale už len keď sme išli na prechádzku do terénu, kde by sa nám išlo zle s kočíkom. V tom čase už malý behal poriadne rýchlo, avšak dlho nevydržal chodiť, preto nám nosič takéto prípady naozaj zachraňoval.
Nosenie bábätka – čo považujem za TOP výhody?
V nosiči alebo šatke dieťatko dokážete nosiť omnoho dlhšie, než na rukách. Ruky sa strašne rýchlo unavia, ale telo nie. Pri nosení máte ruky voľné, čo je mega výhoda. Keď drobec spí, môžete si napríklad čítať, pozerať niečo na mobile alebo v telke, môžete variť (v rámci bezpečnosti, samozrejme) a tak ďalej. Máte svojho drobca pri sebe, keď si to vyslovene žiada, a zároveň stíhate porobiť, čo treba. Dávate dieťatku to najdôležitejšie, čo potrebuje: seba. Dieťatko sa cíti v bezpečí, keď je pri maminke, cíti, že je ľúbené, cíti, že má mliečko nadosah (ak kojíte), preto nosené deti zvyknú aj menej plakať.
A keď už spomínam dojčenie, aj v nosiči a šatke dokážete dieťa nakojiť. Nemusíte dokonca viazať ani špeciálny kojoúväz. Stačí z výstrihu “vydolovať“ zdroj mlieka a je to. Samozrejme, musíte si to vyskúšať, keďže každá žena má iné proporcie, a tak nie každej to pôjde takto jednoducho. V každom prípade stačí dieťa v nosiči jemne posunúť nižšie (povolíte si ramenný popruh), a tak sa bábo ľahšie dostane k prsníku. Aj ja som takto často kojila. Kvôli spomínanému refluxu mi to odporúčala aj naša pediatrička. Čiže nosenie pomáha aj zmierňovať reflux.
Nuž a milión mamičiek sa so mnou zhodne, že jednou z najväčších výhod nosenia je, že nosenie bábätka ho krásne uspí a upokojí, keď ho niečo bolí (najmä prerezávajúce sa zúbky) alebo keď je choré. V našom prípade nosenie fungovalo doslova ako analgetikum. Navyše si oddýchne aj maminka. Síce nosením dieťaťa zaťažuje svoje telo, ale jej psychika to ocení. Nebude totiž musieť riešiť plač a nervy dieťatka, keďže to je v nosiči spokojné (z tohto dôvodu odporúčam naozaj vrelo!)
A čo nevýhody nosenia?
Z pohľadu bábätka nevýhody neexistujú. Avšak mamička ich predsa len môže nájsť. Z častého nosenia bolí chrbát – ale nechcem to zovšeobecňovať, veľa urobí správne nastavený nosič, radšej sa poraďte s poradkyňou nosenia, ak si nie ste istí. Keď je dieťa väčšie a už chodí, tak môže byť nepraktické vyberať ho zo šatky/nosiča kdesi vonku, lebo potom sa šatka vláči po zemi. Ale veď sa operie, takže, myslím, že o nič hrozné nejde. Iné nevýhody som vlastne ani nenašla.
Takže smelo do toho a noste svoje detičky. Uľahčí vám to život, verte mi. Doprajte im svoju blízkosť, veď sú malinké tak krátko a tak rýchlo vyrastú. Nebojte sa, že nosením dieťaťu vypestujete zlozvyk. Dieťatku sa raz naplní tzv. fáza v náručí a odpúta sa úplne samé. Môj malý je toho príkladom.
Tento článok pre vás napísala naša redaktorka Paula Mokrá
