Bohužiaľ toto nie je ojedinelý prípad a je dosť možné, že ste niečo podobné zažili už aj vy. Len nedávno som bola svedkom toho, ako jedna mamička surovo a vulgárne kričala na asi štvorročné dievčatko na ihrisku.
Mamička sa otočila a videla ako akési dieťatko sotilo do toho jej. Neovládla svoje emócie a spustila krik. Na krku jej vstúpila žila a vyzerala ako posadnutá. Ziapala na malé, asi štvorročné dievčatko, ktoré pri hre sotilo do toho jej. Ešte raz sa jej dotkneš a ti hovorím, že ťa ja sotím tak, že budeš letieť… asi tak zneli jej slová, ktoré niekoľkokrát v rôznych obmenách hystericky opakovala.
Prečo kričala?
Väčšine matiek sa zrejme pri tejto predstave zdvihne tlak. Obzvlášť, ak si predstavíte, že by na mieste toho štvorročného dievčatka bolo vaše dieťa, logicky by ste cítili voči tej žene hnev. S najväčšou pravdepodobnosťou ho však cíti aj ona. Sama k sebe a ku svojmu životu.
Predstavte si človeka, ktorý žije v harmónií. Samozrejme, nikto z nás nežije na obláčiku nad dúhou a poletujúcimi jednorožcami – každý občas stratí nervy, má zlé obdobie, zvýši hlas, alebo si poplače. Predstavte si však človeka, ktorý má milujúceho partnera, dobré vzťahy na pracovisku, v rodine aj medzi priateľmi, má prácu, ktorá ho baví a žije, cíti sa dlhodobo naplnený a v rámci svojich možností spokojne. Viete si predstaviť, že sa takýto človek zachová podobne, ako táto mamička?
ZO ŽIVOTA MAMY – Prežila som dva životy
Človek, ktorý dokáže svoju surovú agresivitu otočiť proti cudziemu, malému a bezbrannému dieťaťu, má problém. Či už sa cíti sám, opustene, frustrovane, alebo prechádza náročným obdobím, tento človek vo vnútri trpí. Navonok kričí, pretože aj jeho vnútro kričí. Ako by teda bolo správne sa zachovať? Áno, určite sa postaviť za malé dieťa, ktoré sa nedokáže samé brániť a ktoré možno ani nechápe, čo urobilo. V provom rade ho brániť pred hnevom dospelého a v druhom rade mu vysvetliť, čo sa udialo. Samozrejme mu objasníme, čo urobilo zle.
Ako by ste sa zachovali?
Ako sa však zachovať k agresívnej mamičke? Opätovať jej krik a hnev? Povedať jej s pokojom Angličana, že by sa mala za seba hanbiť? Na to nech už si odpovie každý sám (prípadne nám napíšte váš názor do komentára). Je však dobré si vždy uvedomiť, že ľudia, ktorí hystericky kričia, v skutočnosti pravdepodobne samy dlhodobo trpia. Ak k ním budeme pristupovať s touto myšlienkou, možno sa náš pohľad na nich a danú situáciu do istej miery zmení.
A ako táto príhoda dopadla? Možno by ste čakali inú mamičku, či otecka, ktorý sa zdvihne a urobí rovnakú scénu smerom k agresívnej matke. Po chvíli sa však zdvihol starý otec, ktorý dievčatko obliekol a odišiel. Bolo to správne? Na túto otázku si každý zaručene odpovie po svojom. Isté však je, že starý otec odišiel v pokoji, ktorý danej mamičke chýba.
