Ak vyslovíte pred mamičkou, ktorej pomaly končí materská dovolenka, slovné spojenie „pracovný pohovor“, jej prvotná reakcia bude zrejme stresová. Po troch alebo dokonca viacerých rokoch doma s dieťatkom, sa mamičky skutočne necítia celkom pripravené robiť dojem pohotovými reakciami, suverénnosťou a skvelou slovnou zásobou. Ako uspieť a na čo si dať pozor, sme prebrali s odborníčkou na pracovné pohovory – Peťkou Sujovou.
S Petrou na pracovnom pohovore
Pracovné pohovory sú už niekoľko rokov bežnou súčasťou Peťkinho života. Z pozície personalistky, ich pre rôzne spoločnosti absolvovala už stovky. Práca recruiterky sa stala doslova jej vášňou, ktorá sa pretavila aj v záľubu vo voľnom čase. V súčasnosti svoje skúsenosti zúročuje v aktívnej pomoci ľuďom, zvládnuť pracovný pohovor úspešne a bez stresu aj prostredníctvom svojho blogu – S Petrou na pracovnom pohovore.
Peťka je veľmi milá, sympatická a úprimná mladá žena. Po oslovení na rozhovor, ktorý by pomohol pripraviť sa na pohovor predovšetkým mamičkám po materskej, nám otvorene priznala, že práve mamičky po materskej sú jej srdcovou cieľovkou, ktorej s takouto prípravou najradšej pomáha.
Peťka, začneme pekne po poriadku, životopisom. Na internete sa dá vyhľadať množstvo vzorov, ako by mal vyzerať. Môžeš nám povedať zo svojich skúseností, čo teba ako personalistku v životopise dokáže zaujať a čomu sa treba určite vyvarovať?
Životopis je takou vstupenkou na pracovný pohovor ? V tomto prípade je určite dôležitá forma, ale možno o niečo viac dôležitejší je predsa len obsah samotný. Na internete si už dnes môžeme stiahnuť veľké množstvo pekných šablón, ktoré však musíme naplniť relevantnými informáciami. Veľa uchádzačov o zamestnanie robí chybu, že používa jeden a ten istý životopis a motivačný list na každú pozíciu. Personalista však posudzuje podklady kandidátky ku konkrétnej pozícii. Hľadá v ňom preto kľúčové slová, informácie, ktoré sú relevantné k obsadzovanej pozícii. Prirovnala by som to k situácii, ako keby sme si chceli obliecť tie isté šaty na svadbu, do fitka, na koncert a podobne. Výsledok bude vo väčšine prípadov rozpačitý, iba v jednom prípade to sadne – v tom kde sa trafíme štýlom k danej príležitosti.
Určite preto všetkým odporúčam prispôsobiť životopis konkrétnej pozícii, zvýrazniť to, čo je vo vzťahu k pozícii zaujímavé. Prečo sme vhodným kandidátom dovysvetlíme v motivačnom liste, na ktorý sa často zabúda. Rovnako ako pri životopise, aj pri motivačnom liste platí, že by sme v ňom mali reagovať na konkrétnu pozíciu. Vysvetliť, prečo sa o pozíciu zaujímame a prečo sme vhodný kandidát. Všetko toto možno znie veľmi pracne a že nám to zaberie veľa času. Určite však odporúčam investovať viac času príprave kvalitných podkladov, vďaka ktorým sa odlíšite od konkurencie.
Úprimne, ako z pohľadu personalistky vnímaš, keď v životopise vidíš, že sa jedná o mamičku po materskej dovolenke?
Nad touto otázkou som rozmýšľala asi najdlhšie zo všetkých ? Nebolo to však z dôvodu, že by som sa na tento aspekt kandidátok výrazne zameriavala. Navyše, často sa na prvý pohľad nedá zo životopisu identifikovať, či sa kandidátka vracia z materskej dovolenky alebo či už v minulosti materskú dovolenku absolvovala.
Skôr sa v praxi stretávam s kandidátmi a kandidátkami, ktorí prekonali alebo prekonávajú v živote rôzne výzvy. Absolventi bez praxe, dlhodobo evidovaní na úrade práce, so zdravotným znevýhodnením, cudzinci z tretích krajín a podobne. Každý z nich má sťaženú situáciu na trhu práce, bojuje s mnohými predsudkami zo strany zamestnávateľov. Mojou snahou, je preto hľadať v kandidátoch potenciál, nechať ich prejaviť sa a tým búrať tieto predsudky. Takto pristupujem aj k mamičkám po materskej dovolenke, ktoré však určite vedia prejaviť veľkú vďačnosť za príležitosť.
Takže by sme mohli upokojiť mamky, ktoré majú pocit, že v očiach potenciálneho zamestnávateľa môžu byť pre niekoľkoročnú materskú nejak znevýhodnené? ?
Určite. Musím povedať, že pri výberoch stretávam čím ďalej tým viac žien po materskej, ktoré ani nerozmýšľajú nad tým, že by boli určitým spôsobom znevýhodnené. Neospravedlňujú sa za roky, ktoré strávili doma s deťmi, berú to proste ako normálnu súčasť kolobehu života, etapu, ktorá nebola len prázdnym oknom v ich kariére. Cítim teda aj v tomto smere, že ženy sú viac sebavedomé a nemajú problém obhájiť si svoje priority v danom momente a stoja si za nimi.
Rovnako si dokážu stáť za svojim rozhodnutím vrátiť sa do práce, ktoré by sme ako zamestnávatelia nemali spochybňovať. Prípadne uvažovať namiesto nej, či prácu dokáže zosúladiť s rodinnými povinnosťami. Na druhej strane je ale potrebné, aby si kandidátka dobre tento krok zvážila spolu so svojou rodinou. Musím povedať, že mám aj skúsenosť s tým, že kandidátky prehodnotili svoj návrat do práce či už pred nástupom do práce alebo počas prvých mesiacoch zamestnania. Haprujúca logistika, partner nezvládajúci prídel nových povinností, či psychická nepripravenosť kandidátky vzdialiť sa od detí. Príprava na návrat do práce by sa mala začať oveľa skôr, ako pred koncom materskej a teda participovať by mala celá rodina. Ale to už zachádzam zrejme do inej témy, ktorá by si zaslúžila osobitnú pozornosť.
Máš pre mamky nejaký tip/trik/odporúčanie, ako sa zbaviť stresu pred pohovorom?
Každému zaberá niečo iné, ideálne je vyhnúť sa stresovým situáciám, ktoré môžeme predvídať a čo možno najviac eliminovať. Možno to bude znieť ako samozrejmosť, ale vyhraďte si na pohovor dosť času predtým aj po jeho skončení. Vezmite si voľno, vyrazte z domu v dostatočnom časovom predstihu, vyskúšajte predtým, či vám štartuje auto, pripravte si oblečenie deň dopredu a podobne. Všetky tieto detaily vám vo fáze prípravy zaberú minimum času, ale ušetria kopec nervov.
Čo sa týka samotného nastavenia a uvažovania, ktoré prispieva k odbúravaniu stresu, skúste uvažovať prečo by ten pohovor mal klapnúť vo váš prospech, namiesto uvažovania prečo tomu tak nebude a v čom všetkom máte rezervy, čo neviete a čo určite pokazíte. Spomeňte si, čo vás na začiatku motivovalo prihlásiť sa na pozíciu, prečo sa na pracovné miesto tešíte, čo by vám to mohlo priniesť. Odožeňte negatívne myšlienky, verte si.
Príprava na pracovný pohovor by jednoznačne mala zahŕňať naštudovanie si informácií o potenciálnom zamestnávateľovi. O akom rozsahu informácií by sme mohli hovoriť? Platí, že čím viac o firme vieš, tým lepší dojem urobíš?
Zamestnávatelia samozrejme očakávajú, že si kandidátka pred pohovorom zistí aspoň základné fakty o predmete podnikania firmy, úspechoch, rozsahu, pobočkách a podobne. Na túto tému určite padne reč a prezradí firme veľa o osobnosti či budúcom smerovaní kandidátky. Vedieť čo najviac informácii o firme, kde sa uchádzam o prácu, je plus tak pre firmu, ale aj pre samotných kandidátov.
Čím viac informácii o firme mám, tým lepšie sa môžem rozhodnúť (áno, vo výberovom procese sa rozhodujú aj kandidáti ?). Pokúste sa zistiť si čo najviac informácii z dostupných zdrojov ešte predtým ako sa na pozíciu vôbec prihlásite. Prepájajte získané informácie s vašou motiváciou na zmenu, s vašimi potrebami a preferenciami. Samozrejme aj pre firmu, ale najmä pre vás, je dôležité vedieť povedať, čo vás na práci v danej spoločnosti láka, prečo by vás práca napĺňala. To sa nedá, ak o spoločnosti budete vedieť málo. Nevyhľadávajte si informácie samoúčelne, aby ste mohli na pohovore odrapotať celú históriu firmy. Zamerajte sa na to, čo vás zaujíma, prečo si spoločnosť vážite, aké hodnoty sú vám blízke a povedzte o tom firme cez príklady, fakty. Urobíte dojem a rozprúdite zaujímavú debatu.
Povedzme si niečo o zovňajšku, ktorý zrejme robí prvý dojem. Oblečenie, make-up, parfum… Platí tu, staré známe, že menej je viac?
Vizáž je dôležitá, nie však najdôležitejšia. Určite neodporúčam sústrediť celú prípravu na pohovor len na toto, resp. to preháňať. Očarujúci dojem z prvých minút s dokonale nastylovanou kandidátkou môže byť veľmi krátkodobý, nezachráni absenciu odborných kompetencií či osobnosť.
Samozrejme, vždy treba prispôsobiť úpravu a výber oblečenia pozícii a odvetviu biznisu danej spoločnosti. Ak nie ste na pohovore do reklamnej agentúry a podobne, odporúčam skôr decentný elegantný štýl, tlmené farby, nič extravagantné, ani športové a zároveň niečo, v čom sa cítite dobre a pohodlne. Nie je cieľom oblečenia odpútavať vašu pozornosť od rozhovoru, tým, že vás bude stále niečo tlačiť a budete sa cítiť nepohodlne.
Pracovný pohovor je pre väčšinu ľudí stresujúcou udalosťou, pre mamičky to platí obzvlášť. Môžeš im poradiť, ako pôsobiť na pohovore o niečo sebaistejšie, stále však autenticky ?
Skúste pohovor zmeniť a na rozhovor, na ktorý sa budete tešiť! Ľahšie sa to povie, ako vykoná, však? Určite je to proces, kým zmeníme nastavenie do tejto polohy. Čo mne v minulosti pomohlo zvládnuť pracovný pohovor vo väčšej pohode, bolo okrem prípravy aj uvedomenie si zmyslu pracovných pohovorov. Pohovor by mal byť rozhovor dvoch rovnocenných partnerov, ktorí navzájom zisťujú, či by tento vzťah fungoval.
Rovnako ako firma, aj kandidátka môže vycúvať, ak vyhodnotí, že táto pozícia nevyhovuje jej potrebám a možnostiam v danej etape života. Na to, aby sme to vedeli vyhodnotiť, musíme mať v sebe samej zodpovedané otázky typu čo hľadám, čo potrebujem, na čo mám (energiu, čas, znalosti), čo naopak nechcem, čo som schopná obetovať, koľko energie chcem do pozície investovať a podobne. Ak mám odpovede na tieto otázky a viem ich prepájať s možnosťami pracovnej pozície, budem na pohovore pôsobiť sebavedomejšie, autentickejšie. Opäť sa teda vraciame k príprave pred pohovorom. A nielen tej teoretickej, ale najmä tej so svojim nastavením. Naozaj si vezmite čas a investujte ho do rozmýšľania nad svojimi hodnotami, túžbami, prioritami. Takto vami len tak nejaká otázka nezatrasie.
Niekedy zvyknú personalisti na pracovných pohovoroch okrem celkom klišé otázok vytiahnuť aj tzv. nečakané otázky, napr. „Aké tri veci, by ste si so sebou vzali na opustený ostrov“. Máš to vo zvyku aj ty? Priblížiš nám zmysel týchto otázok?
Osobne tieto nečakané otázky veľmi nepoužívam, ale predpokladám, že ich cieľom je akoby cesta do hlbín duše kandidátky, bez toho, aby si uvedomovala, kam otázkou mierime. Da sa nimi odsledovať hodnotové nastavenie kandidátky, aké sú jej priority, prípadne miera kreativity pri riešení problémov. Na veľa priamych otázok si totiž už viete nájsť na internete zaručené návody a odpovede, takouto okľukou sa zamestnávatelia snažia k návratu k autentickosti kandidáta, odfiltrovať naučené frázy a odpovede.
Absolvovala si skutočne obrovské množstvo rozhovorov s rôznymi uchádzačmi o zamestnanie. Dokázala by si nám povedať jeden najčastejší zlozvyk, chybu, resp. typ správania, s ktorým sa stretávaš a okamžite ťa odradí?
Ak by som si mala vybrať jednu negatívnu vec, ktorú som evidovala u kandidátov na rôznych pozíciách, tak by to bol asi nezáujem, pasivita v rôznych sférach života, resp. aj o pozíciu samotnú. Keď vidím, že kandidáta v živote nič neteší, nezaujíma sa, čo sa deje za hranicami jeho pozície a nie je otvorený rozšíriť si obzory, to je niečo s čím, žiaľ, ako zamestnávatelia veľmi ťažko pracujeme. Stretávam sa s týmto nastavením aj v súčasnosti, našťastie len výnimočne.
Peťka, veľmi pekne ti ďakujeme za tvoj čas. Môžeš nám na záver ešte prezradiť, kde všade môžu tvoje rady čitateľky nájsť?
Ďakujem, tebe Majka a portálu spokojnamama.sk, za príležitosť a pre viac informácii z oblasti pracovných pohovorov pozývam čitateľky na môj blog „S Petrou na pracovnom pohovore“ na facebooku: www.facebook.com/napohovore alebo webe www.petrasujova.sk
