Máte radi šťastné konce? Ja áno! Nájsť šťastných ľudí v dnešnej dobe nie je ťažké. Stačí otvoriť internet a v pár sekundách na vás vyskočí hneď niekoľko príbehov ozajstnej a nekonečnej lásky, vždy aj nejaká usmievavá, upravená a šťastná mama. Toľko šťastia. Šťastie z nového domu, šťastie z nového auta, alebo šťastný pozdrav z luxusnej dovolenky. V týchto momentoch je byť šťastný asi jednoduché. Ale sú títo všetci ľudia naozaj šťastní?
Ja mám rada príbehy ozajstných ľudí. A vždy, keď sa dobre započúvam, dozviem sa jeden príbeh o šťastí, ale pozor! Dozviem sa aj to, že za každým šťastným príbehom je neľahká cesta. Môže žena, ktorá vyrastala bez matky byť dobrou matkou? Prečítajte si spoveď matky, ktorá bola závislá na drogách, prišla o dieťa, ale dostala druhú šancu byť šťastná mama.
Chcem vás však poprosiť, majte pri čítaní tohto príbehu otvorené srdce.
„Môj život nebol jednoduchý. Vyrastala som bez matky a opatrovali ma starí rodičia. Bola som pre rôzne dôvody niekoľkokrát v reedukačnom centre. Rodinné problémy boli natoľko vážne, že som radšej z domu utiekla. Stretla som chlapca, zamilovala som sa a úplne som stratila hlavu. Dnes už viem, že to asi nebola najlepšia partia, ale aj tak si z tohto vzťahu odnášam niečo veľmi cenné. On mimoriadne rád pil, bral pervitín a neplánoval s tým prestať. Takýto život išiel do peňazí, ktoré často chýbali a bolo treba niečo vymyslieť. Vystriedali sme rôzne brigády a skúšali sa spolu zamestnať. Vždy nám to stroskotalo na jeho koníčku. Netrvalo dlho a spadla som do toho aj ja.“
Nečakané tehotenstvo
„Bola som závislá na drogách, keď som zistila, že som tehotná. Bola som v dvanástom týždni. Jeho rodičia veľmi dobre vedeli o tejto našej záľube, takže navrhli umelé prerušenie tehotenstva. Odmietla som a zvyšok tehotenstva som abstinovala. Bolo to ťažké, ale zvládla som to. Narodil sa mi zdravý syn a dnes má už trinásť rokov. Prvé mesiace po narodení boli veľmi náročné. Bola som vyčerpaná, v noci som nespávala, pretože bolo treba vstávať k malému, cez deň som nevládala, pretože som bola nevyspatá a opäť som začala užívať drogy. Pomocná ruka prišla zo strany partnerových rodičov. Plánovala som sa k nim aj s dieťaťom nasťahovať a ujsť od partnera, čo mi nebol nikdy žiadnou oporou. Nedalo sa. Nechcel ma pustiť a ja som nevedela odísť. Bola som slabá. Takto som si svoj život nepredstavovala. Upadla som do veľkých depresii, skončila som na liečení kde som vydržala mesiac.“
Za neúspešným liečením prišiel kolotoč drog
„Po návrate som sa opäť vrátila k drogám. Začala som pravidelne navštevovať psychiatra, chodiť na sedenia. Moji akože svokrovci nám od pol roka vychovávali syna. Ja som s ich synom žila ešte päť rokov. Bolo to ako na húsenkovej dráhe. Raz hore, raz dole. Opäť som otehotnela, ale v piatom mesiaci som potratila. Zničilo ma to. Keď príde žena o dieťa navždy to v nej zanechá stopu. Život išiel ďalej a ja som sa po mnohých rokoch, mnohých sklamaniach a pádoch konečne rozhodla a definitívne som skončila s užívaním pervitínu. Vôbec to nebolo jednoduché, ale konečne som sa cítila, že všetky problémy, ktoré mi drogy spôsobili chcem hodiť za hlavu„
Nový život, nový muž a nové dieťa
„.V novom živote som opäť objavila lásku. Bol tu nový muž. Cítila som, že tentokrát to bude celkom iné. Možno nám to všetko zničila úprimnosť, pretože jeho rodina ma nemala rada. Nemali radi moju minulosť. Začali sme spolu bývať a naplánovali sme si spoločné dieťa. Ja som pracovala ako upratovačka a môjho syna som si k nám brávala na víkendy. Môj syn z prvého vzťahu mu nevadil. Mal ho rád a staral sa o nás. Problém nastal vždy keď som sa stretla s niekým z mojej minulosti. Nepáčilo sa mu to. Napríklad návšteva biologického otca môjho prvého dieťaťa. To bol vždy dôvod na hádku.“
„Moje tehotenstvo prebehlo v poriadku. Chvíľu som si preventívne poležala v nemocnici, pretože nie všetky výsledky boli v poriadku, ale to bolo asi pre moju drogovú minulosť. To presne hralo do karát jeho rodičom a podporilo ich to v nenávisti voči mojej osobe. Keď sa im narodil vnuk najprv ho ani nechceli vidieť. Až po pár dňoch keď nás prepustili z nemocnice sa začali zaujímať o vlastného vnuka. Po narodení nášho spoločného syna sa začali hádky medzi nami stupňovať. Neskôr prišli bitky. Raz sa môj partner tak nahneval, že si zbalil veci, zbalil syna a ušiel k svojím rodičom. “
Stratila byt, zostala na ulici, ale k drogám sa už nevrátila
„V tom čase mi opäť pomohli rodičia môjho prvého partnera. Pomaly som sa s ich pomocou začala stavať na vlastné. Nemala som ani tridsať rokov. Bývala som na charite. Za mnou boli dva nešťastné vzťahy, dve deti, ktoré som nemala pri sebe. Bola som sama a istý čas som verila, že to tak bude už na vždy.“
„Osud to však chcel inak, spoznala som muža, ale nevedela som pochopiť prečo chce on mňa. Bezdomovkyňu, ktorá spí na charite a nemá prácu. Len verejno-prospešné práce pre mesto, aby som aspoň niečo robila. Chcel ma predstaviť rodičom. Rodičia sa ku mne správali úctivo. Vedel o mne všetko a jeho rodičia mi ponúkli strechu nad hlavou. No a ako to už býva, keď sa dvaja milujú… Otehotnela som. V prvom rade som sa zľakla, pretože som už mala za sebou toľko sklamania, toľko bolesti. Ukázalo sa však, že tentokrát sa nemám čoho báť.“
Žiadosť o ruku, svadba a narodenie syna
„Krátko po tom ako som sa dozvedela o mojom tehotenstve nasledovala žiadosť o ruku a svadba. Presťahovali sme sa spolu na ubytovňu, aby sme mali pred narodením dieťatka súkromie. Najviac som si priala, aby sa všetky moje deti milovali, aby mali radi môjho manžela a aby aj môj manžel mal rád všetky moje deti. Moje priane sa mi vlastne splnilo. Dokonca môj najstarší syn ho volá ocko. Jeho otcovi to už dnes nevadí, pretože už nie je medzi nami, ale do poslednej chvíle sme spolu veľmi dobre vychádzali. Bol to predsa otec môjho prvorodeného syna, môj prvý partner, moja prvá veľká láska.“
Šťastná mama
A teraz prichádza ten šťastný koniec. Šťastná mama a jej príbeh. Toto je šťastie ktoré si zaslúži žena, čo sa nikdy nevzdala. Žena, čo zvíťazila nad svojou závislosťou. Žena, čo dostala druhú šancu byť dobá mama.
„Momentálne žijeme v jednoizbovom byte ja, môj manžel a naše spoločné dve deti. Áno po tých troch chlapcoch nám do života pribudla konečne jedna princezná. Nežijeme možno v prepychu, nevozíme sa na luxusnom aute, ale milujeme sa a sme zdraví. Manžel pracuje a ja som na rodičovskej dovolenke. Ale po obede si chodím privyrábať upratovaním. Som so sebou spokojná, pretože prispievam do spoločného rozpočtu. O svoje deti sa riadne starám, chodia do školy a škôlky, navštevujú krúžky. Vždy chodia čisté a upravené. V lete sme na záhrade, chodíme opekať, alebo k jazeru. Večer hráme spoločenské hry a vždy pred spaním im poviem, že ich milujem z celého srdca.“
„Moje deti sa spolu stretávajú takmer všetky. Druhého syna by som podľa nariadenia súdu mala stretávať pravidelne, ale vždy sa nájde dôvod prečo nie. Tento rok som sa s ním stretla len dvakrát. Možno raz príde aj taká doba, že ku mne sám príde a spozná ma. Ale dnes to ešte nebude. Zatiaľ mi musí stačiť to, čo mám. A ďakujem za to. Mám pri sebe ozajstného chlapa, manžela čo mi je aj najlepším priateľom a partnera na celý život. Už nemyslím na svoju minulosť. Žijem tu a teraz. Užívam si, že mám konečne ozajstnú rodinu. A som šťastná mama.“
