Prichádza v noci počas spánku. Náhly, veľmi intenzívny a neutíchajúci detský plač, ktorý dokáže rodičov poriadne vystrašiť. Nočné desy sú pomerne častým javom, ktorý sa vyskytuje v mnohých rodinách. Prečo vznikajú, ako sa prejavujú a čo s nimi robiť?
Spánok pozostáva z viacerých fáz, avšak postupnosť týchto fáz nie je u detí rovnaká ako u dospelých. Po približne 15 minútach, od kedy dieťa zaspí, sa ocitá v najhlbšom spánku, vtedy sa dieťaťu nič nesníva. Hlboký spánok detí trvá 45 – 75 minút, následne prechádza do ľahšej spánkovej fázy. Počas tohto prechodu sa dieťatko môže nakrátko prebudiť a plynule prejde do ďalšieho spánku. Ale prechod z jednej etapy spánku do druhej niekedy nemusí byť bezproblémový. Stáva sa, že dieťa akoby uviazne medzi dvomi spánkovými fázami, čo sa môže navonok prejaviť v troch podobách – Námesačníctvo, zmätené precitnutie, ozajstný spánkový des.
Ako sa prejavuje nočný des
Nočný des rodičov privolá do detskej izby ako silný plač a krik ich dieťaťa. Najčastejšie sa nočný des začína tak, že sa dieťa v posteli prehadzuje a hýbe, pričom tento jeho nepokoj postupne prechádza do plaču. Dieťa je rozrušené, potí sa, pôsobí zmätene. V takomto stave sa mu nič nesníva a ráno si preto ani nebude pamätať, že zažilo nočný des. Keď má dieťa nočný des, intenzívne plače a nedá sa utíšiť. Rodičia by ho nemali za každú cenu chcieť zobudiť, aj keď je to ťažké. Plač dieťaťa pri nočnom dese môže trvať chvíľočku, ale v niektorých prípadoch aj trištvrte hodiny. Následne dieťa opäť zaspí.
Nočné desy a ich príčiny
Najčastejšie dochádza k nočnému desu v prvej tretine noci, obyčajne ešte pred polnocou. Na otázku, prečo vzniká nočný des, však neexistuje jednoznačná odpoveď. Príčin môže byť viacero. Nie sú za tým zlé sny, ako sa mnohí domnievajú. Nočný des má na svedomí pohyb neurónov, ktorý je v prípade tohto nočného zmäteného prebudenia až „búrkový“. Nočný des môže dieťa aj zdediť po svojich rodičoch. Ale vo všeobecnosti ho môže spôsobovať preúnava a vyčerpanosť dieťaťa, nedostatočný spánok, priveľa stimulov a podnetov počas dňa, horúčka, stres, ale tiež neurologický vývoj dieťaťa.
Ďalšou príčinou môže byť učenie sa na nočník alebo na záchod, čo sa odohráva v predškolskom veku. Deti totiž môžu mať podvedome strach, že im v noci bude treba cikať a že sa pocikajú. Stáva sa, že sa dieťa úplne neprebudí, avšak vníma svoju potrebu ísť na wc. Toto nočné precitnutie sa teda môže prejavovať ako nočný des. Niekedy pomôže odniesť dieťatko na záchod/nočník. Často sa dieťa vycikaním ihneď upokojí a ďalej pokojne zaspí.
Čo robiť, keď má dieťa nočný des
Je samozrejmé, že plačúce dieťatko sa rodičia snažia okamžite utíšiť. Nie je nič príjemné, hľadieť na vlastné dieťa, ktoré srdcervúco plače a rodič ho nemôže nijakým spôsobom utíšiť. Často sa mamičky a oteckovia vystrašia a každému ako prvé napadne, či sa dieťatku niečo nestalo, či nie je choré. Preto sa rodičia usilujú v prvom rade dieťa zobudiť. Pri nočnom dese je to však vo väčšine prípadov až nemožné. Dieťa vytrvalo plače, môže tiež popritom kopať nohami, rozhadzovať rukami. Čo teda robiť, keď má dieťa nočný des?
– V prvom rade sa upokojte vy. Majte na pamäti, že pri nočnom dese dieťa nič nebolí a ráno si ho nebude pamätať
– Zistite, či dieťa spí alebo je hore, a to tak, že sa mu jemným hlasom prihovoríte
– Nesnažte sa dieťa budiť. Násilné zobudenie z hlbokého spánku by ho rozladilo ešte viac
– Ak sa dieťa bráni kontaktu s vami, neobjímajte ho, ani ho neberte na ruky. Fyzický kontakt totiž uňho môže vyvolať ešte väčší pocit stiesnenosti
– Nezapínajte silné svetlo, použite iba malú nočnú lampu
– Zabezpečte, aby si dieťa kopaním a pohybom tela nemohlo ublížiť. Zostaňte v jeho blízkosti, až pokým sa neupokojí
– Pokojným hlasom potichu opakujte vety typu „všetko je v poriadku“ alebo „mamička je pri tebe“ prípadne „si vo svojej postieľke“
– V prípade, že vám dieťa dovolí dotknúť sa ho, môžete ho hladkať
