Mama je doma, a tak dieťa nechodí do škôlky – je škôlka pre staršieho súrodenca nevyhnutnosť?

Autor: Barbora Pošíková

Keď dieťa dovŕši 3 roky začína zvyčajne chodiť do materskej školy a rodič sa vracia do zamestnania. Čo však prípade, ak ostávate doma s mladším dieťatkom? Je škôlka pre staršieho súrodenca nevyhnutnosťou alebo skôr jednou z možností?

V našej spoločnosti prevláda  názor, že dieťa by škôlku malo navštevovať hneď od troch rokov. Dôvody sú prevažne tie, že sa tam učí väčšej samostatnosti, rešpektovať pravidlá, zvyká si na povinnosti a pravidelný režim, zžíva sa s kolektívom a buduje si imunitu. Zároveň je tam pre deti vytvorený program, deti sa spolu zabavia a niečo sa naučia. 

Na tom samozrejme nie je nič zlé a mnohým rodinám to veľmi dobre funguje a potom je všetko v najlepšom poriadku. Avšak sú situácie, kedy celej rodine vyhovuje práve to, že sú obidve deti doma a navštevovanie škôlky im jednoducho nechýba. To nepredstavuje legislatívne žiadny problém, pretože povinná predškolská dochádzka sa týka až detí od piatich rokov. Napriek tomu to však nie je veľmi obvyklé rozhodnutie a mnoho rodičov má hlavne kvôli tlaku spoločnosti pochybnosti,  či je správna voľba, že ich dieťa nechodí do škôlky. Aké to presné sú? Pozrime sa ne:

3 najčastejšie pochybnosti, keď dieťa nechodí do škôlky:

1. Bude dosť samostatné? Nebude na rodičoch emočne závislé?

Áno, je pravda, že dieťa, ktoré nebolo samostatné napríklad v obliekaní, túto zručnosť v škôlke veľmi rýchlo doženie. Je to jednoducho preto, že musí. Ideálne však je, ak so schopnosťami istej samoobsluhy dieťa do škôlky už prichádza. Je predovšetkým v kompetencii rodičov ho k týmto zručnostiam viesť. V skratke nezáleží na tom, či dieťa chodí alebo nechodí do škôlky, ale predovšetkým na prístupe rodičov, ktorí ho k samostatnosti vedú alebo naopak.

dieťa nechodí do škôlky

Rovnako aj zvládanie konfliktov, veľkých emócií či iných kritických situácií sa deti môžu učiť zvládať samostatne aj v prítomnosti rodičov. Samozrejme, je pre nich príjemné, že je v ich blízkosti niekto pri kom sa cítia bezpečne a kto ich v náročnej situácii podporí a v podstate nezáleží na tom, či je to rodič, alebo prítomný učiteľ, ktorý by túto rolu mal v ideálnom prípade prevziať. Prítomnosť bezpečného vzťahu však v žiadnom prípade nevytvára závislosť a nebráni v tom, aby sa dieťa učilo riešiť náročnejšie situácie samostatne. Práve naopak tak dieťa získava vzor zdravého riešenia konfliktov, možnosť budovania emočnej inteligencie a podobne.

2.Dieťa nechodí do škôlky – nepotrebuje kolektív? Netreba ho socializovať?

Socializácia je prirodzený proces, ktorým sa jednotlivec začleňuje do spoločnosti. Postupne sa učí prispôsobiť sa normám, rešpektovať pravidlá a zastávať sociálne roly. Človek sa do spoločnosti rodí a ak nežije sám na opustenom ostrove, priestor na proces socializácie mu zaručene neunikne. Jeho prvou prirodzenou spoločnosťou je práve rodina. Každá rodina má svoje pravidlá, normy a zvyklosti a dieťa ich od narodenia vníma a postupne sa ich učí rešpektovať. Rovnako rodiny zvyčajne nežijú samy pre seba, ale stretávajú sa s ďalšími rodinami, kamarátmi, s deťmi sa navštevujú krúžky, verejné ihriská či materské centrá. Možnosti na socializáciu sú našimi životmi jednoducho presiaknuté, bez ohľadu na to, že dieťa nechodí do škôlky. 

A nemalo by predsa len dieťa byť pravidelne v kolektíve rovesníkov? Keď už nie preto, aby sa socializovalo, ale kvôli tomu, aby sa jednoducho malo s kým hrať? Na to dobre odpovedá Gábor Mathé, maďarský vývojový psychológ vo svojej knihe “Držte si svoje deti” , ktorý popisuje, ako sa množstvo potreby kolektívu a kolektívnej hry v predškolskom výrazne preceňuje. Tvrdí, že pre správny rozvoj detskej osobnosti je najdôležitejší dostatok priestoru na zvedavé objaviteľské hranie – samostatnú kreatívnu hru, pri ktorej si dieťa vytvára vnútornú integritu svojej osobnosti. A teda schopnosť vedieť, kto som, aké sú moje hodnoty a názory a schopnosť konať v súlade s tým. Vnútornú integritu osobnosti zároveň vníma ako jeden zo základných pilierov psychického zdravia a pevného sebavedomia osobnosti. 

3. Nebude v niečom zaostávať? Bude mať dostatok zaujímavých podnetov?

Je pravda, že v škôlke je pre deti pripravený program v ktorom sa učia básničky, pesničky, cvičia, maľujú či sa dozvedajú niečo o svete. Z celých 8 hodín je to však priemerne hodina až dve.  Rovnako ako doma aj v škôlke sa deti venujú praktickým činnostiam – desiate, obedu, olovrantu, poobedného odpočívaniu či hygiene, rovnako ako aj voľnej hre.

Kreatívne či edukatívne činnosti ľahko vymyslíte aj doma, prípadne môžete navštevovať nejaký záujmový krúžok. A naopak, doma môžete jednoduchšie nasledovať chuť po poznávaní a objavovaní sveta presne podľa toho, čo vaše dieťa aktuálne baví a zaujíma. A to je pri nasávaní nových informácií skutočne obrovská výhoda. 

Spoľahnite sa na seba a užite si to

Vy sami najlepšie viete, čo je pre vašu rodinu to najlepšie. Ak je to práve to, stráviť útle detstvo vašich potomkov doma spoločne, nedajte si to pokaziť tlakom okolia. Veď tie deti rastú tak neuveriteľne rýchlo!

1 komentár

Kararína 10. februára 2024 - 15:48

Super článok

Odpovedať

Pridať komentár

Mohlo by sa ti páčiť