Milé žienky, naša posledná spontánna FB básničková výzva sa nám natoľko páčila, že sme sa rozhodli pripraviť si pre vás ďalšiu. Tentoraz dopĺňate text nami vymyslenej básne. Ako to skončí? Je to na vás. Napíšte do komentára verš, alebo celú strofu – toľko, koľko potrebujete, aby bol príbeh ukončený.
Nejedná sa o súťaž, ale darovačku. Komentár, ktorý sa nám bude najviac páčiť sme sa rozhodli odmeniť milým kozmetickým balíčkom, tak ako naposledy. 🙂
Môj bežný deň
Len otvorím oči, no a už to viem,
dnes bude zas celkom špeciálny deň.
Zaspali sme veru, rýchlo deti budím,
pritom hučím, vyhrážam sa a v hlave sa súdim.
Som ja vôbec dobrá mama? Napadlo mi zrazu,
každá je dobrá, opakujem si už zľudovenú frázu.
Do škôlky aj do školy, neskoro sme prišli,
mne by sa už snáď aj nejaké sedatíva zišli.
Keď som vošla do kancla, môj šéf tam už stál,
…
…
…
13 komentárov
Usmial sa a povedal ja som tiež zaspal 🙂
So širokým úsmevom, hneď sa ma zastal.
Vraj som aj tak úžasná, všetko stíham hravo.
Výpoveď mu dnes už nedám.
Zle by sa mi spalo. ?
s otvorenou náručou ma však privítal.
Hovorí mi, zase neskoro a zase ty,
ja mu na to, veď mam deti 3.
Keď som vošla do kancla, môj šéf tam už stál, zase ma zvozil,že opäť meškám.
Zdôraznil mi, stane sa to ešte raz a letíš,
ja mu na to, vyskúšaj si mať 2 deti a možno aj ty poletíš ?
Dal mi do rúk kopu papierov, povzdychla som, hodila ich na stôl a povedala odchádzam domov?
a strašne zazeral.
Potom mi s úsmevom celú kopu šanónov do rúk nakladal.
Ja mu na to:“ Aha. Fíha,
no veď čo, predsa mama všetko stíha.“?
s bleskami v očiach na mňa pozeral.
Už aj lovím v pamäti výhovorku zo školských čias,
nezvonil mi ráno budík,áno zas.
Povinností vyše hlavy, schôdzka a aj počítač,
ešte len pol dňa prešlo a už neviem čo som zač…
Utekám si pre tie svoje najsamkrajšie poklady,
jazyk vlečiem po podlahe,ale to im nevadí.
Všetky poobedné procedúry dokončené,
ešte jesenný výtvor do škôlky ma vyženie z postele.
Hľadám listy oranžové a aj červené,
prečo mi to nepovedalo skôr moje dieťa milené?
Keď aj posledný tanier poumývam z večere,
pomyslím si, že ráno začnem s úsmevom a vstanem skôr,veď sa nič nedeje.
No len čo ráno otvorím oči,už to viem,
dnes bude zas celkom špeciálny deň ??
na hodiny pozeral.
„Moja milá, už len malá chvíľa, práca sa už urobila. Tvoje milé kolegyne, bez detí , privstali si a dobehli zameškané Tvoje resty.
….a veľavravným pohľadom sa na mna zadival.
No pohotovo predbehnem ho a vravím ,sefe,dnes píšem si dovolenku a už sa aj balím.
V meste kávičku a zákusok si dám,doma nohy vyložím a knižku prečítam.
…
milým hlasom povedal
nemajte v smutku hlavu
a uvarte mi kávu.
uvarila som hneď dve
pili sme ju spoločne.
hanba zo mňa opadla
no káva mi vychladla.
no veď čo?
poviem vám voľačo
lepšia zimná káva
ako unavená mama.
fešák ako vždy zvyčajne s vážnou tvárou, no dnes obrovský úsmev mal.
Malú krabičku mi podával so slovami to sa ti zíde a v nej budík s nápisom „Ľubka už nikdy neskoro nepríde“.
Úsmevu už nezdržal sa,pridal smiechu slavu,
odbehol si do kuchynky, doniesol mi kávu. ?
V ruke držal kyticu a k sviatku mi prial.
ruky v bol on mal.
Nehneval sa, nekričal,
len sa jemne opytal:
Asi to bolo hrozné ráno,
zišiel by sa ti dnes daky kámo,
keď tu beháš v pyžame,
ešteže dnes klienta nemáme.
Keď som vošla do kancla,
môj šéf tam už stál,
pokrčenú košeľu
a kravatu nakrivo mal.
Vraj zasa meškám , vážnym hlasom hlási.
Toto je môj posledný deň v práci, asi.
Potom sa spamätám a ako správna dáma,
nežným hlasom mu vysvetlím,že som aj mama.
Že pri dvoch deťoch občas sa stane,
že časový sklz aj rekordy láme.
A on sa usmeje ,vraj sme len ľudia.
Načo sa súdiť,keď iní nás súdia?
On prišiel tiež neskôr, aj on je tato.
Pochopil ,prepáčil,zabudol nato.
Ďakujeme za krásne verše. Potešili ste nás, rozosmiali, spravili pekný deň. Čoskoro si určite pripravíme ďalšiu darovačku. 🙂
Z komentárov vyberáme básničku od komentujúcej pod menom „Simona“, s básničkou „Keď som vošla do kancla, môj šéf tam už stál, pokrčenú košeľu a kravatu nakrivo mal…
Poprosíme Simonku napísať nám správu s adresou na redakcia@spokojnamama.sk