To, že má desaťročné dieťa svoj mobilný telefón, nie je v tejto dobe nijako výnimočné. Možno práve naopak – v tomto veku by už mohli byť deti bez mobilu svojim rovesníkmi zosmiešňované a urážané. Asi ako množstvo rodičov však neustále kolíšem v tom, ako sa vlastne k používaniu mobilu dieťaťom v tomto veku postaviť. Koľko času by na ňom malo tráviť a na čo všetko ho používať?
Vziať, či nevziať – to je otázka!
Benefity mobilného telefónu sú nepopierateľné. V prvom rade je to samozrejme komunikácia. Ďalej je to využívanie internetového vyhľadávača pri rôznych projektoch do školy, Google prekladač pri učení sa angličtiny a sledovanie zaujímavých, či poučných videí na Youtube. Skvelí pomocníci. Na druhej strane je tu obsah nevhodný pre deti, ktorému sa nedá v spomínanom vyhľadávači celkom vyhnúť, YouTube, ktorý je plný nielen poučných videí, ale aj hlúpych prankov, no a samozrejme hry. To sa nám ten čas na mobile pekne nazbieral, všakže? Pridáme k tomu nejaké to chatovanie s kamarátmi a zrazu nám vychádza, že dieťa má mobil v ruke takmer celý deň.
V jednom momente som si uvedomila, že môj syn si mobil bráva všade so sebou. Veď, čo ak by mu niekto napísal? Videá si začal púšťať doslova v každej voľnej chvíli. Čas na mobile, či už bol strávený hraním, alebo štúdiom, či akoukoľvek inou aktivitou, vypĺňal až príliš veľkú časť jeho voľného času.
Poobede sa učí, má športové aktivity, je to šikovný chlapec. Nemôžem teda tvrdiť, že by to boli celé poobedia, čo by venoval „elektronike“. Dlhodobo som však mala pocit, že prestal komunikovať, zamýšľať sa, byť kreatívny, snívať a jednoducho byť dieťaťom. Keď prišiel zo školy, radšej si okamžite po pozdrave sadol za stôl s mobilom, namiesto toho, aby mi povedal, aký mal deň. Radikálne rozhodnutie sme však s manželom urobili, až keď doniesol zo školy počas relatívne krátkeho obdobia niekoľko zlých známok. Na mobile sme mu prostredníctvom Google Family Link – služby rodičovskej kontroly, nastavili obmedzenie, s ktorým môže mobil používať v podstate len na telefonovanie. Čo nasledovalo?
Toto som vôbec nečakala
Vysvetlila som mu, že ho milujeme a nechceme aby to čo urobíme, vnímal ako trest. Rozprávala som sa s ním o nepriamom vplyve mobilu na jeho známky, aj o tom, aké som mala detstvo ja a ako ho teraz trávi on. Povedala som mu, že rátam s tým, že sa bude hnevať a aj to chápem. Napriek tomu chcem, aby skúsil nejaký čas fungovať bez mobilu, hernej konzoly a dokonca aj televízie. Náš rozhovor nebol spočiatku samozrejme vôbec príjemný, no jeho prvotný hnev, alebo skôr ľútosť, trvala na moje prekvapenie len pár minút.
Keď si spravil úlohy a už nemal žiadne povinnosti, videla som, že je trochu stratený. V ten deň nemal tréning a tak sa nudil a zožieralo ho, že nevie, čo má robiť. Ani vo sne by mi nenapadlo, že moje dieťa začne maľovať. Spočiatku sa len znudene hrabal vo svojich veciach a neprítomne otváral šuflíky. Potom ale našiel staré farby a rozhodol sa ich „oprášiť“. Namaľoval obrázok a napísal k nemu krátky príbeh. Nikdy neinklinoval k maľovaniu a už vôbec nikdy nič dobrovoľne nenapísal (okrem domácej úlohy).
Obyčajné a zároveň kúzelné chvíle bez mobilu
Čo sa dialo počas ďalších dní, keď mal voľný čas? Začal robiť obyčajné a pritom tak kúzelné veci. Viac sa s nami (s rodinou) rozprával, zaujímal sa, vytiahol spoločenskú hru, volal von na ihrisko kamarátov, ktorým by sa normálne len tak neozval. Jedno poobedie si dokonca vzal deku a ľahol si na záhradu pod strom. Z okna som nemo civela, ako tam len tak leží, pozerá do neba a usmieva sa. Prečo to všetko robil? Lebo sa začal nudiť.
Dni bez mobilu u nás zmenili veľa. Je to celý sled udalostí, ktoré sa na nepoužívanie mobilu viazali. Videla som, že sa na akúkoľvek činnosť, ktorú cez deň robí, viac sústredí. Že si robí úlohy úplne v pokoji, bez toho, aby sa niekam ponáhľal. Možno mal pocit, že ho po napísaní úloh už nič dôležité nečaká. Že sa sústredil na činnosť ktorú robí a nebol hlavou už pri nejakej hre, filme, či videu.
Deti sa potrebujú nudiť
Viem, že mu mobil vrátim a viem, že ešte celé dospievanie budeme kolísať medzi jeho výhodami a nevýhodami. Viem, že ešte veľakrát zmením pravidlá a to, ako môže mobil používať a koľko času na ňom tráviť. Nechcem nikomu vnucovať svoj pohľad, či názor. Chcem sa len podeliť o ten výnimočný zážitok a poznanie, aké dôležité je, aby sa dieťa začalo nudiť. Ak má však k dispozícií mobil, tablet, televíziu, či hernú konzolu, nikdy sa nudiť nezačne.
Rozhodne nepatrím k starej generácií, ktorá často považuje moderné technológie za zlo. Technológie sú skvelé a ja sama si život bez mobilu neviem ani predstaviť. My samy sa však často dostávame do situácií, kedy musíme uznať, že tieto moderné technológie neslúžia nám, ale naopak, my im. Keď podvedome siahame po mobile v každej voľnej chvíli, alebo sa pristihneme ako desiatykrát v rámci jedného dňa bezducho scrollujeme sociálnu sieť, namiesto toho, aby sme sa opýtali našich blízkych, aký mali deň, asi niečo nie je v poriadku. Je dobré si uvedomiť, že nemáme zodpovednosť za seba, ale aj za naše deti. Dieťa, samé od seba nemá dôvod toto zariadenie len tak odložiť. Je teda len na nás, aby sme našli zdravú hranicu a dopriali našim deťom aspoň trochu obyčajného – nedigitálneho detstva.
V blogu uverejňujeme úvahy, názory či skúsenosti našich redaktoriek, ale aj čitateliek. Články zo sekcie blogu nemajú informatívny charakter, ich účelom je podelenie sa o názor, príbeh, či zamyslenie. Ak sa chcete s nami aj vy podeliť o zaujímavú skúsenosť, napíšte nám na redakcia@spokojnamama.sk
