Rovnako ako je prirodzené, že chcete a potrebujete mať po narodení svoje dieťatko pri sebe, je prirodzené, že raz príde čas, kedy by malo dieťa začať spávať vo vlastnej izbe. Ako naučiť dieťa spať vo vlastnej izbe bez zbytočných drám? Poradíme vám.
Kedy je ten správny čas
Pri otázke, kedy je správny čas presunúť dieťa zo spálne do vlastnej izby sa prosím neriaďte žiadnymi tabuľkami. Je v poriadku, ak to urobíte v dvoch rokoch dieťaťa, a rovnako je v poriadku, ak budete mať dieťa v spálni do piatich rokov, pokiaľ to tak skutočne cítite a jeho prítomnosť vážnym spôsobom nenarúša váš partnerský život. Na tom, do kedy je dieťa s rodičmi v spálni by sa mali rodičia zhodnúť a obaja s tým súhlasiť. Dôležitým faktorom pri rozhodovaní je samozrejme aj mentálny stav dieťaťa v období, kedy sa chystáte k tejto veľkej zmene pristúpiť. Dieťa nenúťte spávať samé vo svojej izbe pokiaľ je v období, kedy sa napríklad bojí tmy. Obdobie strachu z tmy prichádza prirodzene takmer u každého dieťaťa vo veku približne dvoch rokov a spája sa s rozvíjaním detskej fantázie.
Izba nie je za trest
Choď do svojej izby a rozmýšľaj čo si urobil/a. Bolí ma už z teba hlava, ak chceš hučať, choď sa zavrieť do izby. Tieto a podobné vety, ktoré rodičia často používajú, smerujú k tomu, že dieťa vníma izbu ako miesto, kde je za trest. Samé a opustené. Vyvarujte sa trestaním alebo vyhrážaním, ktoré sa spája s detskou izbou.
Trávte v detskej izbe spoločný čas
Ak je detská izba pre dieťa cudzí priestor, miesto, kde má skrine a kam sa chodí len prezliekať, nemá dôvod cítiť sa tam príjemne. Predtým, ako sa zameriate na otázku ako naučiť dieťa spať samé v izbe, premyslite spôsoby, akým si dieťa svoju izbu zamiluje. Vymyslite zaujímavé aktivity a trávte tam spoločný čas. Umiestnite do izby malé detské rádio, púšťajte si pri hre veselé pesničky, objímajte sa tam spolu a smejte. Spojte v detskej mysli tento priestor s príjemným pocitom.
Bublinka bezpečia
Využite techniku Bubliny bezpečia. Tento nástroj na podporu emocionálnej odolnosti objavila pri svojej práci s klientami, terapeutka a autorka detského bestselleru Som skvelé dieťa, Miška Ray. Ide o imaginárnu ochrannú bublinu okolo tela dieťatka, ktorú si budete spoločne pred spaním predstavovať. Práve tému detských strachov a efektívneho používania bezpečnej bublinky rieši Miškina nová kniha Olívia v bublinke odvahy – 19 spôsobov riešenia strachu. Do knižky sme už mali možnosť nahliadnuť a veľmi oceňuje ľahkosť, s akou autorka vniesla do detských príbehov terapeutické metódy. Knihu Olívia v bublinke odvahy si môžete v predpredaji objednať prostredníctvom crowdfundingovej platformy Čo dokáže mama už teraz.
Dodajte dieťaťu pocit bezpečia
Aj vy ste ako dieťa liezli do krabice? Deti sa cítia bezpečne v menších priestoroch a veľká posteľ na ne nepôsobí bezpečným dojmom. Poobzerajte sa napríklad po rozprávkovom stane nad detskú posteľ. Takéto stany sa vyrábajú aj s rozprávkovými motívmi a ich cena je okolo 10€.
Spánok na brušku – Kedy je už bezpečný a kedy ešte nie?
Zútulnite izbu
Pred samotným veľkým dňom, porozmýšľajte nad spôsobmi zútulnenia izby. Nový koberec s jednorožcom, ktorý bude strážiť detské sny, alebo kúzelný obraz so superhrdinom, ktorý bude robiť spoločnosť dieťatku pri každom zaspávaní. V izbe môžete rozvešať aj obrázky, ktoré dieťa samé či s vašou pomocou namaľovalo.
Ako naučiť dieťa spať samé v izbe? Skúste túto overenú metódu
Ak ste zvládli prípravu, presuňte sa k samotnej realizácií. Overeným spôsobom, ako naučiť dieťa spať samé v izbe, je pravidelná kontrola dieťatka každých 5 či 10 minút po uložení. Možno sa vám to zdá prehnané a hovoríte si, že budete mať s takýmto uspávaním zbytočne veľa práce, je to však naozaj efektívny spôsob, ako dieťa takúto zmenu zvládne. Po prečítaní rozprávky a bozku, ubezpečte dieťa, že ho budete chodiť každých 5 minút hladkať a kontrolovať, ako to zvláda. Po každom intervale dieťa pochváľte, ako dobre to zvláda, že neplače, alebo nevykrikuje. Ak plače, alebo vykrikuje, len ho s láskou ubezpečte, že ste tam pre neho a že za ním budete každú chvíľku chodiť.
Intervaly postupne predlžujte. Keď si dieťa po pár dňoch zvykne, chodievajte za ním napríklad len každých 15 minút. Postupne sa takto jemným a láskavým spôsobom dostanete k jednej alebo žiadnej (záleží aj od toho, ako rýchlo dieťatko zaspáva) kontrole. Buďte trpezlivý a v prvých dňoch rátajte aj s plačom, ktorý je prirodzenou súčasťou prekonávania zmien a strachu z nepoznaného. V prípade, že ste si isté, že je už dieťa na vlastnú izbu pripravené a emočne vyspelé, buďte vytrvalé a konzistentné. Nenechajte sa odradiť prvým zaplakaním. Vaše dieťa netrpí a vy tam ste stále pre neho. Spoločne to zvládnete.
