Otec mojej dcéry ma od prvého stretnutia fyzicky priťahoval. Naše stretávanie bolo obmedzené len na víkendy. Kávičky, prechádzky, držanie za ruku, cez týždeň hodinové telefonáty.
Po niekoľkých mesiacoch našej víkendovej lásky som zistila, že som tehotná. Jedna zabudnutá antikoncepčná tabletka sa pretavila do dvoch pásikov na tehotenskom teste. Mala som dvadsať rokov a nedokončenú vysokú školu. Vo vzduchu viselo jedno z najťažších rozhodnutí v mojom živote…
Začali sme spolu žiť až tesne pred narodením dcéry. Myslím, že až vtedy som ho začala skutočne spoznávať. Už v tehotenstve som mala veľký strach a vnútorný hlas mi hovoril, že toto nie je muž, s ktorým chcem prežiť svoj život. Ubezpečoval ma, že budeme šťastná rodina… Neboli sme. Zhoršovalo sa to však pomaly. Tak pomaly, ako som ja otvárala oči a uvedomovala si, že žijem s človekom, ktorý je úplne iný ako ja.
Žiadna pomoc s domácnosťou ani dieťaťom. Neustále zmeny zamestnaní, život strávený na gauči. Míňanie peňazí, ktoré sme ani nemali. Nekonečné hádky, nervozita. Vnútorne som pomaličky prahla. Nedokázala som sa tešiť z dcéry, ktorá cítila moju nervozitu a večne plakala alebo bola nepokojná. Takto som si svoj život nepredstavovala. Obmedzený rodinný rozpočet a neschopnosť kúpiť dieťaťu na konci mesiaca Sunar, ma počas materskej dohnali k nájdeniu si prvej brigády. Nebola to práca snov a mohla som robiť len v noci, keďže cez deň som bola s dcérou. Bol to však začiatok môjho nového života.
Nový život
Obvykle usmiate, bláznivé dievča plné radosti a chuti pomáhať druhým sa zmenilo na depresívnu kopu neschopnú pomôcť sama sebe. Chcela som odísť. Toľkokrát som chcela z toho prázdneho vzťahu odísť. Strach ma však pripútaval paralyzovanú v nešťastnom vzťahu takmer 3 roky. Bolo to ťažké obdobie. Fyzicky, psychicky, finančne. Toľko dní a nocí som preplakala, premýšľajúc, či to sama zvládnem. Odhodlaná matka však zvládne všetko. Aj vyhrážky, aj nenávisť, aj odsúdenie.
Neskôr prišli aj reči z okolia o tom, ako ťažko si slobodná mamička niekoho nájde. Ja som nehľadala, no on si časom našiel mňa. Teraz už viem, že existujú. Muži, ktorí pomáhajú v domácnosti a aj s deťmi. Sú láskaví, milujú nezištne. Vďaka nemu žijem úplne nový život. Opäť som to ja. Smiech, láska, sny, dôvera, podpora.
Nič z toho som predtým v takomto rozmere nepoznala. Robím všetko, aby bol so mnou šťastný, lebo on to robí rovnako pre mňa. Je to už pár rokov, čo s ním a už aj našimi spoločnými deťmi žijem svoj sen a občas premýšľam, aké by to bolo, keby vtedy ostanem vo vzťahu, ktorý má ničí. Viem, že mnohé ostanú, pretože majú pocit, že sa nedá odísť.
Pre mňa to bolo jedno z najťažších, no rozhodne najlepších rozhodnutí v živote. Mám pocit, akoby som prežila dva, úplne rozdielne životy a som za to nesmierne vďačná, lebo si teraz ten svoj, vážim o to viac.
