Venuje sa nenásilnej komunikácií s deťmi a pomáha rodičom riešiť každodenné konflikty s deťmi s rešpektom a srdcom tak, aby k sebe našli cestu a aby každý dostal to, čo potrebuje. Dagmar Cmorej je mamička dvoch chlapcov, ktorá vyštudovala farmáciu, no svoju profesnú dráhu v nemocnici sa rozhodla po 6 ročnej rodičovskej prestávke zmeniť, a naplno sa venovať nenásilnej komunikácii, ktorá sa stala jej srdcovou záležitosťou.
Dagmar, v úvode sme popísali čomu sa venuješ. Skúsiš nám priblížiť, ako si sa od farmácie dostala k lektorstvu nenásilnej komunikácie s deťmi?
Rozhodnutie začať sa zaoberať komunikáciu s deťmi prišlo po narodení môjho prvého syna. Chcela som moje deti vychovávať inak než som bola vychovávaná ja a prirodzene som sa začala zaujímať o nové prístupy k výchove. Prečítala som preto veľké množstvo kníh, ale až po prečítaní knihy od M.B.Rosenberga Nenásilná komunikácia som vedela, že presne takto chcem rozprávať a pristupovať k mojim deťom. A napriek tomu, že v nenásilnej komunikácii je všetko veľmi logické a systematické, nedarilo sa mi tie princípy používať v praxi. Uvedomenie, že jedna kniha na zmenu komunikačných vzorcov nestačí, mi následne pomohlo k tomu, aby som sa v tejto téme poobhliadla po vzdelaní.
A aké je to vzdelanie? Sú to nejaké kurzy? Predpokladám, že takéto vzdelávanie je neustály proces, ale čím to začalo?
Presne tak. Môj vstup do sveta nenásilnej komunikácie začal ročným tréningom nenásilnej komunikácie, nasledovaný ročným lektorským tréningom v ďalšom roku. Avšak, presne tak, vzdelávanie v tejto oblasti je kontinuálny proces, a stále sa v nenásilnej komunikácii učím a zdokonaľujem. Certifikácia je moja ďalšia méta, ktorú mám v pláne dosiahnuť.
Ako funguje tvoja práca v praxi? Povedzme, že mamička často kričí, nevie si k deťom nájsť cestu láskavej komunikácie, motá sa v tejto oblasti v bludnom kruhu. Akým spôsobom jej pomôžeš?
Mamičky, ktoré sa ocitnú v tejto situácii, väčšinou pri hľadaní riešenia na svoje otázky objavia môj podcast Komunikácia srdcom. V podcaste poskytujem podrobné rady a návody na to, ako rešpektujúco komunikovať s deťmi v náročných situáciách. Súčasne som aktívna na sociálnych sieťach, na Instagrame a vo Facebookovej skupine a stránke, kde zdieľam každodennú inšpiráciu a vytváram priestor pre vzájomné zdieľanie medzi rodičmi, ktorí sa tiež vydali na cestu rešpektujúceho rodičovstva. No a momentálne majú mamičky tiež možnosť naskočiť do môjho 5-dňového online minikurzu zadarmo “Od neposlušnosti k vzájomnému rešpektu a spolupráci,” ktorý prebehne od 20. do 24 januára 2024, kde pôjdeme v tejto téme ešte viac do hĺbky.
Takže budeš mať už onedlho kurz pre mamičky celkom zdarma? Čomu sa presne bude venovať a ako sa naň dá prihlásiť?
Áno, v tomto minikurze ukazujem účastníkom a účastníčkam, ako môžu zmenou komunikácie zažívať doma viac pohody a harmónie. Minikurz je veľmi praktický, preto účastníčky a účastníci dostanú praktické nástroje pre zlepšenie ich komunikácie s deťmi tak, aby ich deti spolupracovali preto, že chcú. Nie preto, že sa boja, že z toho budú mať negatívne následky, alebo preto, že dúfajú, že ich za to čaká odmena. Prihlásiť sa je možné cez moju webovú stránku na tomto odkaze: https://komunikaciasrdcom.sk/minikurz/
Skús nám popísať z tvojej praxe, ako sa môže vďaka zmene komunikácie zmeniť celková atmosféra v rodine.
Zmena komunikačných vzorcov môže mať hlboký vplyv na atmosféru v rodine. Keď rodičia začnú doma aplikovať princípy nenásilnej komunikácie, vytvárajú prostredie, kde sa empatia, porozumenie a rešpekt stávajú základnými hodnotami. Deti začínajú vnímať rodičov nielen ako autoritatívne postavy, ale ako ľudí, ktorí sú ochotní počúvať a reagovať na ich potreby. Tým sa prirodzene zvýši miera spolupráce zo strany detí, vzniká vzájomná dôvera a väzba medzi členmi rodiny sa posilňuje. Výsledkom je rodina, kde sa každý člen cíti v poriadku presne taký, aký je, cíti sa byť videný a ocenený.
Úžasné, že sa tomuto venuješ. Veľmi oceňujeme tvoju prácu a veríme, že pomôže do mnohých rodín priniesť harmóniu. Poďme od práce teraz trošku k tebe, aby ťa naše čitateľky mohli lepšie spoznať. Ako sa volajú tvoje deti, a v akom sú veku a čo by si o nich mohla povedať?
Moji chlapci majú 5 a 7 rokov, avšak ich mená ani tváre na internete nezverejňujem. Nie preto, že by som sa chcela tváriť tajomne alebo zaujímavo, ale preto, že nezverejňujem ich identitu a nevytváram ich digitálnu stopu. Je to pre mňa forma rešpektu k ich súkromiu, ktorú im takto prejavujem. Mojou misiou je šíriť do sveta viac rešpektu prostredníctvom nenásilnej komunikácie a zverejňovaním fotiek detí, ktoré sú ešte príliš malé, aby dokázali dať na túto aktivitu informovaný súhlas, by som tieto základné princípy rešpektu v mojom svete porušila.
V mnohých projektoch zameraných na výchovu sú deti ich autorov ústrednou marketingovou postavou a ja chcem aj ostatným tvorcom ukázať, že to ide aj bez toho. A to aj napriek tomu, že by zverejňovanie fotiek mojich detí určite zvýšilo dosah, alebo aktivitu sledujúcich rodičov na mojich sociálnych sieťach. Ale aby som odpovedala na tvoju otázku. Moji chlapci sú živí, autentickí a neuveriteľne kreatívni. Sú v skvelom kontakte so svojimi pocitmi a potrebami a to sa od nich každý deň učím.
Ako by si sa definovala ako mama? (Áno, túto otázku pokladáme mamičkám v tejto rubrike pravidelne a je „veľmi obľúbená“ :))
Uf, verím tomu, že sa mamičky pri tejto otázke zvyknú zapotiť. Aj ja som sa musela hlboko zamyslieť:)
Som mama, ktorá sa usiluje vnímať svoje deti ako jedinečné osobnosti s vlastnými názormi, pocitmi a potrebami. Snažím sa byť prítomná a veľa počúvať, aby som lepšie porozumela ich svetu. Môj cieľ je vytvárať doma bezpečné prostredie, v ktorom sa moje deti cítia slobodne, kde môžu vyjadrovať všetky svoje pocity a myšlienky.
Som mama, ktorá sa neustále usiluje rásť a učiť sa spolu so svojimi deťmi. Súčasne som mama, ktorá si uvedomuje vlastné chyby a dovoľuje svojim deťom robiť chyby, pretože ich nevníma ako svoju vizitku. Môj prístup k materstvu sa zakladá na rešpekte voči sebe, svojim pocitom a potrebám, z čoho následne vyplýva aj rešpekt voči mojim deťom a všetkým ľuďom na tejto planéte.
Je domácnosť lektorky nenásilnej komunikácie dokonalá, alebo sa aj u vás občas kričí či plače?
Myslím si, že žiadna domácnosť nie je dokonalá a ani tá naša nie je výnimkou. Aj v našej rodine sme ľudia s emóciami, a občas sme vystavení stresu, konfliktom alebo nezhodám. Vďaka nenásilnej komunikácii však vieme, ako s týmito situáciami máme narábať. Snažíme sa komunikovať otvorene a rešpektujúco, vyjadrovať svoje pocity a hľadať spoločné riešenia. Silné emócie či plač môžu byť súčasťou konfliktov, a preto ich nepotláčame. Miesto toho s nimi pracujeme, pretože v nich vidíme príležitosť na rast a zlepšenie vzájomných vzťahov.
Keď porovnáš svoju vlastnú komunikáciu (s deťmi, mužom, na pracovisku…) kedysi pred všetkými vedomosťami, ktoré teraz máš, a v súčasnosti, aký rozdiel vnímaš a čo pritom cítiš?
Svoju neschopnosť efektívne komunikovať a riešiť konflikty som si uvedomovala ešte predtým, než som mala deti. Často som sa konfliktom vyhýbala z obavy pred konfrontáciou, a keď už k nejakému došlo, vždy som pripisovala vinu druhým.
S postupným osvojovaním si princípov nenásilnej komunikácie som získala hlbšie porozumenie vlastných emócií a potrieb, aj tých ostatných ľudí. Naučila som sa techniky efektívnej komunikácie, v ktorej obviňovanie a zahanbovanie nemajú miesto. Dnes viem, ako vytvárať priestor, kde všetky strany konfliktu dostávajú rešpekt a porozumenie. Viac vnímam pocity a potreby, nielen svoje, ale aj mojich detí a ostatných ľudí. Je to však proces, ktorý nikdy nekončí, a som vďačná za každú príležitosť rásť a učiť sa.
Ak by si mala vyzdvihnúť len jednu zmenu, ktorú ako matky vieme aplikovať do bežných dní, aby sme do našej komunikácie vniesli viac pohody a lásky, čo by to bolo?
Jednou z kľúčových zmien je prijímanie vlastných pocitov bez toho, aby sme sa za ne odsudzovali či zahanbovali. Lebo len keď sme schopné prijať a pochopiť vlastné pocity, len tak budeme vedieť aj lepšie reagovať na pocity našich detí. Vznikne tak cesta k empatickej komunikácii, kde sa vytvára priestor pre rešpekt a pochopenie.
Chceš na záver niečo odkázať mamičkám, ktoré teraz premýšľajú o zmene, no nevedia ako začať?
Mamičky, ak premýšľate o zmene vo svojej komunikácii s deťmi, chcem úprimne oceniť vašu odvahu. Nie je ľahké ísť cestou, ktorú sme sami vo svojom detstve nezažili, preto je každý malý krok nesmierne cenný. Empatia, ktorú venujete svojim deťom začína vždy u vás samých. Preto v prípade, že urobíte chybu, buďte k sebe láskavé a dôverujte procesu. Nenásilná komunikácia nie je o dokonalosti, ale o postupe, učení sa a raste. Nájdite zdroje, ktoré vás inšpirujú, a ostaňte na ceste rešpektujúceho rodičovstva. Svojim deťom tak venujete jeden z najcennejších darov, ktorý im môžete dať.
Ďakujem za tieto otázky a príležitosť podeliť sa o svoj príbeh. Prajem všetkým mamičkám veľa radosti a naplnenia na ich ceste rodičovstvom.
Celkom na záver ešte pripájame kontakty, kde môžete o láskavej a nenásilnej komunikácií pod vedením Dagmar Cmorej zistiť viac:
Youtube: https://youtube.com/@Komunikaciasrdcom
Blog: www.komunikaciasrdcom.sk
FB fanpage: https://www.facebook.com/Komunikaciasrdcom
Instagram: www.instagram.com/komunikacia_srdcom
