Tento článok patrí do kategórie blogu a odzrkadľuje postoje a názory jeho autora. Autor blogových článkov zostáva zväčša anonymný. Ak by ste radi verejne zdieľali svoju skúsenosť, postoj či príbeh, napíšte nám na redakcia@spokojnamama.sk
Rúcal sa nám vzťah, a tak sme si spravili dieťa
Verím, že ma väčšina ľudí odsúdi už v úvode. Chápem. Napriek tomu chcem povedať, že sme to mysleli naozaj úprimne a verili sme, že dieťa náš vzťah posunie z akejsi stagnácie a získa tú stratenú iskru.
Logický krok či ďalší level. Myslím, že dieťa je takto v spoločnosti vnímané bežne. Otázky na plánovanie tehotenstva sa pokladajú mladým párom rovnako bežne ako bežne medzi sebou ľudia debatujú o počasí. Cítila som ten tlak. Tlak na to, že po piatich rokov vzťahu nemáme dieťa. Tlak na môj vek, pretože tehotenstvo po tridsaťpäťke je vraj náročnejšie a samotná pravdepodobnosť otehotnenia každým rokom výrazne menšia. Tlak rodiny a priateľov, ktorí majú deti a neustále opakujú, že keď ich mať nebudete, budete to raz ľutovať.
Ako kamaráti…
Náš vzťah postupne stratil iskru. Bola tam. Na začiatku. Vlastne ich tam boli celé kopy. Ani neviem kedy sme sa dostali do stavu, kedy sme žili ako spolubývajúci. Takí, čo si rozumejú, rešpektujú sa, no sú viac priateľmi ako milencami. Takí, ktorých bozky sú už len vo dverách, aj to občas len na čelo.
9 absurdných situácií, ktoré sú dôverne známe iba matkám
Rozchod som si vždy predstavovala teatrálne. Podvod, zrada, klamstvá. Nič z toho sa u nás nedialo. Naozaj som to nevidela na odlúčenie, no takto som ďalej žiť nechcela. V páre, no aj tak s pocitom samoty. Pre dieťa sme sa rozhodli spoločne. Predstava tej zmeny – nás v úlohe rodičov, vytvorenie rodinnej atmosféry, pocitu, že nás niečo tak silné spája, tá nám dala nádej.
Ľutujem dnes rozhodnutie mať dieťa?
Čo hovorím na toto rozhodnutie spätne? Samozrejme, že bolo hlúpe. Ľutujem ho? Na to si nedokážem odpovedať, pretože svoje dieťa milujem. Miluje ho aj môj partner a svojím spôsobom aj jeho otec, s ktorým sa stretáva cez víkendy. Áno, rozišli sme sa. Po dvoch rokoch, počas ktorých sa naše odcudzenie stále viac prehlbovalo. Čím viac som bola v tehotenstve citlivá, tým viac sa odo mňa môj bývalý partner vzďaľoval. Čím viac som bola pre nočné vstávanie unavená, tým viac mi dával pocítiť, že materstvo nezvládam. Vraví sa, že v núdzi poznáš priateľa. V núdzi poznáš aj to, či je človek vedľa teba naozaj tvoja životná láska.
Dnes už takú mám. Moje dieťa miluje ako svoje vlastné a je tu pre mňa vždy keď ho potrebujem. Ja som dokonale šťastná a zamýšľam sa nad tým, aké krásne je stretnúť v živote pravú lásku. Ak sa vám to stane, budete si tým istý, a to aj v tých najťažších chvíľach. Ak aj vám niekedy pri stagnácií vzťahu napadne myšlienka na dieťa, prosím rýchlo na to zabudnite. Dieťa je tá najťažšia skúška vzťahu, nie spôsob ako ho stmeliť.
