Materstvo je často zobrazované ako obdobie bezhraničnej lásky, radosti a naplnenia. Avšak pre mnohé ženy to môže byť aj čas, keď sa vynárajú bolestivé spomienky, nevyriešené zranenia z minulosti a pocity, ktoré ťažko pomenovať. Pod povrchom idylických predstáv sa totiž môžu skrývať tiene minulých traumatických zážitkov, ktoré neviditeľne, no s o to väčšou silou, ovplyvňujú prežívanie materstva, vzťah s dieťaťom a dynamiku partnerského vzťahu. Tieto skryté následky traumy môžu byť rôznorodé a komplexné, často zostávajú nepovšimnuté alebo nesprávne interpretované, čím ženám a ich rodinám bránia naplno si vychutnať toto jedinečné obdobie života. Trauma — či už pochádza z detstva, násilia, straty alebo iných bolestivých skúseností — nezmizne len preto, že sa žena stane matkou. Naopak, nové role a zodpovednosti môžu staré rany ešte viac otvoriť.
V tomto článku sa pozrieme na to, ako môže nevyriešená trauma ovplyvňovať každodenný život matky: jej prežívanie a jej vzťah k dieťaťu. Zároveň nazrieme do možností liečenia a budovania vedomého, láskavého rodičovstva – aj napriek zložitej minulosti.
Čo je trauma a ako sa prejavuje?
Trauma nie je len to, čo sa nám stalo, ale najmä to, ako sme to prežili. To, čo môže byť pre jedného človeka zvládnuteľnou skúsenosťou, môže byť pre iného zdrojom hlbokej psychickej bolesti. Trauma je akákoľvek skúsenosť, ktorá nás emočne alebo fyzicky zahltila a my sme v danej chvíli nemali potrebné zdroje (vnútorné ani vonkajšie), aby sme sa s ňou vyrovnali.
Trauma je zranenie, ktoré spôsobila hlboko znepokojujúca alebo stresujúca udalosť alebo séria udalostí s dlhotrvajúcimi nepriaznivými účinkami. Tieto prežité traumy nezmiznú len tak; sú uložené v pamäti tela a mysle a môžu sa reaktivovať v rôznych životných situáciách, pričom materstvo predstavuje jedno z takýchto potenciálne spúšťacích období.
Medzi najčastejšie príčiny traumy patria:
- fyzické, psychické alebo sexuálne zneužívanie v detstve
- zanedbávanie základných potrieb (emocionálne aj fyzické)
- strata blízkej osoby
- svedectvo násilia alebo katastrofy
- pôrodná trauma
- násilné alebo toxické vzťahy
Nevyriešená trauma sa môže „usadiť“ v tele a nervovom systéme a ovplyvňovať spôsob, akým vnímame seba, druhých ľudí a svet. Trauma môže vyvolávať chronický stres, úzkosť, podráždenosť, pocit odpojenia alebo potrebu nadmernej kontroly.
Trauma a materstvo: Prečo sa staré rany vynárajú, keď sa staneme matkami?
Prechod do roly matky je obrovská psychologická, hormonálna aj identitná zmena. Pôrod, dojčenie, starostlivosť o bezbranné dieťa – to všetko môže vyvolať pocity zraniteľnosti, úzkosti či bezmocnosti, ktoré pripomínajú minulé traumatické zážitky. Pre ženy, ktoré v minulosti zažili traumu, môžu tieto fyziologické a hormonálne zmeny predstavovať silné spúšťače. Dôsledkom môže byť zvýšená úzkosť, panické ataky, pocity depersonalizácie alebo derealizácie, ale aj flashbacky, ktoré ženu prenesú späť do traumatickej situácie. Mamičky môžu mať problém dôverovať svojim inštinktom, neustále pochybovať o svojich schopnostiach byť dobrou matkou a prežívať silný pocit viny, ak sa im zdá, že nie sú dokonalé.
Niektoré dôvody, prečo sa trauma z minulosti môže v materstve aktivovať:
Zrkadlenie detstva: starostlivosť o vlastné dieťa môže aktivovať spomienky na to, ako sme boli (alebo neboli) v detstve milované, chránené alebo pochopené.
Zvýšený tlak a zodpovednosť: neustále potreby dieťaťa môžu byť vyčerpávajúce a stresujúce, najmä ak matka nemá dostatočnú podporu.
Zmeny v identite: strata starého „ja“, kariéry alebo voľnosti môže v žene otvoriť pocity straty alebo izolácie.
Fyzické spúšťače: pôrod, gynekologické vyšetrenia alebo aj samotné dojčenie môžu vyvolať flashbacky alebo telesné reakcie, najmä ak žena zažila sexuálne zneužívanie.
Ako trauma ovplyvňuje vzťah matky s dieťaťom
Skryté následky traumy môžu významne ovplyvniť formovanie aj rozvoj vzťahu medzi matkou a dieťaťom. Trauma môže narušiť schopnosť matky byť plne prítomná a citlivá na potreby svojho dieťaťa. Môže mať problém s reguláciou vlastných emócií, čo sa následne prenáša na dieťa, ktoré môže byť citlivejšie na stres a mať problémy s reguláciou svojich vlastných emócií.
Matky s prežitou traumou môžu mať tendenciu k úzkostnému alebo vyhýbavému štýlu rodičovstva. Úzkostné matky môžu byť prehnane ochranárske, neustále kontrolovať svoje dieťa a mať problém dovoliť mu objavovať svet samostatne. Na druhej strane, vyhýbavé matky môžu byť emocionálne nedostupné, mať problém s prejavovaním náklonnosti a reagovať na potreby dieťaťa s odstupom. Oba tieto štýly môžu negatívne ovplyvniť emocionálny vývoj dieťaťa, jeho schopnosť vytvárať si bezpečné vzťahy a jeho celkovú pohodu.
Matky s nevyriešenou traumou môžu prežívať silný vnútorný konflikt medzi túžbou byť milujúcou, stabilnou mamou a realitou svojich emocionálnych reakcií. Trauma sa môže prejaviť ako:
1. Hypervigilancia alebo nadmerná kontrola
Matka sa môže snažiť mať všetko pod kontrolou – jedálniček, spánok, vývoj, bezpečnosť dieťaťa. Táto potreba kontroly však často pramení z hlbokého vnútorného pocitu nebezpečenstva.
2. Odpojenie od dieťaťa
Niekedy matka nedokáže cítiť napojenie na dieťa. To neznamená, že ho nemiluje – len jej nervový systém má problém udržať kontakt, blízkosť a emocionálnu otvorenosť.
3. Zvýšená reaktivita
Trauma „naučila“ matku byť neustále v strehu. V praxi to môže znamenať časté výbuchy hnevu, podráždenosť alebo prehnané reakcie na bežné situácie.
4. Nízke sebavedomie a pochybnosti o rodičovských schopnostiach
Mnohé traumatizované matky bojujú s vnútorným kritikom, ktorý im hovorí, že nie sú dosť dobré, že zlyhávajú alebo že nie sú hodné lásky.
Prejavy nevyriešenej traumy v každodennom živote matky
Je dôležité si uvedomiť, že skryté následky traumy v materstve nemusia byť vždy zjavné. Ženy môžu svoje ťažkosti skrývať zo strachu z odsúdenia, z pocitu hanby alebo preto, že samy si nemusia byť plne vedomé prepojenia medzi svojimi súčasnými ťažkosťami a minulými traumatickými zážitkami. Medzi možné signály, ktoré môžu naznačovať skryté následky traumy, patria:
- Problémy so spánkom (nočné mory, nespavosť)
- Extrémna úzkosť a strach: neustále obavy o bezpečnosť dieťaťa, panické ataky
- Pocity preťaženia aj pri bežných činnostiach
- Problémy so sústredením alebo výpadky pamäti
- Depresia, pocit prázdnoty alebo beznádeje: dlhodobý smútok, strata záujmu o aktivity, pocity viny a bezcennosti
- Podráždenosť a výkyvy nálad: neprimerané reakcie na bežné situácie, časté zmeny nálad
- Prehnaná potreba kontroly: snaha mať všetko pod kontrolou, perfekcionizmus
- Vyhýbanie sa určitým situáciám alebo ľuďom: snaha vyhnúť sa miestam alebo aktivitám, ktoré pripomínajú traumatickú udalosť
- Flashbacky a dotieravé spomienky: nechcené a živé spomienky na traumatickú udalosť, ktoré vyvolávajú silné emócie
- Pocity depersonalizácie alebo derealizácie: pocit odcudzenia od vlastného tela alebo okolia
- Problémy s dôverou a intimitou: ťažkosti s vytváraním blízkych vzťahov
- Sebapoškodzujúce správanie: myšlienky na sebapoškodenie alebo pokusy o sebapoškodenie
Tieto prejavy nie sú „zlyhaním matky“, ale signálom, že telo a psychika volajú po uzdravení. Ak žena alebo jej blízki spozorujú niektoré z týchto signálov, je dôležité vyhľadať odbornú pomoc.
Cesta k uzdraveniu: možnosti pomoci a podpory
Dobrou správou je, že aj keď je minulosť plná bolesti, uzdravenie je možné. Trauma nemusí definovať naše rodičovstvo. Našťastie, existuje mnoho spôsobov, ako ženám s prežitou traumou v období materstva pomôcť a podporiť ich.
Krok 1: Priznať si bolesť
Prvým krokom je uznať, že niečo nie je v poriadku – bez hanby, bez viny. „Niečo sa so mnou deje“ je platné, aj keď nevieš, čo presne.
Krok 2: Vyhľadať podporu
Psychoterapia, trauma-informovaný koučing alebo podporné skupiny môžu byť bezpečným priestorom na liečenie. EMDR, somatická terapia alebo práca s vnútorným dieťaťom sú účinné prístupy. V niektorých prípadoch môže byť potrebná farmakologická liečba na zvládnutie symptómov úzkosti, depresie alebo posttraumatickej stresovej poruchy (PTSD).
Krok 3: Budovať reguláciu nervového systému
Trauma sa ukladá v tele, preto je dôležité pracovať aj na telesnej úrovni – dýchanie, jemný pohyb, grounding, spánok a výživa.
Krok 4: Učiť sa nové vzorce správania
Uzdravenie znamená učiť sa reagovať inak: nie zo strachu, ale z vedomia. Znamená to pestovať schopnosť spomaliť, rozpoznať, čo sa v nás deje, a namiesto automatických reakcií si vybrať odpoveď, ktorá je v súlade s tým, kým chceme byť – ako mama, partnerka aj človek.
Krok 5: Otvárať sa blízkosti
Hoci je to ťažké, zranenia z blízkosti sa liečia práve v bezpečnom vzťahu. S dieťaťom, partnerom alebo terapeutom. Empatia, trpezlivosť a aktívna pomoc zo strany partnera a rodiny sú pre zotavenie ženy s traumou neoceniteľné. Je dôležité, aby sa žena cítila bezpečne, pochopená a podporovaná.
Krok 6: Dôraz na starostlivosť o seba (self-care)
Pomôcť ženám nájsť čas a priestor pre seba, pre aktivity, ktoré im prinášajú radosť a uvoľnenie, je kľúčové pre ich emocionálnu pohodu.
Záver: Rodičovstvo ako možnosť prerodu
Trauma v materstve je reálna a častejšia, než si myslíme. Je nevyhnutné zvýšiť povedomie o tejto problematike, destigmatizovať psychické ťažkosti a poskytnúť ženám a ich rodinám potrebnú podporu a odbornú pomoc. Včasná intervencia a citlivý prístup môžu ženám s prežitou traumou pomôcť prekonať prekážky, budovať si zdravé vzťahy a naplno si vychutnať radosti materstva. Každá žena si zaslúži podporu, pochopenie a priestor na liečenie.
Pamätaj, že tvoje zranenia neznamenajú, že si zlá mama. Znamenajú len, že máš za sebou ťažký príbeh. A ten sa dá písať nanovo – s väčším porozumením, súcitom a silou, ktorú si ani netušila, že v sebe máš.
