Muž ide „do sveta“ na lov a žena sa stará o deti a oheň. Jednoduché. Kedysi áno, no dnes už nie. Dnešní muži chodia stále „do sveta“, kde zarábajú peniaze, ale rovnako dnes fungujú aj ženy. Zatiaľ čo sa mužova úloha v rodine návratom z práce do veľkej časti končí, povinnosti ženy sa po rovnako dlhej pracovnej dobe, ešte len začínajú.
Cestou z práce vyzdvihnú deti, zastavia sa na nákup, doma vybalia, idú naplniť práčku, pomáhajú deťom s úlohami a medzitým už premýšľajú, čo budú pripravovať na večeru. Ak toto nie je prípad vašej domácnosti a úlohy a povinnosti sú u vás rozdelené rovnomerne, gratulujeme vám. Zrejme však patríte k väčšine žien, ktoré sú v neustálom kolotoči práce a rodinných povinností. Toto nemajú byť feministické riadky a už vôbec nie snaha vykresliť mužov, ako lenivcov. Ale úprimne. Koľko mužov doma varí, nakladá práčku, žehlí, umýva podlahy, alebo čistí kúpeľňu a wc? Koľko stretávate v škôlke ráno a poobede mamičiek a koľko oteckov? Ako často sa stretávate so ženami, ktoré majú poobede čas na svoje záľuby?
Každá žena miluje svoje deti a chodí po ne do školy/ škôlky rada – teší sa na ne. Ženy nemajú problém urobiť nákup, nevadí im starať sa o rodinu, pripravovať večeru, či piecť koláče. Robia to s láskou. Tak v čom je problém? V pochopení toho, že ženy pracujú, rovnako ako muži. Že domáce práce, ktoré sú muži schopní vykonávať, by mali byť samozrejmosťou, pretože aj žena potrebuje čas pre seba. Že je hlúpe, ak muž povie : „Dnes ti pomôžem a vyzdvihnem deti.“ Nie je to pomoc, pretože to nie sú cudzie deti. Je to samozrejmosť. Mala by byť. Ale predovšetkým… Žena by sa nikdy nemala doma cítiť neviditeľná. Nemala by mať pocit, že to všetko čo robí, nikto nevidí a nikto si to neváži. Keď navarí, či napečie, zakaždým, áno ZAKAŽDÝM si zaslúži bozk, poďakovanie, alebo pár milých slov.
